Liahla som viackrát pod kvočkou a ani raz kuriatka - bez očkovacej látky - neochoreli. Čítala som, že také kuriatka sa pod kvočkou prirodzene imunizujú. (Je to pravda?)
Prvé kuriatka, keď som začínala chov, boli liahnuté v liahni, kúpila som ich malé, ale tie problémy mali. Veterinár mi zaobstaral Sulfacox.
Doplním otázky:
Je to naozaj potrebné, ak liahnem pod kvočkou, očkovať proti kokcidióze?
Skade vziať očkovaciu látku pre tak malé množstvo kuriat? Veterinár, na ktorého som sa kedysi obrátila, ma odmietol, lebo by musel objednať očkovaciu látku v oveľa väčšom množstve, ako som potrebovala.
“A ano zadarmo ani kuře nehrabe, proto chci vše pouze neveřejné.”
Aj to je postoj. Nemám rada tento obchodnícky prístup k ľuďom.
Ja naopak verím v nezištnosť a dobrotu väčšiny tunajších prispievateľov - aj admina - a som im za ochotu podeliť sa so svojimi skúsenosťami a pomôcť vďačná. Osobne si myslím, že každému sa napokon v istej forme vráti, čo dáva. A aj šťastnejší býva ten, kto neskrblí len pre seba.
A niečo potom na tejto rade bude: “Kupte si knížku.” Tá je za peniaze.
Odpověď na příspěvek uživatele ančovička z 31.07.2023, 07:27:10
podľa mňa kohút aj sliepky si pamätajú dobré aj zlé a aj naše “kohútie tresty” dosť dlho
- napr. máme v slepačom výbehu aj figovník, a figy, to je asi najväčšia dobrota pre tie naše potvorky - keď bolo fíg veľa, hádzala som im ich - a keď si dokážu na dlhé mesiace zapamätať, že z figovníka som im oberala figy, tak tá slepačia pamäť taká zlá nebude.
Lebo keď idem smerom k figovník aj na jar, tak sliepky s kohútom bežia za mnou ozlomkrky a natŕčanú tie svoje hlávky dohora, dúfajúc, že znovu dostanú tú svoju pochúťku.
Chovám momentálne 3 ks bielefeldiek, nosníc. Mala som aj 2 kohútov, ale keďže to boli súrodenci týchto sliepok, neboli vhodní do môjho chovu. Sú to naozaj veľké a pokojné sliepky, nelietajú, a veľmi dobre znášajú veľké vajcia (63-72 g). Mám aj iné sliepky, tieto sú najväčšie a na dvore kraľujú.
Rázy sú zlato- a strieborne- sfarbené (ja mám tie zlaté/červenoprsé).
Bolo ich 5+2 (5 sliepok a dvaja kohúti), jednu sliepku som predala ako mládku. Nemali by kvokať, ale jedna z nich predsa len kvokala, tú som tento rok podsadila a predala aj s kuriatkami. Sú rodofarebné - od narodenia je ľahko možné odlíšiť kohúta od sliepky.
Inak, nezdá sa mi, že by bol problém na Slovensku získať tieto sliepky.
Na obr. sú bielefeldky - tie tmavohnedé sliepky a na druhom a treťom obr. vidno aj mladého kohúta.
A ak máte nejaký menší oddelený priestor - možno by ste kohúta mohli oddeliť od sliepok (alebo len s jednou, dvoma sliepočkami) - len počas doby, keď sú u Vás vnúčatá. Potom ho vrátiť späť.
Odpověď na příspěvek uživatele J5 z 23.07.2023, 18:34:06
“Jinak pro vaší informaci i myš nebo potkan, jako nezpochybnitelná a nenahraditelná součást potravního řetězce mají právo na život. Zkuste se na celý problém podívat kapku hlouběji,…”
práve som sa na to pozrela hlbšie, keď som poukázala na potreby iných druhov, ktoré sa tuším zase nepáčia ani Vám ;) - a to z čisto egoistických dôvodov - Vy chcete “zabít a sežrat slepici dřív” ako oni (- alebo aspoň jej vajcia) a nedovolíte to čmelíkom, potkanom. Podpichnem, neurazte sa: Alebo je to len Vaša neschopnost a lenost? Slepica by bola dobrou potravou parazitov a potkanov v potravnom reťazci.
Ja viem, že je to v rozpore so zaužívaným myslením, ale nepoznám argument, prečo je horší inteligentný potkan ako jastrab, vlk či medveď ,… ? Máme dokonca zákony o povinnej deratizácii.
Ja deratizujem tiež. Je to vec priorít. Chránim prednostne seba, svoje deti, blízkych a svoj druh - človeka. Tak, ako potkan a jastrab chráni svoj druh, seba a potomkov, a kašle na to, že škodí nášmu druhu.
A ešte na záver: mimochodom, stotožňujem sa s etikou Alberta Schweitzera úcty k akémukoľvek životu: “Opravdu eticky je člověk jen tehdy, když poslouchá naléhavý příkaz pomáhat všemu živému, čemu může prospět a přímo se hrozí mu škodit. Neptá se nakolik si ten nebo onen život svou hodnotou zaslouží jeho účast, ani na to, zda a pokud vůbec je ještě schopen něco pociťovat. Život je mu svatý sám o sobě.”
Odpověď na příspěvek uživatele J5 z 23.07.2023, 15:55:06
“Jestřáb, případně jiná “škodná”, nedělá nic nepřirozeného, jen se mu podařilo zabít a sežrat slepici dřív než vám. Připadalo by vám snad spravedlivější vymlátit vše živé co by mohlo těch vašich pár slepic ohrozit? Jde pouze o vaši neschopnost a lenost čelit realitě. Nestěžujte si a raději přemýšlejte jak jestřábici přelstít, máte k tomu jistě všechny předpoklady.”
Ak to chovateľ čistokrvných plemien robí ako konkurenčnú činnosť, aby z toho on osobne profitoval, tak sa neoplatí. Predáva párdňové kuriatka za 7 - 8 €, čo je viac, ako cena mládky hybrida pred znáškou. Pritom ide vlastne len o ceny násadových vajec, v tom je rozdiel, starotlivosť je rovnaká.
Nebude mať záujem, aby iní predávali za 2,20 € (nesexované) alebo 2,60 € (sexované) čistokrvné kuriatka (očkované proti kokcidióze LIVACOXOM). Čím menej predajcov bude, tým drahšie a viac predá.
“28.01.2020 Naša liaheň čistokrvných kurčiat bola zriadená v roku 1985, t.j. pred 35 rokmi. Liahol som a aj stále liahnem pod Slovenským zväzom chovateľov ZO SZCH Veľké Kostoľany. Liahnem zásadne len kurčatá z čistokrvných uznaných A a B chovov hrabavej hydiny. Aj tento rok boli naše chovy uznané SZCH - posudzovateľom hydiny Vlastom Goňom. Uznané chovy hrabavej hydiny pochádzajú od členov ZO SZCH Veľké Kostoľany I a II.”
Drubežárna pána Čapkoviča sa nachádza v hospodárskej časti stredne veľkého rodinného domu - na obrázku. (V Žiline som nebola.) Nič priveľkého to nie je, žiadna hala. Jeho príklad ukazuje, že dajú sa liahnuť aj čistokrvné kuriatka. Kvalita? Sú čistokrvné, zväčša nie výstavné kusy, píše, že z uznaných A a B chovov. Ale o mimoriadnu kvalitu možno odberateľom zväčša ani nejde. Z množstva sa dá aj výstavná kvalita povyberať. Ceny, ktoré sú uvedené - dokonca za sexované - čistokrvné kuriatka sa mne zdajú byť veľmi prijateľné. Samozrejme, že si námaha toho pána zasluhuje aj finančnú odmenu a zadarmo to nerobí. A podľa mňa mu patrí aj uznanie, pretože rozširuje chov čistokrvných zvierat - a nie za premrštenú cenu.
Ale inak som si tiež myslela, keď som tam prvý raz išla, že je to drubežárna.
podľa mňa by stálo za to, zvážiť, či (na báze dobrovoľnosti) zvýšiť členské. Poprípade mať 2 výšky členského. Pre členov, ktorí využijú dobrú liaheň čistokrvných kuriat a pre členov, ktorí chcú len krúžky.
Videla som ale aj také organizácie, kde sa čistokrvné kuratá liahnu. Dokonca aj odchovávajú. Aké, to by mohlo byť vecou dohody.
Ste veľmi ústretoví, vážim si to. Ja som si už svoju odmenu vyčerpala tým, že pre nás vytvárate priestor pre naše diskusie, neustále reagujete na naše prosby o vylepšenie, aj sami prichádzate s riešeniami. Ďakujem za ponúknuté darčeky, ale viac už nepotrebujem, pre mňa je cenné, ak tieto diskusie budú naďalej na čo najviac odbornej úrovni a na mnohé témy pokračovať, ak tu nájdem priateľský a kamarátsky priestor pre pomoc začínajúcim i pokročilejším chovateľom. Pre vzájomné informovanie sa, inšpiráciu.
Bude ma tešiť, ak to bude všestranne výhodné - i pre Vás!, i pre tých, ktorí tu hľadajú komunitu chovateľov, radu, možnosť diskutovať, pozrieť sa na rôzne problémy z rôznych stránok, či pomoc pri riešení svojich problémov.
Veľmi ďakujem a prajem veľa prispievateľov (najlepšie registrovaných).
ja som nakličovala pšenicu, v zime, keď sliepky nemali inú dostupnú zeleň
Podľa mňa teoreticky by ste naklíčenú pšenicu dávať (ako prídavok) mohli, ale je obdobie horúčav a ľahko sa teraz v naklíčenej pšenici budú rozmnožovať aj plesne a rôzne nevhodné mikroorganizmy, čo by mohlo viesť aj k hnačkám a pod. Osobne by som im radšej umožnila jesť inú zeleň - trávu, púpavu, lobodu a pod.. Nastrúhať tekvicu, cukinu, mrkvu…
Odpověď na příspěvek uživatele Doron z 05.07.2023, 00:29:35
my sme ich nezaháňali
Ale napíšem aj nevýhody (z môjho pohľadu):
1. potravu vždy roztrúsili po zemi (viac, ako sliepky, tie si roztrúsenú aj poďobú) a výsledok bol ten, že sme zrazu mali okolo domu potkany (preto sme prestali IB chovať) - ale možno, že keď sú tam aj sliepky, tento problém odpadá - my sme sliepky vtedy nemali
2. spotreba vody bola dosť veľká, mali k dispozícii vaničku, v nej sa vedeli radovať, vytešovať, potápať, kúpať, bol to krásny pohľad na ne - ale za malú chvíľočku do nej našpinili a voda bola “zrelá” na výmenu
