jéj, ten prísavník trojlaločnatý sa mi zdá byť dobrým nápadom,     v lete tieni, v zime opadá… alebo máte s ním problémy pri chove sliepok? 

ale diskonfort môže prameniť aj z toho, že ich nebaví, že znesené vajcia nemôžu nikdy vysedieť a vajcia miznú 

poprípade diskonfort môže tkvieť aj v tom, že ich zo spoločného hniezda vytlačí iná sliepka - je zaujímavé, že niektoré hniezda sú obľúbenejšie, ako rovnako vybavené iné hniezda a že sa obľuba hniezd môže aj meniť (ak sa hniezdo páči jednej, tlačia sa do neho často aj tie druhé)

Ale súhlasím s Varaxi, že sú aj iné príčiny

Moje stredne ťažké sliepky zväčša chodia do určených hniezd (aj keď si medzi nimi vyberajú), ale aj ja mám sliepky, ktoré neustále hľadajú niečo pre človeka neobjaviteľné. Napr. plymutka biela, aj tá má vlastné hniezdo. Keď sme v čase mojej mladosti chovali drobné sliepočky - nazývali sme ich “liliputky” (to asi boli mixnuté, ale drobné sliepočky), tak tie nachádzali neustále nové a nové hniezda na najčudnejších miestach - dokázali vyletieť kdekoľvek a vopchať sa kamkoľvek, až sa jednej aj podarilo vyviesť kuriatka. 

píšete, že máte menšie jazierko, a je tam výmena vody? …ja len, že sme mali indických bežcov, to nie sú nejaké obrovské kačice - raz 2 ks, raz 3 ks - a tie kačky veľmi vedeli znečistiť vodu trusom - my sme mali veľkú vaňu, ale voda bola len minútku čistá

Tak to náš pes, ten považuje za neodolateľnú lahôdku sliepkami spracované slepačie granule - slepačí trus - to je len humus!

Kupujem tvaroh a obzvlášť teraz v zime im pridávam - s mierou, jeden  250 gr sáčok na 2-3 krát pre 21 ks hydiny

ale kohút má veľký hrebeň a keď teraz v zime zaprší a fúka pritom veľký vietor, “omrzne mu” - a má na ňom ranky (ošetrujem podľa rady Ančovičky Infadolanom a okrem toho  rany aj mastičkou s obsahom striebra), ale máme takú hnusobu sliepku, ktorá mu rany rozďobáva do krvi - a on si, hlupák ešte aj drží hlavu dole… a potom chodí zakrvavený -  snažím sa sliepku odseparovať, ale zvažujem aj trest smrti - kohútovi som dávala aj psiu salámu, aby mal dosť bielkovín na regeneráciu

myši sliepky chytajú, ak sa nejaká mihne a ak sa podarí ukoristiť, behajú s ňou a ostatné za úspešnou lovkyňou, chcú ju o úlovok obrať

a v kuríne som pred časom našla aj zbytok menšieho potkana - len zadné nohy s chvostom, takže asi aj toho ulovili a zjedli

hrôza

dá sa očakávať, že sa takto bude vyvíjať vzťah 2 kohútov “na jednom smetisku” po čase vždy? 

Z hľadiska využitia je pri akomkoľvek spôsobe liahnutia dôležité, čo sa udeje v praxi - a aké sú výsledky.  Nie raz, nie dvakrát, ale vo väčšine prípadov. 

Neúspech môže nastať pri akejkoľvek metóde liahnutia. 

Aj kvočka si to môže rozmyslieť, alebo zahynúť, aj kohút môže sklamať,  aj liaheň môže byť nekvalitná, môže sa pokaziť, ani chovateľ nemusí dodržať vyžadované podmienky, atď…ale pre využívateľa metódy je dôležité, či pri dodržaní určitých vyžadovaných podmienok je metóda v praxi spoľahlivá. 

https://www.chovamedoma.sk/rozhovory/1118-liahnutie-na-sucho

“Zamýšlím se a stále mě nic nepřesvědčilo změnit způsob líhnutí.” 👍

Jasné, ak nám niečo funguje, niet dôvodu meniť to na niečo neisté. 

Mne zase funguje kvočka a tiež sa držím prírodného liahnutia.Odskúšané stáročiami. Aj keď mám aj liaheň, a už som ju aj využila, lebo aj kvočka môže aj počas liahnutia “zlyhať”. 

“Osobně vejce otáčím o 180 ° při skladování před líhnutím, kdy je překlápím opravdu ze špičatého na kulatý konec a opačně.” 

Tak toto je pre mňa prekvapenie, myslela som si, že vajcia nikdy nemám preklápať zo špicatého konca  na tupý, lebo sa môže presunúť bublina, ja som ich pred liahnutím vložila do obalu na vajcia a dvíhala som raz jeden a neskôr zase ten druhý koniec krabičky asi tak, aby krabica a v nej vajcia boli v cca 40-45 stupňovom uhle. 

Tak ako to má byť po správnosti? 

Potom to už nechávam na kvočku a vajcia sú pod ňou samozrejme ležato. 

“Nehledě na to, že vyšší vlhkost na konci líhnutí napomáhá kuřatům proklovat se z vejce ven.”  

V texte čítam, že vlhkosť automaticky stúpne. 

“po vyliahnutí prvého kuriatka stúpla a pri liahnutí ďalších stúpala až na hodnotu cca 80% aj viac (podľa počtu kuriatok), v druhej liahni, kde bolo menej vajíčok stúpla len na 65%.”

Nechcem byť automaticky obhajcom metódy, ani jednej, ani druhej, ani nejakej tretej, dôležité sú predsa výsledky.  Sama som v priebehu minulého roka s napätím očakávala, či sa v (dosť početnej - teraz je 4,3 tis. členov) skupine objavia rozhorčené príspevky sťažujúce sa na zlé liahnutie touto metódou. Vo veľkej väčšine som čítala nadšenú a pozitívnu spätnú väzbu. 

“Nevím, kde autor vzal, že se vejce mají otáčet o 360 °” - nikde,  v texte je práve zdôraznený opak, aby bolo jasné, že nestačí len poobracať vajcia, ale musia ostať ležať v inej polohe, ako ležali dovtedy

Tiež som bola kritická voči novotám (hoci voči tejto metóde som bola otvorená a zvedavá), ale keď pozerám na množstvo spokojných používateľov tejto metódy, tak si myslím, že asi sa dá liahnuť aj takto.

Osobne som nevyskúšala, liahnem pod kvočkou. 

Aj ja dávam za pravdu Bodlinke a jo01012810 (v prípade, že liahnu jednou z možností, klasicky). Postup liahnutia nasucho hovorí o nižšej vlhkosti počas celej inkubácie 17-24% 

---

Postup je na FB uvedený takto:

Priatelia, snažila som sa tu zhrnúť v bodoch postup môjho liahnutia metódou suchej inkubácie: 

1/ Vajíčka som mala pred nakladaním 12 hodín umiestnené v inkubačnej miestnosti, aby sa aklimatizovali, (pri importovaných vajíčkach treba vajíčka nechať postáť až 24 hodín), 

2/ nakladala som ich do liahne HU100SK, nevyhrievala som ju vopred, prvé 3 dni vajíčka neotáčam, ani neotváram liaheň 

3/ nepridávala som vôbec žiadnu vodu, ani kvapku, 

4/ teplotu som nastavila na 37,8 stupňa na prvých 18 dní, 

5/ 1-krát som vajíčka presvecovala som na 6 deň, vyradila som neoplodnené, 

6/ vajíčka som otáčala ručne, ráno a večer o 180 stupňov, nie 360 (na to mi slúžia tie šípky na vajíčkach), 

7/ od 6-teho dňa som liaheň vetrala po 10 minút ráno a večer, vždy keď som otáčala🥚🥚🥚 

8/ od 14-teho do konca 18-teho dňa som vetrala tiež ráno a večer, ale už 15 minút, 

9/ 14-ty deň som ešte raz presvietila vajíčka a vyradila prípadné odumreté zárodky, 

10/ od 19-eho dňa som vajíčka už neotáčala a teplotu som znížila na 37,4 stupňa, 

11/ a samozrejme som nepridala žiadnu vodu, ani nerosila vajíčka, 

12/ liaheň od toho momentu neotvárať!!! 

13/ od vyliahnutia prvého kuriatka treba počkať minimálne 24 hodín, kým odoberiete kuriatka z liahne (ja nechávam aj dlhšie, kľudne aj 48 hodín), záleží od počtu vyliahnutých kuriatok a vlhkosti, ktorú si vytvoria kuriatka v liahni. 

Čo sa vlhkosti týka, tak tá sa držala počas celej inkubácie v rozpätí od 17 - 24%, po vyliahnutí prvého kuriatka stúpla a pri liahnutí ďalších stúpala až na hodnotu cca 80% aj viac (podľa počtu kuriatok), v druhej liahni, kde bolo menej vajíčok stúpla len na 65%. 

Prvé kuriatko „prieskumník“ sa vyliahne poväčšine samo, potom príde pauza, následne sa vyliahne nejakých 4-6 kuriatok, príde ďalšia, dlhšia pauza (kľudne aj niekoľko hodín), kedy začne vlhkosť vytvorená kuriatkami aj pozvoľne klesať tým ako sa sušia. V tejto fáze liahnutia väčšina spanikári v obave, že ďalšie kuriatka sa už nevyliahnu😉 Stres však nie je na mieste, lebo prichádza ďalšia fáza liahnutia (nazvala som ju „pop-corn“😃), kedy sa začnú liahnuť naraz ostatné kuriatka jedno po druhom😊 

Väčšina kuriatok sa vyliahla od prvého kuriatka do 8-10 hodín, ostatní až do 24 hodín. Všetky kuriatka sú vitálne, zdravé, nie sú polepené, žiadne krivé prsty ani nožičky od seba. Škrupiny ostávali na dve polovice ako sa z nich kuriatka vykopli. V liahni som nikdy nemala tak čisto, žiadny bordel, krv, zbytky žĺtka, len pár úlomkov škrupiniek. 

Ešte podotýkam, že kuriatkam zo škrupinky nepomáham, tie čo boli naďobané sa všetky vyliahli a sami 😊 

Pár vajíčok v liahni môže ostať nenaďobaných, ale tie sa vyliahnuť pravdepodobne z nejakého dôvodu ani nemali 😔 

Nikoho nechcem presviedčať, aby liahol touto metódou, je to len jedna z možností 😉 S výsledkami som nadmieru spokojná a ja určite budem aj naďalej liahnuť iba na sucho 👍 

Administrátor LIAHNEME NA SUCHO 🥚

zdroj: https://www.facebook.com/groups/910811766766197/permalink/944474663399907

No, príroda to má zavedené s kvočkou.  Ľudia vymysleli liahnutie aj bez nej. 

hm, vďaka

mám 2 kohútov, aj by som si ich obidvoch nechala vzhľadom na počet sliepok, skúšam to všelijako, a jeden z nich - hoci je čistokrvný, krásny, ale je agresívny, a asi si dlho nepožije, 

len to odkladám, 

tak rada by som si ho nechala a jemu dopriala život, no vníma ma ako konkurenciu, zbytočne žiarli, lebo sliepky utekajú ozlomkrky  za mnou, keď nesiem dobrôtky

Zaujímalo by ma, aký je Váš názor: je lepší ochranca sliepok kohút, ktorý je agresívny a prípadne útočí aj na ľudí, ako ten, ktorý je pokojný a “dobrý”?  Môže sa kohútia  agresivita pretaviť aj v niečo dobré? Alebo je to vyslovene neželaná vlastnosť?

Vďaka.

Súhlasím, 

nechcela som naznačiť, že v Poľsku alebo v Maďarsku je to dôsledok zanedbania prevencie (mne to z článku nevyplynulo).  

viem si to vysvetliť napr. tak, že možno ani nie tak v modlitbe tkvie tá kontrola, hoci ani to situáciu nezhorší, skôr v tom, že všetky zistené úhyny sa vyšetrujú a prípadné ohniská sa lokálne likvidujú a tie nie  sú tak plošne rozšírené, ako v spomínaných štátoch, kde sa už dostávajú aj do veľkochovov