“Rádi bychom si pořídili "nějakou drůbež". Problém je, že sami nevíme jakou”

To je z môjho pohľadu problém naozaj.  Mám to tak, že keď si chcem niečo zaobstarať, prvá je túžba, nadšenie. Akési “zaľúbenie sa” do zvieraťa. Poprípade potreba. To mi potom dodá energiu na to ostatné (práca, financie, vyhradenie si času…).  Inak, načo? Ak môžem poradiť, zamyslite sa, čo od chovu očakávate. To je rozhodujúce. Potom si niečo o tom prečítajte a spýtajte chovateľov.  

🙂Je to na obr. idylka, krása. 

K idylke patrí ale aj kus driny a dosť času, asi aj financií (to na obrázku nevidieť), taký rozľahlý areál vyžaduje aj práce na údržbu, aby nič neschátralo.  Záleží aj na tom, koľko pracovitých rúk je do práce pripravených. A napokon aj hydina na dvorku ten dvorek trochu zmení. Treba zažiť, skúsiť. 

A má iného favorita, ktorého odporúča. 

“Dal jsem holky do chlívku, zakrátil jim zobáky, nechal přes noc svítit a jaké bylo mé překvapení, když hned druhý den bylo 7 vajíček.” 

prečo ste im zakrátili zobáky?  

Krúžkovala som prvý raz a toto video sa mi hodilo. 🙂Možno sa bude hodiť aj iným. https://www.facebook.com/1387957332/videos/pcb.2034326226754988/4868336673291864

Nezaregistrovala som v tomto vlákne brojenie proti kŕmnym zmesiam - ak myslíte mňa - kŕmne zmesi používam, ale uvedomila som si, že nič nie je čierno-biele. 

Čítala som tu v téme Granulování směsi pro nosnice “už 5 rokov vyrábam sliepkam/morkám/kuriatkam vlastné granule a kúpa toho lisu bol asi najlepší nápad ohľadom chovu hydiny.” (prispievateľ Foox).  Jasné, predpokladám, že nechová 3 sliepočky, ani 4, ani 5. 

Začala som sa nad tým zamýšľať, keď mi do suda so pšenicou mierne napršalo - zabudla som sud prikryť vrchnákom, a pšenica hore bola zdanlivo bez zmien, ale dole začala klíčiť, a po čase sa úplne znehodnotila.  Lenže tie plesne zrejme môžu byť aj tam, kde to priamo nevidno. Takže touto pšenicou kŕmiť nechcem, žiaľ, vyhodím ju. 

Tak mi napadlo, že zošrotované by som to už ani nezistila. 

Alebo  mi bolo podozrivé (stalo sa to pred 2 rokmi), že od toho istého výrobcu som brala 2x za sebou sypkú zmes pre nosnice, a druhýkrát v nej bolo veľké množstvo ostrých kameňov veľkosti väčších hráškov, predtým tá zmes vyzerala ináč. Môže byť taká premenlivá kvalita? Ten druhýkrát mi to istý dodávateľ doviezol až domov a cena bola predsa rovnaká ako v obchode. Ale zdalo sa mi to plné kameňov. Rozmýšľala som, či je to naozaj tá istá značka a či nie je len obal rovnaký. Už som sa na neho neobrátila.  

Pri kúpe granúl (ale aj sypkej zmesi) sa o mnohých veciach, čo sa týka ich zloženia, presvedčiť neviem: 

1. Pri vlastnej výrobe mám istotu, že v granuliach/zmesi je to, čo tam chcem mať 

2. Aj za predpokladu, že v kúpenej kŕmnej zmesi je percentuálne naozaj to, čo sa píše v zložení, neviem, akej kvality sú komponenty - napr. aj pšenica môže byť čerstvá, ale aj stará, splesnivená, zachrobačená, po zomletí toho už príliš veľa nevidno 

3. Ak zmes vyrábam, viem, aké staré sú granule/sypká zmes - rozdrvené semená majú menšiu trvanlivosť, ako celé, teda granule by mali byť čo najviac čerstvé

Alebo mám záruku kvality, kontrolujú sa výrobcovia, predajcovia zmesiek? 

trochu láskavosti, menej odsudzovania, nálepkovania - a viac ochoty pomôcť. 

Toto bude tak isto od témy ako veľmi laický psychologický popis osobnosti Anonyma, ktorý si dovolil položiť chovateľskú otázku 

https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6594/zostante-laskavi-aj-ked-sa-vam-zda-ze-svet-je-uplne-iny

A nehnevajte sa na mňa (potešilo by ma to, ale ak sa hnevať chcete, môžete aj to). Myslím, že som vyjadrila, čo som chcela povedať. Bodka. 

ne

ne

Ale môže to byť aj inak.

Ja by som napr. na mieste úplného laika nekupovala a neštudovala celú knihu o chove sliepok, ak by som vedela, že nemôžem chovať kohúta kvôli kikiríkaniu a tiež by som sa najprv pokúsila zistiť, či vôbec mám rozmýšľať ďalej o zamýšľanom chove sliepok. 

Sú ľudia, ktorí mi na takú otázku bez problémov a domýšľania odpovedia. 

kometa:

Viz výše. Schází vám základní znalosti. Nehledě na to, že stejné vlákno tady bylo nedávno. Stačilo by pohledat.

Ospravedlňujem sa vopred. Len…

Zadavateľ-začiatočník vie o tom, že mu znalosti chýbajú, a predpokladám, že preto sa (s poďakovaním) na tomto diskusnom fóre pýta. Niekde začať treba. Možno mu stačilo len “áno” alebo “nie” od niekoho, komu sa odpovedať chce.

Súhlasím aj so Zrzavci, aj Kometou, čo sa týka získavania získania znalostí pre začatím chovu. A možno by ako začiatočník privítal okrem odpovedí aj nasmerovanie odborníkov, čo a kde by sa mohol/mal dozvedieť. 

(To spomínané vlákno sa až tak ľahko pomocou vyhľadávania nepodarilo nájsť, aj keď jasné, že táto informácia sa tu opakovane vo viacerých témach nachádza.)

Moja skúsenosť s očkovaním proti kokcidióze: 

Liahla som viackrát pod kvočkou a ani raz kuriatka - bez očkovacej látky - neochoreli. Čítala som, že také kuriatka sa pod kvočkou prirodzene imunizujú. (Je to pravda?)

Prvé kuriatka, keď som začínala chov,  boli liahnuté v liahni, kúpila som ich malé, ale tie problémy mali. Veterinár mi zaobstaral Sulfacox. 

Doplním otázky: 

• Je to naozaj potrebné, ak liahnem pod kvočkou, očkovať proti kokcidióze? 
• Skade vziať očkovaciu látku pre tak malé množstvo kuriat? Veterinár, na ktorého som sa kedysi obrátila, ma odmietol, lebo by musel objednať očkovaciu látku v oveľa väčšom množstve, ako som potrebovala.  

“A ano zadarmo ani kuře nehrabe, proto chci vše pouze neveřejné.”

Aj to je postoj. Nemám rada tento obchodnícky prístup k ľuďom. 

Ja naopak verím v nezištnosť a dobrotu väčšiny tunajších prispievateľov - aj admina - a som im za ochotu podeliť sa so svojimi skúsenosťami a pomôcť vďačná. Osobne si myslím, že každému sa napokon v istej forme vráti, čo dáva.  A aj šťastnejší býva ten, kto neskrblí len pre seba. 

A niečo potom na tejto rade bude: “Kupte si knížku.” Tá je za peniaze. 

my sme boli na dovolenke - v Spišskom Podhradí a tiež sa tam špacírovala po dedine líška - prebehla rovno pred nami z obývanej časti

podľa mňa kohút aj sliepky si pamätajú dobré aj zlé a aj naše “kohútie tresty” dosť dlho

- napr. máme v slepačom výbehu aj figovník, a figy, to je asi najväčšia dobrota pre tie naše potvorky - keď bolo fíg veľa, hádzala som im ich - a keď si dokážu na dlhé mesiace zapamätať, že z figovníka som im oberala figy, tak tá slepačia pamäť taká zlá nebude. 

Lebo keď idem smerom k figovník aj na jar, tak sliepky s kohútom bežia za mnou ozlomkrky a natŕčanú tie svoje hlávky dohora, dúfajúc, že znovu dostanú tú svoju pochúťku. 

Chovám momentálne 3 ks bielefeldiek, nosníc. Mala som aj 2 kohútov, ale keďže to boli súrodenci týchto sliepok, neboli vhodní do môjho chovu. Sú to naozaj veľké a pokojné sliepky, nelietajú, a veľmi dobre znášajú veľké vajcia (63-72 g). Mám aj iné sliepky, tieto sú najväčšie a na dvore kraľujú. 

Rázy sú zlato- a strieborne- sfarbené (ja mám tie zlaté/červenoprsé). 

Bolo ich 5+2 (5 sliepok a dvaja kohúti), jednu sliepku som predala ako mládku. Nemali by kvokať, ale jedna z nich predsa len kvokala, tú som tento rok podsadila a predala aj s kuriatkami. Sú rodofarebné - od narodenia je ľahko možné odlíšiť kohúta od sliepky.

Inak, nezdá sa mi, že by bol problém na Slovensku získať tieto sliepky. 

Na obr. sú bielefeldky - tie tmavohnedé sliepky a na druhom a treťom obr. vidno aj mladého kohúta. 

A ak máte nejaký menší oddelený priestor - možno by ste kohúta mohli oddeliť od sliepok (alebo len s jednou, dvoma sliepočkami) - len počas doby, keď sú u Vás vnúčatá. Potom ho vrátiť späť. 

“Chladna z rána" robia pre mňa tento mesiac ešte krajším. 

Kuratá dorastajú. Kohút prišiel o perie jedného krídla… už sa zdržuje tam, kde chcem ja.