😀 No, o starostovi by sa dalo uvažovať, ale zdá sa mi, že predsa len má iné možnosti príjmov.
A nevracala by sa tá líška, keď už našla zdroj obživy? Stalo sa to pred dvomi-tromi mesiacmi a odvtedy sa nič nestalo.
S maranskami mám celkovo problém.
Pekne rástli. 2 som mala čierne medenokrké , boli prítulné, také milé drzane, - jedna mi záhadne uhynula tesne po začatí znášky - našla som ju na dvore ležať, bez viditeľného zranenia, nebola chorá, nič jej ráno nebolo. Táto druhá si požila 2 roky a potom záhadne zmizla.
Mám ešte jednu maransku pšeničnú a tá zase veľmi chcela kvočať, mala napokon len 3 kuriatka, no na tretí deň ich začala napádať a jednému odtrhla nožičku, musela som ho utratiť a zvyšné 2 sme bez kvočky vychovali v kuchyni, nás brali ako rodičov, keď sme odišli z kuchyni, hlasno pípali. Našťastie obe to boli sliepočky, už sú vyše ročné.
neviete niekto, je možné, aby sokol ulovil dospelú sliepku - maransku? Bez toho, aby zanechal po sliepke a love stopu? Záhadne mi zmizla pred časom sliepka, a teraz sa dozvedám, že starosta zakladá sokoliu letku ako ochranu pred holubmi. Lieta tu už viacero sokolov.
nie som až taký znalec vtákov, ale“chmíří” mávajú zväčša vtáky, ktoré musia čoskoro po vyliahnutí začať chodiť/behať vedľa mamy.
Vybavujú sa mi obrázky práve vyliahnutých vtáčikov, ktoré vtáčie mamy odchovávajú v hniezde, bývajú často (alebo vždy? neviem) bez “chmíří”.
Z toho usudzujem, že okrem dôležitej tepelnej ochrany by to pôvodné - divokosfarbené - “chmíří” mohlo pomôcť vtákovi zamaskovať sa, aby splynulo s okolím. Aj keď dnes už vidíme rôzne vyšľachtené plemená, tu už to prírodné maskovanie človek farebným šľachtením ovplyvnil a nefunguje.
Odpověď na příspěvek uživatele eva z 16.05.2025, 13:54:11
“vyhodila mě z ordinace…dlouho jsem se z jeho odchodu vzpamatovávala a už to zažít znovu nechci..😔”
MIlá Eva - ak máte možnosť, a chováte ešte zvieratá, určite zmeňte veterinára. Poburuje ma to! Viem si predstaviť Vašu bolesť.
Mne sa to stalo s otcom, a to bol môj milovaný otec! - ešte v roku 1988, aj nás s mamou poslali lekári preč, keď zomieral, do smrti si to budem vyčítať, že som poslúchla. Poučila som sa, že nie so všetkým, čo autorita povie, súhlasím, ale s otcom som bola vtedy naposledy.
Ďakujem. Bola som pri ňom, držala som ho, trvala som na tom, aby dostal riadnu dávku anestézie pred tou druhou injekciou, pretože predtým, keď skonával môj predchádzajúci psík, tak ten začal skučať. To ma trápi doteraz. Tak som naliehala aj s tou skúsenosťou na lekárku, aby dávka bola čo najvyššia.
Lekárka povedala, že už nebude nič cítiť. Aj tak to trvalo dosť dlho. Tá smrtiaca injekcia nejak nezaberala. A potom povedala, že mu pichne injekciu do srdca, a vraj už určite nič necíti, to som nemohla vidieť, tak som vyšla, s tým, že sa potom vrátim. Dúfam, že naozaj nič necítil. Je to tak, že v anestézii naozaj nič necíti? Skučanie som naozaj nepočula, ani poza dvere.
Chcem sa podeliť so svojím smútkom - predvčerom sme boli utratiť nášho 15-ročného psa, Riči - Ritchie - sa volal. miešaný ridžbeg a labrador. (Včera som podobne prišla o jednu z mojich obľúbených sliepok.)
Tie zdravotné problémy psa pretrvávali už dlho a stále sa to stupňovalo Už som aj spávala zväčša nie vedľa muža, ale vedľa psa, aby som mohla riešiť jeho opakujúce sa zdravotné problémy. Venčila viackrát v noci, aj tak to veľakrát nevyšlo, dostať sa vo vhodnú chvíľu von. Stále sa mu vracali krvavé hnačky, no a problémy s artrózou mal tiež už veľké. Zaujímavé, krvný obraz mal údajne veľmi dobrý. Žiadne parazity v stolici.
Len som to odďalovala, liečila, o 2 dni bola hnačka späť, rozhodovali sme sa, čo je dobré pre psa aj nás, ale už som to ani ja ďalej nezvládala. Ani psychicky. Bol na mňa veľmi naviazaný. A dôveroval mi - aj keď som ho viedla na popravu. Krásny bol dokonca. Aj keď už bol chudý.
Zdravím, možno máte aj lepšie pestovateľské nápady, ale ja som tento rok nadšená z pestovania sadeníc (paradajok) v hlbších priehľadných plastových vaničkách - s prehľadným krytom.
Sadenice som sadila do kelímkov ako každý rok, ale boli uložené vo vaničkách, ktoré sa veľmi ľahko prenášali, aj v nepriaznivom počasí, ak bolo trochu teplo, som sadenice mohla vyniesť na svetlo, Vaničky vytvorili akýsi “skleník”. Vrchný kryt som zväčša snímala, ale keď pršalo, boli kryté. A keď v noci alebo aj cez deň bolo príliš zima, dávala som vaničky na okno - kládla som ich poschodovo nad seba so zakrytým vekom. Tento rok sa mi sadenice nevytiahli a aj prenášanie bolo veľmi pohodlné.
Teraz sú už sadenice vyššie ako vaničky, už ich nezakrývam, ale už to ani nie je potrebné.
Tak kniha by měla být základ stále, dle mého názoru, ale chápu, že někdo prostě knihy nemá rád a informace chce získat na netu. Pak jsou tady články, stránky chovatelských klubů, přes které se lze dostat na chovatele v okolí.
Proto mě rozčilují naprosto neznalé dotazy, kdy je zjevné, že tazatel neví vůbec nic. Pro mě je to známka, že se vlastně nechce nic dozvědět, jen má problém, který vyřešit musí.
čo ale nie je problém Zrzavci, tá študuje pomaly roky vopred pred zaobstaraním si hydiny, ešte aj získava prax u susedy, atď.
---
🙂navrhujem (nesmelo) nám všetkým, sú tu fajn ľudia, tak nebuďme už tu na seba tak prísni…aj keď je jasné, že všetci to tu myslíme vážne a dobre a každý z nás má zo svojho uhla pohľadu kus pravdy, možno kúsoček pravdy má aj ten druhý a hlavne nemyslí to, predpokladám, zle
a tiež, na druhej strane, občas môže každý mať ťažký deň, kedy nebude reagovať ideálne
Ak má niekto vyhľadať všetko predovšetkým v starých diskusiách, potom je ale oveľa lepšia odborná kniha, ktorá je písaná prehľadnejšie - a diskusné fóra (s informáciami bez 100%-nej záruky) strácajú zmysel.
A ešte niečo som si všimlla: Keď niekto niektorú starú tému vytiahne, častou reakciou býva, že “je to už veľmi stará diskusia, načo na ňu reagujete?”
Jasné, máme rôzne názory, rôzne očakávania. Lebo napr. pre zootechnika a pre veterinára je - a celkom pochopiteľne - je oprávnene otravné čítať dokoola to isté. Aj pre skúseného chovateľa. Ale tie témy, ktoré sledovať chceme, je možné si zaškrknúť. Na ostatné nebudeme dostávať upozornenia. A neodplašíme neskúsených, alebo menej skúsených, ktorí by mali šancu sa niečo nové aj tu dozvedieť.
Tak snáď ste sa pokojne vyspali… čo sa týka zvierat, vždy sa niečo deje.
Ten môj zverinec ma zamestnáva snáď až príliš tiež.
Mám starého, 15-ročného veľkého psa, ktorého zdravotné problémy riešim neustále - kĺby, v noci k nemu vstávam, aspoň raz ho aj v noci vyvenčím, aby jeho exkrementy som nemusela prípadne čistiť… bojujem s jeho hnačkami - veterinár, lieky, atď - Hnačky si zrejme spôsobuje okrem toho, že je starý, dosť aj sám, lebo veľmi rád požiera trus sliepok, a ak sa k tomu dostane, žerie zo závisti krmivo sliepok a nie vždy sa mi podarí to ustriehnuť, nedávno som riešila ozobávanie sliepok prišelkýň, teraz mám obľúbenú mladú kvočiacu sliepočku (a nechcem, aby kvočala), ktorá je chorá, a tie prišelkyne už zapadli, ale tuším dovliekli nejaké parazity, mám nachystaný Exolt, ale nechcem to ešte dávať, keď kvočka nie je zdravá a preliečiť by sa mali všetky naraz, občas neviem, ako to všetko zmenežovať, tak robím, čo mi našepkáva intuícia, no ale všetka tá extra starostlivosť o pár zvierat trvá niekoľko hodín navyše, nestíham iné.
Niekedy ani neviem, čo je potrebné urobiť, len tipujem, ale aj keď viem, nie vždy je možné konať ideálne, lebo všetko si vyžaduje čas. Lebo vykonávam ešte aj povolanie, mám záhradu, rodinu, neporiadok v dome, vnučky a vnukov… tak to asi musím brať športovo.
Ale tipujem, že všetci to tak nejak máme. Až na geniálne výnimky.
