Příspěvky uživatele

..no podľa Cimalu (Včelarství 3/2025 ) by sa Dadant v hrobe obracal že jeho prepážku voláme podľa ruského včelára  😉. ….

…vodou naředěná medovice z TLumičů a uložená pohotovostně kolem plodu.

SÚHLASÍM…

Teda neviem či je to medovica alebo uprednosťňujú iné zásoby no sladina je prinesená úľa…ešte nemôže byť znáška zvonka  ….

Martin ešte som nezažil rok, že by včely nenosili peľ z liesky (teda ak nezmrzne)…ale už kvitne  aj podbeľ , videl som snežienky a prvé krokusy…keď včely peľ potrebujú tak ho najdu……..

Tak dnes som už “pristihol” včely ako nosia do úľa peľ z vonku…prakticky ho nosili včely do všetkých úľov na stanovišti okrem toho druhého adepta na úhyn… zložil som  už vrchnák že úľ rozoberiem a  skontrolujem či je už prázdny ale kým som doniesol zdvihák už sa skoro v kažej uličke tmolili včely…tak počkáme, na rozdiel od ostatných asi nechovajú plod keď necítili potrebu vyslať niekoho po peľ.. ale úľ rozhodne (zatiaľ ) prázdny nie je….

OK…  kočím, nakoniec sme sa dohodli…

Sice nechápu a nevěřím, že by včela dosáhla ze dna 18 mm vysoko na DL rámku a myslím si, že včely putují po dně ke stěnám a po nich v celém nástavku, i po zadní vnitřní stěně pochodují nahoru a z vnitřní stěny nástavku na rámek těch 6 (dřívější ČSN), případně 7,5 mm už “dokročí”.

takže včely dohora na plásty chodia po stenách nadstavku a preto je pre ne výška podmetu irelevantná…

a tá moja posledná pravdivá poznámka ma len mala “ochrániť” pred tým aby ste ma nezačali porovnávať s vašim prednášateľom…😉

Jirka Tom vám napísal že medzi dno MUSÍ byť vysoké presne 18 mm… často to opakuje , a nikdy som nevedel ako sa dostal k tejto domněke až teraz to napísal :

18 mm jsem si nevymyslel. Je to ta vzdálenost, kterou včely vynechávají mezi koncem plástu a spodní loučkou. Proto pod SL a dnem nic nestaví, nazval jsem to spodní včelí mezerou.

podľa mojej domnienky si môžete v pohode nechať výšku 33 mm… uvažujme spolu.. prečo nedostavajú Tomovi včely plást  až k spodnej lúčke ale prestanú 18 mm nad dolnou loučkou? … nuž obecne včely začínal stavať prvý plást v strede a keď dosiahne určitú dĺžku, stavajú bočné plásty, plásty obyčajne nestavajú až ku dnu ak majú priestor , teda dostatočne veľkú dutinu, ak nie idú s prvým plástom celkom ku dnu diery a nechajú tam len dvojnásobnú včeliu medzeru aby jedny včely mohli pracovať po plástoch a druhé eventuálne vyhrýzať dutinu a zväčšovať priestor kde budú môcť plásty dostavať…… pracujú tak v strome ale podobne aj v úli, a pre včely je u Toma tá široká loučka v ich úvahách "dnom" a tak si ponechajú medzeru (dvakrát včeliu medzeru) medzi plástom a  dolnou lúčkou… ak by použil Tom v plodisku medzisteny v rámiku kde by bola len horná latka a bočné, včely by vystavili plást dlhší ale zastavili by si 18 mm nad skutočným dnom (mám vysoký podmet a nikdy mi prípadnú stavbu nedostavali až po dno)… z toho vznikla u Toma doměnka že 18 mm je “zlaté číslo pre výšku dna"… všetky ostatné výšky  sú špatné… no i tak sa dá uvažovať 🤔… zdôvodňuje to tým, že včely vo vysokom dne stavajú … no logicky, obyčajne včelári nemajú tak široké latky ako Tom a tak sa včely často  so stavbou zastavia až cca 18 mm nad dnom bez ohľadu na to ako je vysoké …(samozrejme nestavia tam každé včelstvo , často si to zaviní včelár -  nedostatočné rozšírenie priestoru, neposkytnutie možnosti stavať, potreba chovať trubcov v chlade a pod. …ale aj prehadzovanie nadstavkov keď sa ocitne plod nebezpečne nízko nad sitom a iné faktory…) 

prečo je včelám ľahostajná výška podmetu? domnievam sa že to u nich je zdedené… v strome vošli do svojho domova dierou ktorá mohla byť aj pod plástami ale okamžite šli po vnútornej stene diery hore  k plástom… to čo je pod plástom, im bolo ukradnuté či je to 18 mm, 33mm, či 66 mm.. x-krát so sledoval moje včely a vždy po vstupe do úľa šli po bočnej stene dohora a výška podmetu ich nezaujímala…(mám česno na celú šírku úľa, tak majú na výber či sa poberú hore po ľavej strane alebo  vyrazia napravo) …podobne ak nepristáli na letáči ale prednej stene nadstavku tak vošli do úľa hocikde a šli hore po prednej stene dolného nadstavku… samozrejme v čase intenzívnej znášky hore chodia len nosičky vody či peľu a nektár preberajú včely mladušky od lietaviek aj v priestore podmetu…

Tome len na okraj, nemal som predkov šľachticov (otec bol paholek u koní a mamka služebná), neabsolvoval som žiadnu včelársku školu a dokonca ani skúšky na učiteľa včelárstva…tak sa prosím moc nerozčuľujte 😉…

(ilustračné foto, aby ste vedeli o čom Tom a ja píšeme)

TRUMP JE LEPŠÍ HEREC AKO ZELENSKÝ. To ako vyprovokoval Zelenského bolo priam profesionálne vystúpenie. A Zelenský sa chytil. Nie je totiž zvyknutý na jednanie, aké zažil v Bielom dome. Prvý preplesk dostal hneď pri uvítaní, keď Trump akoby mimochodom okomentoval jeho oblečenie. Určite tie poznámky od Trumpa a neskôr aj od novinára musel vnímať veľmi citlivo, pretože imidž obrancu vlasti vždy v zbroji-t.j. mikine a kapsáčoch -si pestuje dlho a premyslene. 

Oválna pracovňa Bieleho domu už zažila všeličo, ale to, čo sa v nej odohralo včera vstúpi určite do dejín. Trump a jeho viceprezident toľko otĺkali Zelenskému pravdu o jeho vojne s Ruskom o uši, až ho dostali do varu a začal sa správať ako arogantný neokrôchanec. Ktorým vlastne aj je. Niet divu, že to nezvládol. Veď doteraz bol zvyknutý na potľapkávanie a poklonkovanie európskych lídrov. Za tie tri roky sa tak tento herec vžil do role prezidenta - bojovníka a ochrancu celého sveta pred útokmi Ruska, že musel byť v silnom šoku z tej studenej sprchy, ktorej sa mu dostalo. 

(toto nie sú moje slová, napadla to jedna slovenská expolitička A.B. , celý text mi sadol a je pravdivý…)

Som presvedčený, že Trump a Vance to mali pripravené. Cieľom bolo ukázať Zelenského ako človeka, s ktorým sa už nedá počítať. A vyšlo im to.

Putin sa teší tiež, nielen vy Tom… je to nadsázka, volodymir je arogantný chudák

APIVAR 500 mg Amitrazu, pásy do úľov pre včely medonosné Liečba varroózy vyvolanej klieštikom Varroa destructor citlivým na amitraz u včiel medonosných. Rp. ..

no tak, je už registrovaný v ČR od roku 2016, MV písal o ňom ihneď ako ho schválil Ústav pro státní kontrolu veterinárních biopreparátů a léčiv…

https://www.modernivcelar.eu/3056-nove-lecivo-apitraz

dosť sme o tom diskutovali na VF pred 6 rokmi, proste naláduje sa do úľa Amitraz v dávke 1000 mg a je tam 6-10 týždňov…😕

https://www.vsmbo.cz/uploads/contents/3/313-apitraz.pdf

☹️…

…za apitraz by som proste včelárom sekal ruku, ktorou to dávajú do úľa a tým odborníkom, ktorí apitraz schváli na používanie rovno hlavu……

Zrejme ide o R. H., pána učiteľa zo včelárskej  školy v Nasavrkách…

Adam skúsim aspoň stručne. … peľ v úli v neskorom lete považujem za tak dôležitý pre správne zásobovanie že by som si nedovolil naň siahnuť v žiadnom prípade…to nie je len o tom že včely z toho peľu chovajú plod, to vyliahnuté mladušky kŕmené pelom ako larvy, sa musia ďalej dokrmovať peľom aby mali dostatočne nafutrované tukové telieska a tým zabezpečenú dlhovekosť a možnosť chovať prvé larvy bielkovinami z tukového telieska kým donesú prvý peľ zvonku…zastavenie plodovania mám zabezpečené tým, že mám sito v dne a včely zastaví ochladenie (niektorí včelári dokonca kvôli tomu kladú nad plodisko pod vrchnák prázdny nadstavok), nakoniec sa zastavenie plodovania dá dosiahnuť správnym zakrmením (obmedzením voľných buniek) a podobne, ale ak sa odoberú plásty s plodom v inom čase, keď je ho prebytok, vkladajú ich včelári k miestu, kde predpokladajú že sa usadí zimný chumáč aby bol včelám vo včasnú jar  k dispozícii…

Adam kým ti odpovie Tom, hodím sem zopár vlasných skúseností … keby včelár vedel že na konci leta bude medovica  melicitózou tak včelám nechá ten jarný med…ja som mal medovicu po siedmych rokoch bez nej a melicitózu z takým vysoký podielom ešte nikdy, teda ja neviem vždy odhadnúť či ešte budú nejaké znášky v lete…

k zimovaniu na mede len toľko, že vždy im zostáva v plodisku letný med a dopĺňam cukrom, zimoval som aj na mede so slnečnice z augustového/srpnového medu a včely boli v pohode a v pohode boli aj pri zimovaní na jarnom mede, keď som laboroval s tzv. mednou komorou, ktorá bola celý čas v úli.. proste vtedy som nevytočil nadstavok s prvým medom a stále som ho ponechal v úli…. boli s tým problémy, mám nízke nadstavky a bežne je v lete včelstvo na 6-7 nadstavkov a toto bolo naviac…. popri tom, musel som mednú komoru plnú jarného medu vždy odkladať pri pridávaní medníkov a dávať ju ako navrchnejší nadstavok, pretože keď som ju ponechal nad plodiskom, síce matke predstavovala akoby mriežku a nechodila klásť hore ale včely to často “uzamklo" v plodisku a buď poklesla znášková aktivita alebo sa častejšie rojili…. samozrejme tebou navrhovaná možnosť, teda odobrať plné nadstavky dať do skladu a pridať na podzim by sa dala realizovať ale môj priateľ mal s tým tak negatívnu skúsenosť, že hoci na včelstvá pridal plný nadstavok medu z repky , ktorý bol odložený v sklade, nebolo to podľa ich predstáv, nevytvárali si zásoby na zimu  podľa svojich potrieb a časť včelstiev mu uhynula  a tak túto cestu som neskúšal…☹️

včely ak nestihnú zaviečkovať zásoby môžu potom mať problém s ich vytekaním vplyvom vlhkosti v úli …

tzv. „zimovanie na studeno“, je keď včelár v snahe dopriať včelám ich prekŕmi a v mieste kde sa usadí chumáč sú bunky plné zaviečkovaných zásob. Značne to zimovanie včelám komplikuje, pretože na úspešné vykurovanie sa včely potrebujú zasunúť do prázdnych buniek a nahrievať plásty. Samozrejme včely do príchodov mrazov niečo zo zásob spotrebujú, nejaké bunky v strede chumáča si uvoľnia a môžu do jari prezimovať bez väčších problémov, dokonca majú stále zásoby „v dosahu“. V riziku sa ocitnú len včely v okrajových uličkách, kde ich je obyčajne menej a nemajú kúriace včely v prázdnych bunkách plástu, ktoré prehrejú vosk až na druhú stranu súše.

Martin aká je to kniha, hodne stará?

Myslím, že bude mít kvůli prodyšným zimním stropům pomalejší jarní rozvoj, ovšem fakt mě zajímá, co když ne?

Priedušný strop v zime včelám môže pomôcť pri plnom dne ukočírovať lepšie vlhkosť ale v čase po preletoch, ked začnú včely vo veľkom nosiť zvonku peľ a rozbehnú plodovanie je potrebné dať pod izoláciu v strope igelit/fóliu aby vlhkosť a tiež teplo z úľa neutekali. Ak to včelár včas urobí jarný rozvoj by nemal byť pomalejší kvôli tomu že v dobe, keď neplodivali vo veľkom mali priedušný strop

po odpovedi Tómovi sem dám ešte aj komentár začínajúcim včelárom na uvažovanie, prečo nedržať priedušný strop aj na jar…

priedušný strop včelárom počas zimy  funguje celkom dobre, časť vodných pár cez strop unikne a  v úli nie je vlhko, no na jar to má to však jednu dosť veľkú chybu, s vodnou parou totiž unikne z úľa aj teplo! Včely sa tomu zabrániť uz v jeseň  propolisovaním plachetky alebo spodnej plochy uteplivky, ale je to často márny boj! Časť tepla unikne vždy a v čase chovania plodu včelám teplo chýba ! Ak teplo pri folii zbytočne neunikne, ohreje zásoby a vodná para tie včelami vopred odviečkované zásoby nariedi, aby ich boli včely schopne odoberať. Zvyšná para spolu s CO2 klesá ku dnu, kondenzuje na stenách alebo na krajných rámikoch, v závislosti od konštrukcie úľa (kde je rosný bod). Hovoríme o vode a vlhkosti v úli, ale z 1 kg zásob sa uvoľní len 0,6 l metabolickej vody, odkiaľ sa teda berie taká vysoká vlhkosť v úli? Je to taký nekonečný cyklus, čím viac včelstvo ploduje, tým spotrebujú viac zásob, uvolní sa viac vody rozkladom cukru a na to potrebuje viac kyslíka a potrebujú viac vzduchu a ten v zime nie je často suchý (okrem metabolickej vody si teda nasávajú vlhkosť aj zvonku)! Ak je dno plné, prebytočná voda sa tam hromadí a preto sa odporúča mierne naklonenie úľa cca 5 mm smerom k česnu aby vytekala von a nespôsobavala plesnenie …problém s prebytočnou vodou a plesnením nie je v úloch kde miesto dna je sito ale v čase masívneho plodovania rovnako ako odsránenie “priedušnosti stropu" tou fóliou  sa často vymení sito za preglejku.   Položenie folie pod priedušný strop a utesnenie dna vytvára pre včely vhodné podmirnky pre chov plodu, teda lahšie sa imv plodisku udrží 35 stupňov a HLAVNE POTREBNÁ RELATÍVNA VLHKOSŤ CEZ 80%…

Tome tak návrh, čo mám písať 😉..je to rozdiel?

nik nemá rád, keď ho poučujú, ani vy, no pokojne napíšete že určitú skupinu včelárov nemáte rád ale mne  navrhujete aby som im tlmočil VAŠE NÁZORY 😆… ak niekoho “nemáte rád”, prečo vám na ňom záleží a chcete mu “pomáhať”?

ja najradšej tmočím svoje názory (občas nielen vlastné skúsenosti ale aj vyčítané rozumy ako rád zdôrazňujete 😉) ale nikomu ich NEVNUCUJEM, (to viete vraj som liberál..😕)  ….

Tome už som vás prosil aby ste mi “nediktovali” čo mám na fórum písať…☹️

“Hlavně ale Adamovi zkuste vysvětlil, že kleštík včelí - VD nezpůsobuje úhyny včelstev.”

Adam chce “podstýlku” aby sa mal kde skryť štírek pred včelami a ja som písal o tom že štírek mu s likvidáciou klieštika nepomôže…. to že klieštik nie je nebezpečný pre včely (???) mu píšte vy, a presviedčajte ho , ja takú potrebu nemám, pretože si myslím že klieštik je súčasťou toho všetkého čo zoslabuje  naše včely spolupodiela sa svojim dielom na tých úhynoch aj keď nie je hlavnou príčinou (ono hlavná príčina???🤔…keď vám kotúč cinkulárky odreže prst, ktorý zub na kotúči to má na svedomí???)…  

ja osobne moc neverím na tie neustále lúpeže, ja mám jednu včelnicu na okraji obce ktorá je “prevčelená”, boli  pred pár rokmi v nej úhyny cez 50%, najbližšie včely mám cca 600 metrov tie zahynuli všetky a u mňa naopak všetky zostali… s tým že včelári považujú za dôvod lajdáka suseda , že  vyhovárajú na suseda je to podobné ako keď za JEDINÚ príčinu uhynov vyhlasujeme klieštika…

Ale predstava, že klieštik nespolupracuje pri šírení chorôb je scestná… ano ak je klieštika málo, je menšie riziko že včelstvá budú zoslabené a a podľahnú iným chorobám… skúsme ale uvažovať o tom, že tvoje všetky včely , alebo len niektoré rodiny doniesli klieštika….. tak koľko ti ho padalo v jeseň?..tiež tisíce …to asi nie… teda ale ak sa na tvoju včelnicu dostala napríklad nozema CERANAE lúpežou to už je iná pesnička… tam za 7-8 dní môže byť prázdny úl (teda prázdny od včiel nie zásob), ak čo len jeden taký opustený úl vylupia včely z tvojej včelnice, tak ceranae máš všade a padne všetko…

Tome nežijete na Slovensku a ten vtip ste nepochopil… Fico  v opozícii z tribún provokoval dav za minulej prezidentky aby kričal že čaputová je americká k..rva, sám mal vyhlasenia že je americká agentka, je to lavičiar, sociálny demokrat a teraz sa pchal  do prdele americkým republikánom… je to kam vietor tam plášť.. všetky tie jeho cesty a pseudorokovania mali jeden cieľ a ten splnili, zvýšil svoju popularitu (aj vy ste toho dôkazom) ale Slovensko má z toho jednu veľkú  nulu…keby radšej riešil naše problémy, zvýšil nám dane aj DPH až na 23% a tým vzrástla väčšina cien, znížil rodinám s detmi oslobodenie od dane, firmy musia platiť za každú faktúru… vzrastá inflácia a blaa bla bla..

Adam tá fáma s klieštikom bola založená na jedinom videu kde klieštika štírek naháňal a po dolapení ho vysal… štírek sa živí  všetkým možným aj odpadom....niekto si bude myslieť, že mu to ochráni včely pred klieštikom. Je to bezvýznamné z hľadiska boja proti klieštikovi. On sa ku klieštiku ani nedostane, ak by vošiel na plásty včely lebo by ho  vyniesli, on viac menej vyberá bielkoviny z dna  a keď je tam spadnutý klieštik tak aj jeho skonzumuje. V Nemecku šľachtia tohto šťúrika proti klieštikovi ale určite z toho niečo veľké neočkávajme.

Holandskí včelári manželia Bindermanovci na základe výzvy biológa Torbena Schiffera dva roky chytali v stodole šťúrikov a dali do pokusného úľa cez 500 ks šťúrikov, na jeseň bolo tam šťúrikov len zopár, klieštiky sa pohybovali 2-5% pod kritickou hodnotou a na jar včelstvo uhynulo... v holandsku celá eufória začala a dodnes neexistujú ani tam relevantné dôkazy úspešného použitia šťúrikov na boj proti klieštiku, no vedci v holandskom včelárskom ústave PPO Bijen počas svojich pokusov zistili, že šťúriky pred klieštikmi utekajú akoby mali z nich strach.

ale skús… viera hory prenáša…