Neviem, čo to má znamenať, aká je jej motivácia, len si domýšľam - ale mala som bielefeldku, ktorá mala ako ročná takmer celý chrbát bez peria, tak obľúbená bola u kohúta. Ona si zjavne na tom hniezde kúsky sena alebo slamy kládla na svoj vlastný chrbát, nie okolo seba. Preto mi napadlo, že sa asi maskuje, aby ju dravec v čase, keď je sústredená na znášanie, neobjavil. ( Ale videla som to aj u iných sliepok, ktoré chrbát holý nemali. )
Sliepky majú vyvinutý dosť silný pud skrývania sa. Najradšej sa počas celého dňa zdržiavajú pod stromami a kríkmi a kohút neustále sliedi po oblohe a ak niečo letí, už aj oznamuje kŕdľu možné nebezpečenstvo. Keď sliepka sedí na tom hniezde, už ani len ten kohút nebýva nablízku.
Naozaj nie všetci veterinári sú schopní diagnostikovať hydinu. Skúsenosť. Nezaoberajú sa tým - vyjadrenie veterinára. (A špecializáciu aj celkom chápem. Ľudský lekár musí naštudovať len človeka, dokonca sa často ešte špecializuje; veterinár musí ovsiahnuť oveľa viac🙂)
Málokomu sa oplatí naštudovať si hydinu, keď väčšina prípadov sú psy a mačky, možno sa k nim niektorým dostane viac králikov, škrečkov či aj hadov ako hydiny. A ani nemajú k dispozícii pre hydinu lieky, či očkovacie látky… nanajvýš môžu v istých prípadoch objednať. V množstvách, ktoré nemusia, ale môžu byť príliš drahé, ak má niekto domáci chov hydiny.
mala som podsadenú kvočku a z nich sa vyliahli len 2 životaschopné kuriatka (mix, otec bol schindeljaar, matka bola v jednom prípade fúzatá čierna sliepka, v druhom prípade pšeničná maranska),
a k nim som prikúpila v liahni vyliahnuté sexované kuriatka - zmes plemien (2 maransky medenokrké, aj 1 pšeničnú, 2 oravky rodofarebné, 1 plymutku bielu, 2 astralky, 2 sasexky porcelánové)
a teraz vidím, že tie sliepočky majú povahu asi aj dosť závislú od plemena. Tie maransky medenokrké sú super! O australkách sa píše, že sa dajú skrotiť ("Někteří jedinci, zpravidla slepice, neobyčejně zkrotnou a stávají se tak domácími mazlíčky.") - tak mala som aj minulý rok, aj tento, ale súoveľa plachejšie ako maransky - neviem, či máte rovnaké skúsenosti aj vy
najviac plachá je sliepočka, ktorá znáša zelené vajíčka, čierna chocholatá, ktorá sa vyliahla z vajca pšeničnej maransky a otec bol schindeljaar - už ako kura bola ako “na kľúčik”, behala v krabici oveľa rýchlejšie, ako ostatné čistokrvné kuratá, ako pubertiak bola nesmierne bojazlivá, chytiť som ju dokázala len v noci a ako znášajúca sliepka je teraz zase iná, už sa odváži prísť ku mne opatrne aj do vzdialenosti možno pol metra
Tak to je zaujímavé, že ich mozog pracuje trochu na inom princípe - to ani múdre vrany nemajú závity? Lebo videla som videá, že vedia používať dokonca aj nástroje a veľmi logicky premýšľať
O sliepkach sa hovorí, že majú “slepačí mozog” teda nič moc. Čo si o tom myslíte?
Mňa občas tieto zvieratá prekvapia. Napr. svojou pamäťou a tým, že si niektoré veci vedia celkom logicky poskladať.
Napr. vedia si zapamätať, že na figovníku rastú plody, ktoré im chutia. Náš kohút ma prekvapil po prvom roku, keď som sa po dlhej zime na jar vybrala smerom ku figovníku, utekal aj so svojimi sliepkami za mnou a pozeral hore a aj na mňa, v nádeji, že dostane toto ovocie. Zjavne si pamätal - a to dosť dlho.
Dnes ma prekvapila taká naša drobná biela sliepočka. Sliepky boli po roku pustené v záhrade - tak ako minulý rok na jeseň, keď okolo mňa poskakovali, keď som rýľovala a vrhali sa k rýľu, aby si uchmatli dážďovky a iné slepačie dobroty zo skyprenej zeme. Zase sa to opakovalo, čo s figovníkom. Len čo som chytila do ruky (keďže boli v záhrade - po roku), táto sliepočka už aj tancovala mojich nohách a pri rýli, ona si zjavne pamätala situáciu spred roka. A dúfala, že sa jej ujdú pochúťky.
No a aj uvažovať vedia. Možno inak, ako my, ale ako sa dostať k hroznu, ktoré bolo nedostupné, na to vedeli vymyslieť celkom dobré metódy.
Teraz vidím aj to, že rôzne plemená sliepok sa správajú rôzne. Hoci som sa k nim správala rovnako a snažila som sa ich čo najviac skrotiť. Mám zmes plemien. Niektoré sliepky sú plaché a u tých sa tá inteligencia až tak neprejavuje. Ale napr. maransky čierne medenokrká, tie ma veľmi prekvapili - sú to také výmyselníčky, milé inteligentné drzane, a všetko, čo chcú, nakoniec dosiahnu. Sú dve a správajú sa podobne. Mám aj pšeničnú, ale tá je síce výmyselníčka, ale plachejšia.
Odpověď na příspěvek uživatele Anonymní z 28.10.2023, 08:58:25
Môj kohút mal minulú zimu nemiznúcu chrastu na hrebeni, bola som s ním aj u veterinára, ten mi dal Maxitrol - očnú masť, ale vôbec to nepomohlo. Tá chrasta bola na oboch stranách hrebeňa a raz bola väčšia, raz menšia (na obrázku je už menšia), ako sa oteplilo, chrasta sa pomaly zahojila. Trvalo to od nejakého novembra do jari. Keď nad tým premýšľam, favus to asi nebol (alebo áno?) - a keď nie - čo to teda bolo?
Ja som raz dávala sliepkam do vody, nepáčil sa mi v tom čase ich trus (bol redší, ale možno bol aj tak v poriadku), teda preventívne, poradil mi to jeden chovateľ. Dávkovanie mi odporučil 1 strúčik cesnaku na 1 liter vody, 10 dní za sebou.
Odpověď na příspěvek uživatele Varaxi z 06.11.2023, 16:41:15
Vonku, mám dokonca 2 stromy, 2 odrody, zväčša ich pojedli sliepky, lebo ich bolo veľa, ale už sú tam posledné figy, a zaujímavé, že sú ešte sladšie, ako tie letné - možno preto, že každý deň som ich v lete trhala a dávala netrpezlivým sliepkam, nestihli prezrieť.
Aj my sme ich jedli, ale bolo ich priveľa a sliepky, ale aj pes, ich milovali.
Teším sa, tak už aj mne sa to podarilo - mám rôznofarebné vajcia. Akurát, že jedna začínajúca maranska nepochopila, že vajcia sa znášajú nie do blata, ale do hniezda.
Naše “prírodne” žijúce sliepky majú popelište pod dreveným prístreškom, ktorý som im urobila proti dažďu. Sami si ho zvolili, vyhĺbili si viaceré jamy, ktoré sú naplnené jemnou zeminou. Asi sa tam cítia v bezpečí pred predátormi. Je tam stále rušno, neustále ich slastne využívajú, zjavne si pobyt v kúpeľoch užívajú. Prepokladám, že aj materiál, ktorý by našli aj v prírode, bude v poriadku. Zatiaľ čmelíky nemali.
A my máme ešte aj psa, ktorý kedysi vyhnal aj naše vlastné mačky…ešte že sliepkam neubližuje. Mačky “z duše nenávidí”. Takže aj popelište je bez mačacincov.
niektorí si chcú odskúšať oplodnenosť vajec a potom už ponúkajú nedočkavcom násadové vajcia
niektorí chcú postíhať čo najviac
a niektorí nevedia vydržať
Tak si myslím. Možno sú aj iné pohnútky, veď počkajme si na ďalšie vyjadrenia. Osobne som liahla vždy pod kvočkou (prvé kuriatka boli v polovici apríla, v máji) a liaheň mi to len istila.
Tiež si myslím, že ak je problém liahnuť neskoro na jeseň, rovnako nie je ideálne liahnuť, keď sa kuriatka musia odchovávať umelo na jar, bez slnka, trávy, len pod žiarovkou.
