Příspěvky uživatele

Ja ešte pridám jednu maličkosť - nech bolo akokoľvek studené počasie, keď som sliepkam večer alebo v noci na bidlách (v nevykurovanom kuríne) skúšala teplotu nôh - vždy ich mali teplé. Takže som si povedala, že im nemohla byť zima. 

Moja skúsenosť - sliepky lepšie znášajú zimu ako horúčavy.  Majú husté perie. A ak im omrznú hrebene, býva to skôr u tých, ktoré majú veľké hrebene a podľa mňa sa to deje nie počas spánku, lebo ak im je zima, vtedy  si hlavu vopchajú pod perie.  Omrznú cez deň, obzvlášť vo vlhkom a k tomu ešte aj veternom počasí. 

Mám murovaný (zděný) kurín, a je mi nesmierne ľúto sliepok nie v zime, to problém nemajú - ale v lete. Tehly cez deň naabsorbujú tepla a v noci až do rána sálajú teplo. 

Aj dom máme zateplený. Odkedy je zateplený, tiež drží dlho teplo. Nestačí v noci otvoriť okná, steny horúčavu sálajú aj po noci. Po zateplení v zime netreba toľko kúriť, ale v lete dom treba chladiť, ak tam má byť prijateľná “klíma”.  Kurín, predpokladám,  chladiť neplánujete? 

Takže ideálne radím kurín umiestniť pod veľký strom, ktorý bude tieniť stavbu a nezateplovať, lebo sliepky si to odtrpia v lete. 

ešte doplním: “pokusy o zvýšení teploty akorát zvyšují tu vlhkost a to je špatný.” mám to odskúšané, je to tak. Spočiatku mi bolo ľúto sliepok a upchávala som im v zime vetracie otvory - ale teraz im celkom dosť aj v zime vetrám. A zimu znášajú sliepky lepšie. Mmenej omrzlín na kohútovom hrebeni (má ho oborvský). Asi to je tou vlhkosťou, ale asi aj tým, že sliepky sú otužilejšie a keď ráno vyjdú von, nemusia znášať veľkú zmenu teplôt.  A celkovo mi pripadajú tie sliepky po zime zdravšie. 

Zaujímavé, so svojou inteligenciou bývajú všetci  ľudia spokojní; mám dojem, že my všetci svoju vlastnú inteligenciu neinteligentne preceňujeme (a inteligenciu tých, ktorí majú iný názor, ako my, zavrhujeme ;). 

na zamyslenie, i keď škoda, že nenapísali, ktoré mesto, takže možno je to len úvaha: 

https://www.facebook.com/reel/1033639611929132

Keď vychádzam zo skúsenosti matky - tiež ma plod vo vyššom štádiu tehotenstva hrial 🙂.

Závideniahodné… Len či bola naozaj “poklidná” tá doba? Boli aj vtedy rôzne trápenia a nešťastia ľudí… Počnúc detskou úmrtnosťou, cez i vtedy pravidelné vojny, rabovania, dane, neúroodu, svojvôľu mocných a závistlivcov,…, 

nikdy to nebolo až tak idylické, ako to vyžaruje z toho krásneho obrázku, to sa nám len zdá

vďaka za odpovede

Rozmýšľam nad dilemou: ak sliepkam nechám krmiva, aby si zobali koľko im hrdlo ráči, mám niekoľko sliepok, ktoré mi pri takomto prísune krmiva stučneli. Tak  to mali doposiaľ. 

Teraz som okrem toho našla diery po potkanoch, aj trus (asi potkaní)  a videla som aj myši… Krmivo majú v bývalom skleníku, ktorý je pokrytý pletivom, vtáci sa tam nedostanú (čo je z hľadiska chrípky žiadúce), ale hlodavce sa sem naučili chodiť.  

To sú u mňa 2 argumenty proti sústavnému prísunu krmiva.  Teraz, ke´d sa otepľuje,  sa snažím im dať len takú dávku viackrát denne, aby to všetko zožrali a na noc krmivo odstraňujem. Je to  podľa vás chyba? 

Sliepky nejak veľmi nezvyknú smrdieť. To keď položí hromádku pes, to je teda oveľa väčší smrad. 

“To znamená, že pokud zápach ze sousedova chovu slepic přesahuje přiměřenou míru a výrazně narušuje vaše užívání nemovitosti, máte právo požadovat nápravu.” (domluva, sťažnosť, súd). 

To, že sused má pocit, že sliepky smrdia, to nezvykne byť automaticky problém na strane chovateľa. Skôr si myslím, že zvyčajne problém môže byť práve u nechovateľa, ktorému všetko vadí. Keď nie sliepky, tak nejaký dôvod si už nájde. Osobne by som skôr vyzývala k jeho znášanlivosti. To by mal byť nultý bod.  

A ako ich kŕmite bežne? 

Rozumiem Vašej argumentácii. 

Čo ja mám v moci rozhodnúť a ovplyvniť, je osud mojich vlastných sliepok. Asi by som sa neponáhľala s oznamovaním, sledovala by som ich stav a podľa neho by som zakročila. 

“Proti vybíjení by bylo uzdravení slepice, ne bezpříznakové bacilonosičství.” 

Tomuto nerozumiem: Veď to je stav, kedy si príroda už poradila s chorobou.  Nie sú príznaky, nie je choroba, či nie? Ak sa budú rozmnožovať práve títo jedinci, a odovzdajú svoje gény, vtáčia chrípka nebude natoľko ohrozovať chovy celých hál a ani domácich chovov. 

Pýtam sa, čo získame tým, že vybijeme dobrovoľne státisíce sliepok, ak nabudúce choroba bude schopná zaútočiť celkom podobne? A gény sliepok, ktoré by prežili, neprevládnu, keďže ich tiež zabijeme? 

Lebo ako vieme, vtáčia chrípka sa do chovov aj tak vždy dostane. Ako, napr. do prísne strážených veľkochovov, to je záhada. Prax ukazuje, že nevieme sa jej ubrániť. 

A tiež, to bacilonosičstvo nepretrvá pridlho. 

Taký kohút toho má na starosti strašne veľa. 

Celý čas striehne, čo môže sliepky ohroziť, sliepky sú bezstarostné, ale kohút nespúšťa oči z oblohy, počúva, sleduje okolie…už v noci začína kikiríkať.. No a okrem toho sa ten Váš dostal do nového kŕdľa. Všetko nové. Asi je unavený po celom dni. Aj náš kohút sa ťahá na bidlo medzi prvými. Ale potom celý deň hlási všetky nebezpečenstvá, skáče na sliepky, najlepšiu potravu galantne prenechá sliepkam. Má veľkú zodpovednosť! 

Vyjadrila som svoj názor a ten bol komplexnejší, než Vaše námietky. 

Názor som si ponechala,  osobne som presvedčená, že nejde o dobro zvierat a o zamedzenie utrpeniu. Aj keď mnohí v to veria. 

no, argument typu “diskusia mezi dezoláty” ja osobne neberiem 🙂

“takže nakrmit to nebo ne je úplně jedno.” no, a potom, že ide o zamedzenie utrpeniu, hladovanie je tiež len utrpenie

hm, spomínam si…neprežilo, ale starotlivosť o tie zvieratá tam už nepokračovala, tak si spomínam, bola o tom diskusia  (veď načo? kŕmiť, odpratávať zdochliny, čistiť, ak mali byť všetky sliepky vyhubené po Vianociach, to je neekonomické)

Tuším, že väčšina z Vás môže mať iný názor, a neberiem Vám ho, ale pridám aj svoj pohľad, že každý život (aj sliepky)  je vzácny, a ak má nejakú šancu chorobu prežiť,  šancu si zaslúži.  

A aj z pohľadu užitočnosti  pre chov je výhrou, ak niektoré - hoci aj obyčajné sliepky - prežijú a budú mať šancu odovzdať svoj odolný genofond ďalej.  Môže sa to stať evolučnou výhodou pre druh. 

Nemôžem si pomôcť, ale príde mi neúprimné a asi hlavne  zištné, ak na jednej strane hlásame, že celá príroda sa má vyvíjať na vlastnú päsť, bez zásahu človeka (čo je zase druhý extrém),  dávali pritom šancu lykožrútovi,  bobrom, medveďom a pod., tvorili nezásahové zóny v lesoch,…, na druhej strane vybíjali kvantá živých zvierat, ktorým zatiaľ nič nie je a im ani nič nemusí byť (nevieme, ktoré by z nich prežili, a teda,  zabíjame bezdôvodne). 

Chovám ale tiež pestrý kŕdeľ sliepok (18 sliepok+kohút), čo ma teší. Sú medzi nimi aj čistokrvné, aj mixnuté. 

Mne sa páči neuznané plemeno švédska kvetina. Pre svoju farebnosť a pestrosť, každá jedna sliepočka iná a rozpoznateľná. Žiaľ, nechovám, z vajec sa mi vyliahli len kohúti. Vraj sú veľmi lietavé, to tiež nie je u mňa vítaná vlastnosť. 

Lenže práve človek (a predpokladám, že aj zviera), ktorý by netrénoval svoj imunitný systém odmala stretom s občasnými chorobami, je “neperspektívny” - v zmysle, že neprežije potom stretnutie  s bežnými patogénmi, lebo imunitný systém k správnemu fungovaniu potrebuje aj tie zvládnuté nemoci.  Čiže zdravo sa vyvíjajúce dieťa občas choré  - býva.