Příspěvky uživatele

ďakujem

Ďakujem Vám všetkým, že som sa mohla porozprávať. 

Ďakujem. Bola som pri ňom, držala som ho, trvala som na tom, aby dostal riadnu dávku anestézie pred tou druhou injekciou, pretože predtým, keď skonával môj predchádzajúci psík, tak ten začal skučať. To ma trápi doteraz. Tak som naliehala aj s tou skúsenosťou  na lekárku, aby dávka bola čo najvyššia. 

Lekárka povedala, že už nebude nič cítiť. Aj tak to trvalo dosť dlho. Tá smrtiaca injekcia nejak nezaberala. A potom povedala, že mu pichne injekciu do srdca, a vraj už určite nič necíti, to som nemohla vidieť, tak som vyšla, s tým, že sa potom vrátim. Dúfam, že naozaj nič necítil. Je to tak, že v anestézii naozaj nič necíti? Skučanie som naozaj nepočula, ani poza dvere. 

Ďakujem, vážim si Vaše slová. Melie sa mi to v hlave, tak som pocítila túžbu napísať. Najhoršie sú tie konce.  A rozhodnutie človeka o konci. 

Chcem sa podeliť so svojím smútkom - predvčerom sme boli utratiť nášho 15-ročného psa, Riči - Ritchie - sa volal. miešaný ridžbeg a labrador. (Včera som podobne prišla o jednu z mojich obľúbených sliepok.) 

Tie zdravotné problémy psa pretrvávali už dlho a stále sa to stupňovalo Už som aj spávala zväčša nie vedľa muža, ale vedľa psa, aby som mohla riešiť jeho opakujúce sa zdravotné problémy. Venčila viackrát v noci, aj tak to veľakrát nevyšlo, dostať sa vo vhodnú chvíľu von. Stále sa mu vracali krvavé hnačky, no a problémy s artrózou mal tiež už veľké. Zaujímavé, krvný obraz mal údajne veľmi dobrý. Žiadne parazity v stolici. 

Len som to odďalovala, liečila, o 2 dni bola hnačka späť, rozhodovali sme sa, čo je dobré pre psa aj nás, ale už som to ani ja ďalej nezvládala. Ani psychicky. Bol na mňa veľmi naviazaný. A dôveroval mi - aj keď som ho viedla na popravu. Krásny bol dokonca. Aj keď už bol chudý. 

Zdravím, možno máte aj lepšie pestovateľské nápady, ale ja som tento rok nadšená z pestovania sadeníc (paradajok) v hlbších priehľadných plastových vaničkách  - s prehľadným krytom. 

Sadenice som sadila do kelímkov ako každý rok, ale boli uložené vo vaničkách, ktoré sa veľmi ľahko prenášali, aj v nepriaznivom počasí, ak bolo trochu teplo, som sadenice mohla vyniesť na svetlo, Vaničky vytvorili akýsi “skleník”. Vrchný kryt som zväčša snímala, ale keď pršalo, boli kryté. A keď v noci alebo aj cez deň bolo príliš zima, dávala som vaničky na okno - kládla som ich poschodovo nad seba so zakrytým vekom.  Tento rok sa mi sadenice nevytiahli a aj prenášanie bolo veľmi pohodlné. 

Teraz sú už sadenice vyššie ako vaničky, už ich nezakrývam, ale už to ani nie je potrebné.

nech sa im darí, sú krásne

list:

Tak kniha by měla být základ stále, dle mého názoru, ale chápu, že někdo prostě knihy nemá rád a informace chce získat na netu. Pak jsou tady články, stránky chovatelských klubů, přes které se lze dostat na chovatele v okolí. 

Proto mě rozčilují naprosto neznalé dotazy, kdy je zjevné, že tazatel neví vůbec nic. Pro mě je to známka, že se vlastně nechce nic dozvědět, jen má problém, který vyřešit musí. 

čo ale nie je problém Zrzavci, tá študuje pomaly roky vopred pred zaobstaraním si hydiny, ešte aj získava prax u susedy, atď.

---

🙂navrhujem (nesmelo) nám všetkým, sú tu fajn ľudia, tak nebuďme už tu na seba tak prísni…aj keď je jasné, že všetci to tu myslíme vážne a dobre a každý z nás má zo svojho uhla pohľadu kus pravdy, možno kúsoček pravdy má aj ten druhý  a hlavne nemyslí to, predpokladám, zle

a tiež, na druhej strane, občas môže každý mať ťažký deň, kedy nebude reagovať ideálne

Ak má niekto vyhľadať všetko predovšetkým v starých diskusiách, potom je ale oveľa lepšia odborná kniha, ktorá je písaná prehľadnejšie - a diskusné fóra (s informáciami bez 100%-nej záruky) strácajú zmysel.  

A ešte niečo som si všimlla: Keď niekto niektorú starú tému vytiahne, častou reakciou býva, že “je to už veľmi stará diskusia, načo na ňu reagujete?”

Jasné, máme rôzne názory,  rôzne očakávania. Lebo napr. pre zootechnika a pre veterinára je - a celkom pochopiteľne - je oprávnene otravné čítať dokoola to isté. Aj pre skúseného chovateľa. Ale tie témy, ktoré  sledovať chceme, je možné si zaškrknúť.  Na ostatné nebudeme dostávať upozornenia. A neodplašíme neskúsených, alebo menej skúsených, ktorí by mali šancu sa niečo nové aj tu dozvedieť. 

a to napriek starostlivosti

no, zaujímavá otázka, mne vyznieva skoro ako reklama, lebo - prečo sa neobrátite rovno na Slepičára? 

Ako Vás obe čítam,  tiež som našla kopec príležitostí brať veci pozitívne a potrénovať to, či ono.

A vidím, že je to pravda,  všetci máme, zdá sa, kopec radostných príležitostí všeličo potrénovať… 

Tak snáď ste sa pokojne vyspali… čo sa týka zvierat, vždy sa niečo deje. 

Ten môj zverinec ma zamestnáva snáď až príliš tiež. 

Mám starého, 15-ročného veľkého psa, ktorého zdravotné problémy riešim neustále - kĺby, v noci k nemu vstávam, aspoň raz ho aj v noci vyvenčím, aby jeho exkrementy som nemusela prípadne čistiť… bojujem s jeho hnačkami - veterinár, lieky, atď - Hnačky si zrejme spôsobuje okrem toho, že je starý, dosť aj sám, lebo veľmi rád požiera trus sliepok, a ak sa k tomu dostane, žerie zo závisti krmivo sliepok a nie vždy sa mi podarí to ustriehnuť, nedávno som riešila ozobávanie sliepok prišelkýň, teraz mám obľúbenú mladú kvočiacu sliepočku (a nechcem, aby kvočala), ktorá je chorá, a tie prišelkyne už zapadli, ale tuším dovliekli nejaké parazity, mám nachystaný Exolt, ale nechcem to ešte dávať, keď kvočka nie je zdravá a preliečiť by sa mali všetky naraz, občas neviem, ako to všetko zmenežovať, tak robím, čo mi našepkáva intuícia, no ale všetka tá extra starostlivosť o pár zvierat trvá niekoľko hodín navyše, nestíham iné. 

Niekedy ani neviem, čo je potrebné urobiť, len tipujem, ale aj keď viem, nie vždy je možné konať ideálne, lebo všetko si vyžaduje čas. Lebo vykonávam ešte aj povolanie, mám záhradu, rodinu, neporiadok v dome, vnučky a vnukov… tak to asi musím brať športovo. 

Ale tipujem, že všetci to tak nejak máme. Až na geniálne výnimky. 

Toto je diskusné fórum, je dobré, ak to tu žije a príspevky pribúdajú.  Nevadí, ak niečo v diskusiách už odznelo, veď nie je nikoho povinnosťou odpovedať, otázkou sa zaoberať. Nevadí mi, aj keď sa niekto naivne na niečo pýta, hoci aj na diagnózu choroby. Na všetko sa dá aj pohodovo odpovedať. Napr. tak, že na základe popisu príznakov sa dá choroba ťažko určiť. Lebo je to pravda. Ale načo sa rozčuľovať? 

Osobne mi napr. chýba aj Zrzavci so svojimi začiatočníckymi otázkami, vtipnými hláškami a kresbičkami a bublinami.  Jej príspevky to tu osviežovali, prinášala pohodu.  Mala milé príspevky, utužovala komunitu, škoda jej.

ďakujem, teším sa tiež, lebo problém s trhaním peria zmizol 🙂

Myslím, že ste sa nadbytočne rozvášnili, čítajúc moju vecnú poznámku. 

Ja som napr. pred rokmi s kohútom u veterinára bola, keď sa nevedel zbaviť chrást na hrebeni, dostala som mastičku, ktorá vôbec nijak nezaúčinkovala. Ešte mi povedal, že mu ten hrebeň  môžu aj odoperovať, ak by sa nehojil. Fúúúha! 

Postupne, ako sa oteplilo, sa mu rany zahojili.  Už bez mastičky. A každú jeseň, keď začína  mokré a veterné počasie, tak hrebeň schrastavie. Proste má priveľký hrebeň. 

Môj veterinár (a je ich v ambulancii viac) sa napr. hydine nevenuje. Keď som sa pýtala, či mi vie poradiť iného veterinára, ktorý sa v okolí Bratislavy hydine venuje, nevedel. Aj keď nie je to človek, ktorý by mi nepovedal. Problém je hlavne  ten, že niektoré lieky, ktoré nie sú dostupné v malom balení, sa mu kupovať neoplatí, pretože iných záujemcov o túto službu veľmi nemá a potom by mi tú veľkú dávku, z ktorej by som potrebovala iba malý podiel, musel naúčtovať, alebo by bol stratový. 

Inak, ešte v ten deň som okuliare tej sliepočke dala dole, lebo keď som ju skontrolovala po niekoľkých hodinách, zistila som, že má hrvoľ úplne prázdny, skúsila som jej dať jesť dobrôtky, ktoré jesť chcela (tvaroh, namočenú sypkú zmes pre nosnice…) a ona sa nevedela najesť, ďobala vedľa… 

A ako som jej dala tie okuliare dole, keď sa najedla, pustila som ju aj s kolegyňou preč od ostatných sliepok, do našej veľkej záhrady a tam si začala hrabať, kŕmiť sa trávou, hmyzom a čojaviem čím. Po tom šoku z okuliarov začala mať iné záujmy, ako trhať perie, svet ju bez okuliarov začal baviť? Ani keď sú spolu s ostatnými, netrhá perie. Sledovala a sledujem ju, ale netrhá perie ani kolegyni, ani kohútovi, ani nikomu. Trochu sa stránia ostaných sliepok, keď sú spolu, ale inak pekne koexistujú. Znášajú aj vajcia, hniezda sú v kuríne, ale poobede im stále dávam slobodu v záhrade. Takže sa to celé vyriešilo. A teší ma, že sliepočka nemá už okuliare. 

Naše dobré sliepočky tie prišelkyne celkom pekne už prijali, žiadne boje sa nedejú, 

ale keďže tá ozobávačka si začala dovoľovať vytrhávať pierka už aj nášmu kohútovi, ktorý sa okolo nej krútil, tak som predsa len nasadila okuliare. Je mi to ľúto, ale ešte bola druhá možnosť - sťať ju, a to sa mi ešte menej chcelo. 

Čítala som, že údajne po čase, keď jej dám okuliare dole, mohla by na tento zlozvyk zabudnúť. Aj to skúsim. Musím si ale vygoogliť, koľko má tie okuliare nosiť, aby som jej ich mohla dať dole. Čítala som to, ale zabudla som už. 

Vďaka za odpovede,  brýle som nenasadila,  vypustila som ich

nastali nejaké boje, momentálne sa nebijú, ale asi ešte k bojom príde, lebo sliepok je viac, dúfam, že si poradia - ak ozobávanie pretrvá, tak si tú ozobávajúcu neponechám

Priestoru majú dostatok, oproti tomu, čo mali, je to kráľovský priestor, snáď sa to urovná