»
Odpověď na příspěvek uživatele
Villa_Esmeralda z 13.12.2025, 09:02:39
Esmeralda nič nové pod slnkom …😉
Pán Svitek je včelár z Přimdy, ktorý „povýšil“ známu metodiku zisťovania foretických klieštikov na včelách pomocou práškového cukru na „liečebný postup“ na boj s klieštikom. Svítkov pracovní postup: „Vyrobil som cukorničku z prázdnej umelohmotnej dózy od Granka. Viečko som prevŕtal otvormi s priemerom 7 mm. Kto si cukorničku nevie urobiť, stačí siahnuť do vrecka s práškovým cukrom a posypať horné lúčky nadstavku. Dávkovanie v tomto prípade je trochu problematické, dajte radšej 2 hrste. Lepšie je dať cukor do rámkových medzier, nerozoberajte včelstvo. Cukor sypte priamo na horné lúčky plodového nadstavku. Ostatnú prácu s cukrom urobia včely samé. Doba použitia cukru je dôležitá. Pod viečka plodu sa cukor nedostane. Musíte stihnúť včely pocukrovať 2 - 3x pred zaviečkovaním prvých trúdov. Tým zaistíte, že samičky varroa sa na trúdov nedostanú. Doba po dôkladnom jarnom prelete je najvhodnejšia!“
Kontrola úspešnosti „cukrovania“: „Na prvom zaviečkovanom trúďom plode v štádiu nymfy – starší trúdi plod – napichnite odviečkovacou vidličkou na med trúdí plod. Vytiahnite ho z buniek a pohľadom na spodnú stranu vidličky zistíte, či na trúdích nymfách je varroa. Na úli stačí prezrieť 2 - 3 vidličky, na stanovišti prezrite aspoň polovicu včelstiev -minimálne 10. Nemali by ste nájsť ani jedného roztoča! Keď varroa nájdete, sú možnosti nasledujúce: – máte zlý cukor – vlhký, hrubý, zhrudkovaný – pri vašich úľoch prebehla asistovaná lúpež Ak sa chcete varroa zbaviť aj pri zaviečkovanom plode, musíte vedieť, že práškový cukor pôsobí na varroa iba krátko. Včely ho zjedia počas 12 – 16 hodín. Jeho účinok musíte obnoviť novým cukrovaním. Stačí aby ste prekryli dobu, počas ktorej je varroa schované pod viečkami plodu, musíte cukrovať 7 - 8x, každých 48 hodín. Ako som sa už zmienil, cukrujem pri každej návšteve včelstiev, t.j. 15 – 20 x za rok. Spotreba cukru činí na úľ cca 2 kg.“
Myslím, že na to aby sme mohli o tejto metóde prehodiť pár slov by tieto slová pána Svíteka popisujúce jeho metodiku mohli stačiť. Sú z jeho „memoranda“ ktoré zverejnil v roku 2015 a na internete sa v určitých vlnách stále k nemu objavuje diskusia!
Tak ako je to s tým práškovým cukrom vo včelách? Oliver Randy už v roku 2008 publikoval súhrn o praktických skúškach rôznych včelárskych výskumníkov v oblasti použitia práškového cukrového posypu pre liečbu roztočov varroa. V roku 2009 robil potom prvé skúšky práškovania priamo v úľoch český včelár Danihlik a jeho závery si dovolím tiež zacitovať : „Včelári spoliehajúci sa na túto metódu, ako na možnosť znižovania napadnutia včelstiev varroózou, môžu byť nemilo prekvapení. Včely síce práškový cukor dobre znášajú, je to metóda lacná aj relatívne rýchla, avšak bez zjavného účinku v podmienkach včelstva. Múčkový cukor síce možno naozaj uvoľní roztoče z tiel dospelých včiel, lenže roztoče nezahubí, takže než roztoč spadne na podložku, môže sa zachytiť v bunkách plástov alebo na včelách pohybujúcich sa nižšie v úli. Keďže nie je nijako poškodený (metabolicky alebo fyzicky) môže sa ďalej v úli pohybovať aj následne množiť.“
Po roku 2015 vo viacerých vlnách občas včelári túto metodiku vo včelách skúšali, najmä tí ktorí sa chceli vyhnúť použitiu chémie na likvidáciu klieštika. Zistili že metodiku veľmi ovplyvňuje typ úľa. Je totiž veľký rozdiel práškovať včely v jednom vysokom nadstavku a pokúšať sa uplatniť ju pri nízkonastavkovom systéme. Akú-takú účinnosť mala metóda len keď bolo vo včelách minimum plodu (zmetence, roje, odrojené včelstvá) a dná boli so sitom v dne. Inak bol efekt úplne minimálny.
Osobne ma zaujala prezentácia Ing. Chleba, kde do tabuľky účinnosti jednotlivých postupov likvidácie klieštika zahrnul aj túto metodiku. Práškový cukor však až úplne na konci s účinnosťou pod 10 %. Zdroje boli z odbornej literatúry, najmä z USA, kde sa to už dávno testovalo. Sám Oliver Randy sa k metodike vrátil praktickými experimentmi v roku 2017 a výsledok zhrnul pomerne stručne: „Je teda cukrový poprašok všeliekom na problémy s roztočmi? Bohužiaľ nie. Je teda poprašovanie bezcenné? Nie tak celkom! Cukrový poprašok môže byť celkom účinný pre zníženie roztočov u včelstiev bez plodu (alebo takmer bez plodu), ako napríklad počas letných prestávok v plodovaní alebo v zime (ak včely nie sú v tesnom chumáči). Celkom dobre funguje aj na zhadzovaní roztočov z včelích paketov, zo zmetencov alebo z rojov. “
Je to teda metodika relevantná alebo nie?
Podľa mňa účinnosť pod 10% je k ničomu. V serióznych diskusiách sa taká percentuálna účinnosť považuje za irelevantnú. Akákoľvek metodika je funkčná od účinnosti cca 65% a vyššie. Ja by som poprašovanie včiel cukrom považoval za maximálne za „podpornú metodiku“ ako je vyrezávanie trúdieho plodu alebo plodové pauzy ale tie sú účinnejšie. Prečo nie som nadšencom tejto metodiky keď som ju prakticky neskúšal? Trochu je to možno aj tým, že argumenty pána Sviteka ma nepresvedčili. V svojom memorande totiž hrdo napísal: „.
Nečítal som, ani nečítam žiadnu odbornú literatúru. Nechcem vedieť, čo si myslí vedec XY alebo odborník tej najvyššej úrovne. Mňa zaujíma, čo hovoria a robia včely.“ No keby si nejakú literatúru či zistenia včelárskych vedcov o klieštiku prečítal, nemohol by napísať to čo mal v memorande ako príklad aby zdôraznil potrebu práškovania na jar: „. Predstavte si, že k 1. 3. máte v úli 50 samičiek roztoča. K 15. 3. je 50 x 4, čo je 200. K 30. 3. je to 200 x 4, čo je 800. K 15. 4. máte 800 x 4, čo je 3 200. K 1. 5. máte 3 200 x 4, a to je veľký problém. Z tejto malej matematickej ukážky je jasné, že chémia daná v júli vašim včelám nepomôže. V tejto dobe sú už dávno mŕtve. Ani vyrezávanie trúdieho plodu vám príliš nepomôže“😕
Predsa rýchlosť množenia klieštikov nemôže takto fungovať. To by na konci mája bolo vo včelstve 51 200 ks klieštikov a logicky by pri tejto rýchlosti množenia žiadne včelstvo nemohlo prežiť lebo v júli/červenci by 3.276.800 ks klieštika znamenalo okolo 40 ks klieštika na každej včele! Proste je to špatne!
Možno si položíte otázku, ako to že metóda práškového cukru je odporúčaná ako postup pre monitoring klieštika , dokonca Výskumný ústav v Dole (ČR) ponúka na tento postup pomôcky, a pochybuje sa o účinnosti práškovania priamo do úľa? No trochu sa spoločne zamyslime... Pri monitoringu, 300 včiel zavrieme do nádoby s práškovým cukrom a potrepeme nádobou! Práškový cukor obalí včely všetky včely v nádobe, klieštik odpadne . OK! Myslíte, že poprášenie zopár včiel v uličkách a horných latiek v plodisku práškovým cukrom je to isté? Nehovoriac o tom že práškovanie cukrom do plodiska môže spôsobiť úhyn včiel (Oliver), ich stres, vyvolať lúpeže či ukladanie cukru do medu. Dva kilogramy cukru na úľ a zachránených 5000 včelstiev (ako uvádza Svítek v memorande) to sú tony cukru, aj keby to bolo len 500 rodín je to tona cukru nasypaná do úľov! A odporúčaný záver Svitkovej metódy od jeho autora? Treba použiť amitraz, aby sa zistili tie včelstvá, ktoré robili „asistovanú lúpež“ a z ktorých napriek cukrovaniu padnú stovky až tisíce (sic!) klieštikov!
Záver?
Tak začínam mať pocit, že s tým práškovým cukrom je to ako s homeopatikami: kto tomu verí, tomu to funguje.
