Odpověď na příspěvek uživatele ančovička z 23.05.2026, 19:38:04
Jéj, Ančovička, ďakujem, to je minuloročná záhrada, tohto roku neprší a rastie tam len nejaká samozvaná burina, ešte aj čerešňa nám vyschla. Polievať sliepkam nepolievam, voda je drahá, keď, tak polievam záhradu. takto to vyzerá zatiaľ tento rok. Ale snáď, keď zaprší, dorastú aj tie vyššie kvitnúce rastliny.
do záhrady repu, cviklu, mangold - ten viacfarebný je aj okrasný,
mne sa darilo dokonca aj medzi sliepkami slezu maurskému, to je taký vyšší a má liečivé vlastnosti, divozel bol tiež aj vo výbehu sliepok, tiež liečivka, sú to krásne rastliny
inak medovka (meduňka) je nezmar, ale pozor, keď sa vysemení, je to problematická burina
Flimabend pri liečbe sliepky zabral! Keď som liečbu začala, bola na tom veľmi zle. Dnes po piatich dňoch podávania už sliepka dýcha so zatvoreným zobákom a celkovo sa jej stav výrazne zlepšil. Ešte 2 dni budem podávať.
“Ale práve jedna sliepka (sasexka porcelánová) chorá je a veľmi nerada by som jej zase stínala hlavu, dúfam, že sa ju podarí vyliečiť ”
Takže s veľkou radosťou som dnes už naisto skonštatovala, že sa mi túto sliepočku podarilo vyliečiť, hoci bola chvíľa, keď som sa takmer chystala skrátiť jej utrpenie.
Začala kýchať/kašľať a dýchala veľmi ťažko s otvoreným zobákom, občas si nohou škrabala hlavu. Už iba hlavne posedávala. Prestávala žrať, ale veľa pila. Ale nemala ani opuch hlavy, ani výtok z nosa a ani riedky trus. Keďže prestala prijímať potravu, po niekoľkých dňoch mala viac-menej zeleno-biely trus, hladový. Skúsila som zohnať Flimabend, po 2 dňoch sa podarilo, lebo mala som podozrenie na syngamózu. Preliečila som preventívne celý kŕdeľ proti červom a dúfala som, že zaberie aj na chorú sliepku, aj keď priveľmi veľké nádeje som si nerobila.
A zabral! Mám dôvod na radosť!
Postupne sa to zlepšovalo, dnes je piaty deň, čo Flimabend podávam a už skoro nekýcha, netrasie hlavou a zobák má pri dýchaní zavretý, žerie a už si začína aj hrabkať v zemi, čistiť perie.
Odpověď na příspěvek uživatele Zrzavci z 05.05.2026, 11:10:20
Ja Vás tiež všetkých rada stretávam ❤️a dúfam, že sa Vám darí!
Odmlčala som sa po odchode nášho 15-ročného (čierneho) psa, ktorého som dala utratiť asi pred rokom v máji minulého roka. Priveľmi ma nebavilo písať. Od konca augusta sme si zobrali iného útulkáča (menšieho bielo-hnedého psíka), ktorého sme nazvali Uško, ten nám robí radosť.
Sliepky mi tiež robia radosť, pokiaľ ale nie sú choré - mám už aj 5-ročné kusy (vrátane kohúta) a najmladšie sú 2-ročné, spolu 14+1 kusov. Pred chvíľou som sa s nimi bola pomaznať na dvore, prvý prišiel kohút a užíval si moju pozornosť a pritúlenie, potom sa pridali sliepky. Ale práve jedna sliepka (sasexka porcelánová) chorá je a veľmi nerada by som jej zase stínala hlavu, dúfam, že sa ju podarí vyliečiť - fotka sliepky nie je aktuálna (to bola ešte mladica).
😀 No, o starostovi by sa dalo uvažovať, ale zdá sa mi, že predsa len má iné možnosti príjmov.
A nevracala by sa tá líška, keď už našla zdroj obživy? Stalo sa to pred dvomi-tromi mesiacmi a odvtedy sa nič nestalo.
S maranskami mám celkovo problém.
Pekne rástli. 2 som mala čierne medenokrké , boli prítulné, také milé drzane, - jedna mi záhadne uhynula tesne po začatí znášky - našla som ju na dvore ležať, bez viditeľného zranenia, nebola chorá, nič jej ráno nebolo. Táto druhá si požila 2 roky a potom záhadne zmizla.
Mám ešte jednu maransku pšeničnú a tá zase veľmi chcela kvočať, mala napokon len 3 kuriatka, no na tretí deň ich začala napádať a jednému odtrhla nožičku, musela som ho utratiť a zvyšné 2 sme bez kvočky vychovali v kuchyni, nás brali ako rodičov, keď sme odišli z kuchyni, hlasno pípali. Našťastie obe to boli sliepočky, už sú vyše ročné.
neviete niekto, je možné, aby sokol ulovil dospelú sliepku - maransku? Bez toho, aby zanechal po sliepke a love stopu? Záhadne mi zmizla pred časom sliepka, a teraz sa dozvedám, že starosta zakladá sokoliu letku ako ochranu pred holubmi. Lieta tu už viacero sokolov.
nie som až taký znalec vtákov, ale“chmíří” mávajú zväčša vtáky, ktoré musia čoskoro po vyliahnutí začať chodiť/behať vedľa mamy.
Vybavujú sa mi obrázky práve vyliahnutých vtáčikov, ktoré vtáčie mamy odchovávajú v hniezde, bývajú často (alebo vždy? neviem) bez “chmíří”.
Z toho usudzujem, že okrem dôležitej tepelnej ochrany by to pôvodné - divokosfarbené - “chmíří” mohlo pomôcť vtákovi zamaskovať sa, aby splynulo s okolím. Aj keď dnes už vidíme rôzne vyšľachtené plemená, tu už to prírodné maskovanie človek farebným šľachtením ovplyvnil a nefunguje.