https://www.chovamedoma.sk/rozhovory/1118-liahnutie-na-sucho
Příspěvky uživatele
zvedavec
“Zamýšlím se a stále mě nic nepřesvědčilo změnit způsob líhnutí.” 👍
Jasné, ak nám niečo funguje, niet dôvodu meniť to na niečo neisté.
Mne zase funguje kvočka a tiež sa držím prírodného liahnutia.Odskúšané stáročiami. Aj keď mám aj liaheň, a už som ju aj využila, lebo aj kvočka môže aj počas liahnutia “zlyhať”.
“Osobně vejce otáčím o 180 ° při skladování před líhnutím, kdy je překlápím opravdu ze špičatého na kulatý konec a opačně.”
Tak toto je pre mňa prekvapenie, myslela som si, že vajcia nikdy nemám preklápať zo špicatého konca na tupý, lebo sa môže presunúť bublina, ja som ich pred liahnutím vložila do obalu na vajcia a dvíhala som raz jeden a neskôr zase ten druhý koniec krabičky asi tak, aby krabica a v nej vajcia boli v cca 40-45 stupňovom uhle.
Tak ako to má byť po správnosti?
Potom to už nechávam na kvočku a vajcia sú pod ňou samozrejme ležato.
“Nehledě na to, že vyšší vlhkost na konci líhnutí napomáhá kuřatům proklovat se z vejce ven.”
V texte čítam, že vlhkosť automaticky stúpne.
“po vyliahnutí prvého kuriatka stúpla a pri liahnutí ďalších stúpala až na hodnotu cca 80% aj viac (podľa počtu kuriatok), v druhej liahni, kde bolo menej vajíčok stúpla len na 65%.”
Nechcem byť automaticky obhajcom metódy, ani jednej, ani druhej, ani nejakej tretej, dôležité sú predsa výsledky. Sama som v priebehu minulého roka s napätím očakávala, či sa v (dosť početnej - teraz je 4,3 tis. členov) skupine objavia rozhorčené príspevky sťažujúce sa na zlé liahnutie touto metódou. Vo veľkej väčšine som čítala nadšenú a pozitívnu spätnú väzbu.
“Nevím, kde autor vzal, že se vejce mají otáčet o 360 °” - nikde, v texte je práve zdôraznený opak, aby bolo jasné, že nestačí len poobracať vajcia, ale musia ostať ležať v inej polohe, ako ležali dovtedy
Tiež som bola kritická voči novotám (hoci voči tejto metóde som bola otvorená a zvedavá), ale keď pozerám na množstvo spokojných používateľov tejto metódy, tak si myslím, že asi sa dá liahnuť aj takto.
Osobne som nevyskúšala, liahnem pod kvočkou.
Aj ja dávam za pravdu Bodlinke a jo01012810 (v prípade, že liahnu jednou z možností, klasicky). Postup liahnutia nasucho hovorí o nižšej vlhkosti počas celej inkubácie 17-24%
---
Postup je na FB uvedený takto:
Priatelia, snažila som sa tu zhrnúť v bodoch postup môjho liahnutia metódou suchej inkubácie:
1/ Vajíčka som mala pred nakladaním 12 hodín umiestnené v inkubačnej miestnosti, aby sa aklimatizovali, (pri importovaných vajíčkach treba vajíčka nechať postáť až 24 hodín),
2/ nakladala som ich do liahne HU100SK, nevyhrievala som ju vopred, prvé 3 dni vajíčka neotáčam, ani neotváram liaheň
3/ nepridávala som vôbec žiadnu vodu, ani kvapku,
4/ teplotu som nastavila na 37,8 stupňa na prvých 18 dní,
5/ 1-krát som vajíčka presvecovala som na 6 deň, vyradila som neoplodnené,
6/ vajíčka som otáčala ručne, ráno a večer o 180 stupňov, nie 360 (na to mi slúžia tie šípky na vajíčkach),
7/ od 6-teho dňa som liaheň vetrala po 10 minút ráno a večer, vždy keď som otáčala🥚🥚🥚
8/ od 14-teho do konca 18-teho dňa som vetrala tiež ráno a večer, ale už 15 minút,
9/ 14-ty deň som ešte raz presvietila vajíčka a vyradila prípadné odumreté zárodky,
10/ od 19-eho dňa som vajíčka už neotáčala a teplotu som znížila na 37,4 stupňa,
11/ a samozrejme som nepridala žiadnu vodu, ani nerosila vajíčka,
12/ liaheň od toho momentu neotvárať!!!
13/ od vyliahnutia prvého kuriatka treba počkať minimálne 24 hodín, kým odoberiete kuriatka z liahne (ja nechávam aj dlhšie, kľudne aj 48 hodín), záleží od počtu vyliahnutých kuriatok a vlhkosti, ktorú si vytvoria kuriatka v liahni.
Čo sa vlhkosti týka, tak tá sa držala počas celej inkubácie v rozpätí od 17 - 24%, po vyliahnutí prvého kuriatka stúpla a pri liahnutí ďalších stúpala až na hodnotu cca 80% aj viac (podľa počtu kuriatok), v druhej liahni, kde bolo menej vajíčok stúpla len na 65%.
Prvé kuriatko „prieskumník“ sa vyliahne poväčšine samo, potom príde pauza, následne sa vyliahne nejakých 4-6 kuriatok, príde ďalšia, dlhšia pauza (kľudne aj niekoľko hodín), kedy začne vlhkosť vytvorená kuriatkami aj pozvoľne klesať tým ako sa sušia. V tejto fáze liahnutia väčšina spanikári v obave, že ďalšie kuriatka sa už nevyliahnu😉 Stres však nie je na mieste, lebo prichádza ďalšia fáza liahnutia (nazvala som ju „pop-corn“😃), kedy sa začnú liahnuť naraz ostatné kuriatka jedno po druhom😊
Väčšina kuriatok sa vyliahla od prvého kuriatka do 8-10 hodín, ostatní až do 24 hodín. Všetky kuriatka sú vitálne, zdravé, nie sú polepené, žiadne krivé prsty ani nožičky od seba. Škrupiny ostávali na dve polovice ako sa z nich kuriatka vykopli. V liahni som nikdy nemala tak čisto, žiadny bordel, krv, zbytky žĺtka, len pár úlomkov škrupiniek.
Ešte podotýkam, že kuriatkam zo škrupinky nepomáham, tie čo boli naďobané sa všetky vyliahli a sami 😊
Pár vajíčok v liahni môže ostať nenaďobaných, ale tie sa vyliahnuť pravdepodobne z nejakého dôvodu ani nemali 😔
Nikoho nechcem presviedčať, aby liahol touto metódou, je to len jedna z možností 😉 S výsledkami som nadmieru spokojná a ja určite budem aj naďalej liahnuť iba na sucho 👍
Administrátor LIAHNEME NA SUCHO 🥚
zdroj: https://www.facebook.com/groups/910811766766197/permalink/944474663399907
No, príroda to má zavedené s kvočkou. Ľudia vymysleli liahnutie aj bez nej.
hm, vďaka
mám 2 kohútov, aj by som si ich obidvoch nechala vzhľadom na počet sliepok, skúšam to všelijako, a jeden z nich - hoci je čistokrvný, krásny, ale je agresívny, a asi si dlho nepožije,
len to odkladám,
tak rada by som si ho nechala a jemu dopriala život, no vníma ma ako konkurenciu, zbytočne žiarli, lebo sliepky utekajú ozlomkrky za mnou, keď nesiem dobrôtky
Zaujímalo by ma, aký je Váš názor: je lepší ochranca sliepok kohút, ktorý je agresívny a prípadne útočí aj na ľudí, ako ten, ktorý je pokojný a “dobrý”? Môže sa kohútia agresivita pretaviť aj v niečo dobré? Alebo je to vyslovene neželaná vlastnosť?
Vďaka.
Súhlasím,
nechcela som naznačiť, že v Poľsku alebo v Maďarsku je to dôsledok zanedbania prevencie (mne to z článku nevyplynulo).
viem si to vysvetliť napr. tak, že možno ani nie tak v modlitbe tkvie tá kontrola, hoci ani to situáciu nezhorší, skôr v tom, že všetky zistené úhyny sa vyšetrujú a prípadné ohniská sa lokálne likvidujú a tie nie sú tak plošne rozšírené, ako v spomínaných štátoch, kde sa už dostávajú aj do veľkochovov
""Máme aktuálne potvrdený výskyt vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva, predovšetkým u kačíc a labutí, preto je dôležité chrániť domácu hydinu pred priamym a nepriamym kontaktom s voľne žijúcim vtáctvom. Zatiaľ máme na Slovensku vtáčiu chrípku pod kontrolou na rozdiel od susedných krajín napríklad v Maďarsku či Poľsku, kde sa utrácajú desaťtisíce kusov domácej hydiny. Nateraz nie je dôvod na paniku," uviedol hlavný veterinárny lekár Jozef Bireš."
a máme jasno
Tak jednoznačne by som to netvrdila, čo sa týka týchto situácií, sú aj úplne odlišné názory:
“ Riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) Imrich Šuba síce súhlasí s pozitívnou úlohou vlkov v prírode, ale… „Vlci pomáhajú pri znižovaní početnosti aj iných druhov raticovej zveri, ale úloha ktorá im je pripisovaná, napríklad pri riešení situácie s africkým morom ošípaných, či znižovaníe regionálne vysokých stavov jelenej či danielej zveri, sa absolútne nepotvrdilo. Šírenie moru spomalil až vysoký lov diviačej zveri poľovníkmi a ďalšie opatrenia,“ uviedol Šuba. Dodal, že na poslednom stretnutí pri určovaní kvóty lovu vlka dravého sa čísla poľovníkov zhodli s číslami výskumu R. Rigga a ich počet môže byť do tisíc kusov. „Tri roky sa vlk neloví, tieto stavy logicky narastajú, môžeme to vidieť podobne ako pri medveďovi. Zintenzívnili sa návštevy intravilánu, zvýšili sa škody na hospodárskych zvieratách, na poľovnej zveri, potvrdzuje sa to, čo predpovedali poľovníci – že vlk stratí rešpekt pred človek a plachosť. Potvrdzuje to spomínaný incident roztrhania psov, napadnutia jelenice v areáli nemocnice v Brezne, či vlk so stratou plachosti v meste Vysoké Tatry a ďalšie desiatky prípadov z miest, kde vlka dokáže na mobil už natočiť ktokoľvek. Areál výskytu vlka, tak ako aj u medveďa sa jednoznačne zvyšuje,“ tvrdí Šuba. Dodal, že kvôli tomu aj v susedných Čechách pristúpili vzhľadom na vysoké škody na zvieratách, k lovu tejto vlkov. „Podobne, ako pri medveďovi, jedným z opatrení na elimináciu súčasného stavu, je aj prísne kontrolovaný a na vedeckej báze stanovený regulačný lov,“ uzavrel Šuba.”
https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/676874-v-keckovciach-utocili-na-psov-vlci-ludia-sa-boja-chodit-do-lesa-chovatelom-sposobuju-velke-skody-volaju-po-zasahu/
alebo
“Vlci sa tu objavujú sporadicky, ale skôr v blízkosti salašov na okraji mesta, v minulosti párkrát strhli ovce na miestnych farmách,” povedal pre zregionu.sk poľovník Martin s tým, že v minulosti v okolí bol viackrát problém aj s medveďmi, ktoré na farmách zabili barana a ovce. “Vysoká zver už nemá kam ustúpiť, drží sa už doslova v záhradách pri domoch, keďže predátorov je veľa a kvóty na reguláciu boli zrušené,” doplnil.
https://banskabystrica.zoznam.sk/video-varovanie-vlky-zabijali-pri-domoch-v-meste-dalsie-medvede-behaju-v-centre-rekreacneho-regionu/
diviaky na električkovej trati v Bratislave https://baportal.sk/clanok/14342/
“zvědavec nezabije ani svoje přebytečné kohouty” - celkom sedí, snažím sa ich životy uchrániť, napr. prebytok predať, ale už som zabila aj osobne a aj dala zabiť prebytočné kohúty, keď som bola nútená chrániť vlastný druh - a vlastne aj tých kohútov a ich sliepky- 8 kohútov na 8 sliepok na jednom dvore je určite trápenie kohútov, sliepok a aj ľudí.
Samozrejme, ak je medveďov, diviakov (behali už aj na električkovej trati v Bratislave), a vlkov tak veľa, že chcú obsadiť aj teritórium človeka a ohrozujú ho priamo či nepriamo (napr. zabíjaním zvierat z jeho statku či dvora), tak dokonca aj tie divé zvieratá musia mať život ťažký. Nemajú dosť potravy.
Minule som cestou domov hľadela na obrovské stáda danielov - na poliach na Záhorí hneď vedľa Bratislavy. To neboli jeden-dva kusy. To boli stovky kusov. Na poliach, kde sa poľnohospodári snažia čosi vypestovať. To som v minulosti nikdy nevidela. Mimochodom, tieto zvieratá sú na Slovensku vlastne dovezený zjavne premnožený “invázny” druh.
“Danielia zver na Slovensku sa až do roku 1945 chovala vo zverniciach a v zámockých parkoch. Do voľnej prírody sa dostala v priebehu vojnových udalostí. V roku 1956 bola početnosť populácie danielov iba 627 jedincov. Tieto jedince sa nachádzali na niekoľkých lokalitách.” zdroj https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2011/Listopad---2011/Danielia-zver-na-Slovensku
Zjavne to bez regulácie nefunguje. Ešte doplním: ale to nie je nenávisť k zvieraciemu druhu.
“pro zvedavec - myšlenka obce pro lidi a ostatní pro zvířata je hodně mimo realitu. Dnes je drtivá většina české krajiny pro lidi. Pole není divočina a les též ne. Všechno je to produkční prostor. Pro přírodu jsme nechali jen pár procent území ČR. A k té vzteklině - poslední diagnostika vztekliny byla v roce 2002, od té doby se u nás vzteklina nevyskytla. Pro děti je nebezpečnější sousedovic pes, než liška probíhající vesnicí😉”
Myšlienka obce pre ľudí je mimo realitu naozaj aj na Slovensku, lebo realita je taká, že zver je premnožená a ľudí mnohokrát fyzicky ohrozuje - v dedinách, napr. aj medvede. Môj názor je taký, že tento stav správny nie je. Kedysi sa stav zveri reguloval a hoci nie som zástancom zabíjania, keď to nutné nie je, považujem za dôležité prioritne chrániť vlastný druh, teda človeka. Medveď a iné dravce tiež chránia vlastný druh.
A čo sa týka rozlohy lesov (a teda aj divej prírody) na Slovensku - upozorňujem napr. na takýto nadpis článku"14. jan 2021 o 12:19 Slovenské lesy tvoria 41 percent územia a z roka na rok ich rozloha rastie Posledných 30 rokov výmera lesov rastie. Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22573279/slovenske-lesy-tvoria-41-percent-uzemia-a-z-roka-na-rok-rozloha-rastie.html
Ešte k tej vztekline - čakala som túto námietku - ale ona sa predsa len z času na čas objaví a hlavne môže objaviť. Hlavne medzi divými zvieratami. Ak nie, tak prečo by sme povinne očkovali psov a mačky proti nej?
možno si celkom nerozumieme, každý z nás píše o niečom inom a spejeme k nedorozumeniu
na volno - čo to tu znamená? podľa mňa sliepky, ktoré chová drvodelkafialova behali nie voľne po dedine, ale v ohradenej záhrade, či po dvore - reagujem na úvodný príspevok a v úvodnom príspevku píše “Pouštím je odpoledne asi ve tři hodiny proběhnout po zahradě” - ďalej špecifikuje, že perie bolo v krytom prístrešku - takže mi z toho vyplýva, že ich po tretej pustila z krytého prístrešku “navoľno”
Tak neviem, možno v 50-tych rokoch, keď som sa narodila, sliepky behali po niektorých dedinách, ale naše sliepky behali len po dvore, to mi ani nenapadlo, že by ich drvodelkafialova púšťala na ulicu
list:Já Vám rozumím a naprosto s Vámi souhlasím.
Ale nelze souhlasit s chovatelem, který napíše, že nechce svá zvířata omezovat a chce jim dopřát “svobodu”. Protože pokud chce chovat drůbež stylem á la 50. léta 20. století, tak prostě narazí a musí počítat s citelnými ztrátami. Pro tu lišku je kurník výhra v loterii a ani dvoumetrový plot ji nezastaví.
Prostě a jednoduše, svůj chov si vedu dle svých představ, včetně zabezpečení zvířat před predátory.
ale tento chovateľ napísal aj to, že “Souhlasím se zabezpečením a mám ho, slepice se byly jen na chvíli proběhnout, k útoku došlo ve dne, ne v noci.”
Nemožno súhlasiť ani s ideou, že líška má behať po dedine a loviť počas bieleho dňa. Sama som bola očitým svedkom, keď okolo obeda predo mnou pomedzi deti prebehla z dediny líška. Jasné, že nešla domov zo školského vyučovania. Vlastne ani pre tie deti, či dospelých nie je stret s potenciálne besnou líškou vrchol bezpečia a slobody. Alebo zastrešíme aj deti?
Myslím, že máme sa snažiť o rovnováhu. Dedina má patriť ľuďom a hydina, ktorú ľudia chovajú nemá trpieť v obmedzenom zastrešenom a aj finančne náročnejšom zajatí, ak sú aj iné možnosti, len preto, aby líška mala nekonečnú slobodu. Aj hydina je živá bytosť so svojimi potrebami, nielen líška.