🙂 Ani nemocní ľudia?
Nezhodneme sa v tom “nikdy”, ale to nevadí.
🙂 Ani nemocní ľudia?
Nezhodneme sa v tom “nikdy”, ale to nevadí.
Tiež mi pripadá pravdepodobné, že kohút utrpel zranenie krídla, keďže má perie na zvesenom krídle poničené a na druhom nezvesenom krídle v poriadku. A ako je napísané vyššie, visí mu iba jedno krídlo. A ak ho teraz krídlo (po úraze) bolí, postupne sa jeho stav zlepší. Nezabíjala by som ho, podľa ostrôh je mladý, perspektívny.
hm, zaujímavá otázka, tiež budem zvedavá na dôvody
Vidím v tom rozdiel. Acher je prispievateľ, ktorého príspevky si viem priradiť k iným príspevkom prispievateľa Acher.
U anonyma je to inak. V jednom príspevku môže niečo vychvaľovať, v inom to podobné môže aj haniť (ak sa mu to práve hodí), nik neodhalí nekonzistentnosť jeho názorov. Navyše robí diskusiu neprehľadnou.
Nebudú to síce pôvodné druhy, ale rajčiny sa dajú pestovať úžasne aj z hybridov vyšľachtených paradajok. Rajčiny mi pripadajú ako burina. Spomínam, že sme čistili žumpu a nejaké zbytky kalu ostali v blízkosti žumpy na zemi. Z toho zbytku samovoľne vyrástli krásne sadenice paradajok. Zo semiačok rajčín, ktoré sme pojedli a ktoré prešli naším tráviacim traktom. Niektoré som aj zasadila, priniesli bohatú úrodu.
Čo je potrebná vlhkosť, ak to úspešne funguje aj nasucho?
Podľa návodu je dôležité hlavne neotvárať liaheň vo fáze liahnutia, aby neklesla vlhkosť.
Podľa popisu vlhkosť jej liahnutia bola počas inkubácie len 17-24%, nie odporúčaných 55-65%, admninistrátorka píše, že po vyliahnutí prvého kuriatka vlhkosť stúpla a pri liahnutí ďalších stúpala až na hodnotu cca 80% aj viac (podľa počtu kuriatok), v druhej liahni, kde bolo menej vajíčok stúpla len na 65%.
Pre zábavu a vajcia.
Ale keď sa mi vyliahla polovica kohútov, niektorých sme veru - aj keď neradi - využili ako zdroj obživy.
Tiež rozumiem Vašej otázke. A nie som vegetarián. Čiže mäso zvierat jedávam. Aj tak si myslím, že je rozdiel, aký život vedú zvieratá, kým ich človek nezabije, aby sa nasýtil. A tiež si myslím, že doma chované zviera to máva zvyčajne oveľa lepšie, ako “priemyselne vyrábané” zvieratá.
Toto sa mi páči, pripadá mi to inšpirujúce.
Snažím sa nebyť pre svoje sliepky klietkou. Sliepky príliš nelietajú, tak sa im snažím byť - zelenou záhradou.
Teda umožniť im čo najšťastnejší, pomerne prirodzený život. Úplne to nejde, ale snažím sa.
hm, kokos som skŕmila, sliepky trochu lepšie nesú, ale to nebude kokosom… nemala som kokosu kvantá.
Vďaka za odkaz na štúdiu. Štúdii nerozumiem ani s prekladačom, a nechce sa mi to lúskať, mám kopec iných povinností.
ďakujem - tiež som si to myslela, je to orech, ale pre istotu…
Môžu sliepky dojesť zostatok kokosovej múčky?
Anonymní:Bohužel,barva ušnic není v korelaci s barvou skořápky.Prikladu že tomu tak není je spousta, třeba slepice drentské nebo dánské mají bílé usnice a jejich vejce nejsou bílá. A to nemluvě o křížencich kde to může být co kus to original..
To je síce pravda, ale zväčša to celkom dobre sedí.
Tu je celkom dobrý prehľad o farbe vajec (a aj iných vlastnostiach) pri jednotlivých plemenách, dá sa to aj rozkliknúť ďalej:
moje sliepky mali radi biele druhy tekvíc - ja som mala cukety, ale z nejakého dôvodu sa im nepáčili oranžové druhy - napr. tekvica na pečenie
zaujímavé informácie, vďaka za ne
Trochu ovsených vločiek intuitívne prisypávam k naklíčenej pšenici, teším sa, že som sa dozvedela, že ich konzumácia prispieva k lepšiemu zaperovaniu a k pevnosti škrupín.
🙂 nie je to bigel, je to velikánsky psisko z útulku, miešanec ridžbega a labradora, na jar bude mať 15 rokov
LK:Človek sa mení, prispôsobuje okolnostiam, prečo si myslíte, že zvieratá by sa nemali meniť? Vysoká sa s kľudom Angličana pasie vedľa diaľnice, bachyňa porodí mladé pri záhradkárskej oblasti, vydra sa prechádza po mestskom parku, ktorý pretína rieka a vo výrobnom areáli má svoje hniezdo sokol…príroda sa prispôsobuje…našťastie ešte stále nevieme rozkázať “vetru, dažďu…”
Jasné, že zvieratá sa menia tiež… 🙂 mám psa, ktorý keď mu dám dva dni po sebe okrem obeda ešte kus psej salámy, začne si tú dávku vyžadovať po všetky dni svojho života. On sa tuším už naučil aj počítať, momentálne sme pri jednom základnom jedle - ja mu varím - a okrem toho dranká 2-krát ešte kus salámy. A ešte večernú vychádzku a ešte zájsť s ním niekoľkokrát do záhrady, a ešte, ešte… hocičo pre neho urobím raz, potom to chápe ako moju povinnosť. Ale odmietam sa stať jeho služobníčkou.
“stejný chlapec” by to mohol byť, keby sa medzitým presťahoval ;)
Je to diskusia. Úprimné vyjadrovanie názorov. Nie útok na Vás, Horsana, ako osobu. Jednoznačne robíte veľa pre zvieratá.
Dokonca aj Vaše rozhdonutie zbaviť sa agresívnych sliepok chápem. Niekedy žiadne rozhodnutie nie je také, že uspokojuje záujmy všetkých. Len som to dala - z môjho pohľadu - do kontextu s voľbou kŕmiť líšku a chrániť jednostranne jej záujmy. Možno aj na úkor zas iných bytostí.
Inak, myslím si, Horsana, keď líške (ktorú pravidelne prikrmujete), nechávate napospas aj živé biele nosnice, lákate líšku, ktorá stráca spolu s vychovanými mláďatami obavy pred ľuďmi, loviť sliepky. Pravdepodobne aj u vzdialených gazdov.
LK: “Iba otázka, kto rozhodol o tom, kde sa má zdržiavať líška? Alebo, prečo jej potom človek lezie do obyváku? Nemal by sa podľa tejto logiky zdržiavať človek iba v dome, meste? Prečo by človek mal mať dovolené “liezť” všade (od najnižšieho až po najvyššie miesto na planéte a aj do najtajnejších zákutí vesmíru), dokonca si túto možnosť vynucovať silou a ostatní obyvatelia planéty nie?”
LK, nijaká vyššia moc pri určovaní mojich priorít okrem mňa nerozhodla o tom, kde sa má zdržiavať líška a kde človek. Ale ako človek chránim prioritne záujmy svojho druhu (no a napr. aj sliepok, ktoré chovám). Veď ani líška nie je na tom inak, chráni záujmy vlastného druhu, žiadna útlocitnosť ju nezastaví. Keď stretne moje sliepky, neberie ohľad na to, že ich chcem chovať a to dokonca v relatívne dôstojných podmienkach.
Prečo tu ale nevidím náreky nad osudom napr. potkanov, keď sa mnohí z nás zastávajú rovnoprávneho postavenia líšok a iných dravcov voči človeku?
Mne je líška sympatická. Je to krásne zviera. Nechcem ju trápiť. Prajem jej šťastný život v lese. A ako to tu odznelo, neprikrmovala by som ju, tým stráca plachosť voči ľuďom. A sliepkam.
Horsana, aj Vaše počínanie a všeobjímajúcu lásku k zvieratám (okrem bielych nosníc) chápem, je mi sympatické, ale tú časť, kde divé zvieratá strácajú plachosť voči ľuďom, odmietam. Vec mojich priorít.