»
Odpověď na příspěvek uživatele
kometa z 11.03.2026, 12:45:32
Nooo, ako ktorý.
Flora ma doviezla domov vždy, z takých pérdelí sveta a aj po tme, že jej budem navždy ďakovať. Zapla GPS a šla a nikdy sa nepomýlila, mali sme na to aj povel a oťaže na krku. Stará dobrá spoľahlivá Floriška. Zajtra to bude rok, čo odišla ☹️
To isté jej sparingpartnerka, norik x furioso, veľká tučná biela Estera, ktorú všetci považovali za blbú a hnusnú, lebo odvrhla žriebä. Tak som sa vlastne k tým kobylám dostala, bolo to 4.5.2004. To už ani nie je pravda….
Bol to jeden z najlepších a aj najkrajších koní, čo som kedy jazdila. To bola lásenka, ja som väčšinou chodila na nej a kamoška na Flóre. Tá ma tiež doviedla vždy domov, bez chyby, za akýchkoľvek okolností. Estera ešte žije, bude mať 29, alebo 30 rokov tento rok.
Aj Gomba vedela trafiť domov, lenže ona šla najkratšou cestou, čiže jej bolo jedno, či sa pri tom zabijeme a kríky nekríky, rigole, hocičo, ona musela ísť domov strážiť a hotovo.
Araby, u ktorých som pracovala, to bolo blbé jak troky, stará kobyla bola schopná zaparkovať v kríkoch, lebo tam končila cestička a stáť tam, že sme akože došli…boli to veľmi charakterné kone, to zas áno, ale ich orientácia v teréne bola NULA. Proste počúvali človeka, nepreberali iniciatívu.
Moje hucule a poníky zas majú tendenciu (ako ja) chodiť po zvieracích chodníčkoch, vyzerá to úplne ako tracky, či si vyšliapali na pozemku, takže možno si myslia, že to sú horse tracks, neviem. Vždy ich to láka, hoci evidentne vedú hore, do rokliny, alebo do pé, občas.
A keďže sú všetci zázračne schopní chodiť, zrazu, tak dúfam, že ich už čoskoro vyvlečiem na planinu. To som nemala vidieť, kam včera GARON vliezol, to on bol iniciátor a ja vám to zajtra odfotím, ak nezabudnem. To je neschodný terén na zabitie. Nie je tam ani tráva, nič, len skaly a kamenné valy a tŕnisté kriaky a strmák dolu netuším kam, lebo ak už by som si mala zlomiť nohu, tak radšej hore, je to tam krajšie 😀
Včera sa ma susedia pýtali, či som videla, čo je na koľajniciach. Asi vtedy mi začala migréna, lebo som myslela, že Fox, skoro som sa preventívne rozplakala.
Ale bolo to jelenča, už staršie, jedno z tých “kontajnerových”, oni nevyžierajú z kontajnerov, nemajú čo, ale odtiaľ sa v noci vynárajú a hopkajú pred autom, lebo tam majú chodník cez trať smerom k záhradkám, pri kontajneroch je veľká križovatka záhradných ciest (jednu z nich pôjdeme s Maxíkom v sobotu preskúmať, dúfam).
Fox neprišiel, no susedia ho zrejme prekŕmili, lebo dostal absurdné množstvo zvyškov z kočoniny (to je sulc po česky) a škvarky a mačacie čosi. Líšky som včera nepočula…
Dnes je deň na kómu.
A čipsy. Budem to ľutovať, ale dám si čipsy, ha!
