No, ako vzdy, ked si clovek mysli, ze da ponom a huculom lekciu, dostane ju on sam.
Ano, vyvliekla som ubohe konysky cez Cestu a la Poklad na Striebornom jazere, v dusne, pred burkou.
A oni ju kupodivu zvladli prejst. Dosli sme na lucku s kaliskom, reku, za odmenu pol hodina pasenia.
Neha sa pasla, bola na voditku, trio na volno a uplne ma sokoval Garon, ktory sa past nechcel, v kuse sa ohanal po neexistujucom hmyze a v kuse z tej lycky odchadzal. Neustale, Liska s nim a highly sensitive Gustavo tiez. No, reku, skuska nervov, vydrzim, hoci sa spustil lejak.
Po dlllhom case som si vsimla, ze su v lese roztahane dost cerstve kosti, ktore boli prehryzene, dlhe rurovite kosti. Vlci, alebo medved, od svin nic poryte nebolo. Tak som ich odviedla inam, tak reku ze ok, no potom pozeram, cela kostra diviaka, poskladana v hustine, to uz Garonik smeroval prec, zacali tam behat po lese ako kokoti, Gustav to napalil vedla mna a Nehu a vyrval mi vazak z ruk a kone cvalom davaaaj dolu.
Chjo, reku, ti zastavia az na hlavnej ceste. Ale nasla som ich za lesikom, Garonik sa konecne spokojne pasol a bolo vidiet, ze sa uz citi dobre.
Teraz sa zasekli uprostred cesty a driemu a cumia pritom do udolia.
Ktovie, co ho tam tak znervoznovalo, vobec so ho nepoznavala, vydaval sa striedavo oboma smermi, nielen akoze domov, ale aj dalej do lesa, proste prec a prec z tej lucky.
Zaujimave.