…tak podľa jeho životopisu Churchill začinal už v posteli ráno s cigarou a konakom a nevyliezol z nej až na poludnie a dovtedy v posteli bafkal a príjmal pracovníkov kancelárie so spismi na vybavenie..
kubík dreva je pekná vec ale nedostatok nikotínu vám môže ešte chýbať 😉….to ja si ešte tu cigaru občas zapálim 😂…
…to je fajn keď sa mohli preletieť.. u mňa zatial žiadna zmena už sa asi preletia až v breznu stále sú mňa mrazy… ….to pokaleni asi nebude nozema ale ta melicitóza.. mne včela pred týždňom vletela do rukáva , šla teda so mou do auta, až sa mi nezdalo že stále počujem bzukot musel som vyzliecť mikinu kým som ju našiel…keby bodla mohli sme to mať rýchlejšie za sebou 😉……
…aj keď sa nebudeme vracať v tomto vlákne k úhynom musím povedať že viem aj o úhynoch na trámikoch vo waarre úľoch s VS..
..tvojim včelám to vadiť nebude…ak cudzie včely nájdu svazenku a medonosné rostliny tak si môžu tiež odniesť nektár alebo peľ ale kvôli tomu do tvojich úľov nepôjdu…
No Tome neznamená to automaticky že keď má včelár včely dlhšiu dobu tak toho vie o včelách viac, že sa vic naučí…stretol som sa s tým, že včelár roky chová včely robí nejaké úkony, pretože mu to nikto povedal alebo to niekde videl či čítal…nikdy ho nenapadlo, zamyslieť sa prečo ten či onen úkon vo včelách robí…on v zime poleje včely alebo im tam niečo fúkne, na jar hodí do všetkých úľov medocesto, nahodí medník a vyloží na nalákanie včiel doň dva plodové plásty a vrazí tam materskú mriežku aby tam nešla matka, alebo prehodí plodisko za medník, zoberie med, najlepšie trikrát, občas roj nechytí,občas áno, nepodnecuje lebo “však si niečo donesú”, zlikviduje klieštika (občas aj včely), potom zakrmi a tak dookola…nevie a chová, ja tieto typy nazývam “chovatelia včiel”, to nie sú včelári a je ich veru dosť.. ale u nás na východe Slovenska sa hovorí :"…i tak še dá…"😉
Adam diki, takže rozdiel výšky podmetu na rozvoj včelstva si nezaregistroval…
no podľa môjho názoru včely všetko čo je napadané na pevnom dne vynášajú z úľa ako odpad (sito im uľahčí prácu 😉)
totiž lietavka rousky peľu osobne nosí do plodiska k plodu a robí to tak, že ho zo zadnej nohy tým párom nôh predtým “zošuchne” peľ do bunky… predstava ako nesie peľ mladuška upratovačka hore do plodiska uchopený v hryzadlách mi pripadá trochu nepravdepodobná… musel by ju to na toto niekto , vycvičiť, ona má zakodované, “čo je na dne treba vypratať z úľa, to je odpad”…
ono aj keď včelár nemá na jar v prírode peľ a má nasušený z peľochytov nemôže ním pred úľom podnecovať priamo aby si včely brali rousky ale musí ho pomlieť na prášek a včely si ho rouskujú a tak nosia do úľa…
Tome ja to priznám, pridávam skôr ako je treba.. možno som len lenivý, možno vychádzam z toho, že včely hodnotia veľkosť priestoru skôr ako zaplnia poslednú uličku a prípravy na rojenie zaberú nejaký ten čas a preto nazývať včasné pridanie medníka “predčasným” je ošemetné preto to robiť nebudem, skutočne mám nízke nadstavky…
píšete : “včelař nedá včas dostatek prostoru, ale mlčíte o tom, že tohle je patrně největší kumšt u včelařiny.”
ale o tom to je, začiatočník ťažko odhadne ten okamih , kedy rozšíriť a pridať medník, jeho predstava o tom čo sú včely “načerno” pri poslednom rámiku či pri stene nadstavku môže byť vzdialená od reality.. skutočne ak niekto chová včely na chalupe a je tam len cez víkend môže mať problém, pretože ak sa vyliahne za dva rámiky plodu tak tie včely dokážu zaplniť 6 plástov a tie v úli nemajú..… ak má nízke nadstavky, kde predčasné pridanie medníka (jedného) včely znesú pri dobre izolovanom strope v relatívnej pohode, ak sa ochladí prestanú stavať medzisteny v pridanom medníku a stiahnu sa pomôcť s ohrievaním plodu tak ho dať môže ale ináč radikálne ochladí priestor úľa, včely sa stiahnu , ba dokonca môžu vytvoriť vence medu v plodisku a tým sa obmedzia a ako píšete môžu sa vyrojiť hoci priestoru nad hlavou, nad plodiskom majú dosť len ho neobsadzujú…
pre víkendových včelárov a pre váhajúcich začiatočníkov, sem hodím obľúbenú fintu s pridávaním medníka, ktorú používa Jirka Marx… on pridáva medníky už v čase kvitnutia jívy ……teda k tej Jirkovej metóde, v čase kvitnutia jívy, keď už samci kvitnú naplno, samice začínajú, pridá medník “predčasne” takto citujem ho :
" sejmu víko, lehce oddělku zakouřím a poodtáhnu jeho folii směrem dozadu tak, aby vpředu vznikla mezera asi 5 cm ši roká. Na tuto folii postavím medník, hezky srovnám rámky a dám na něj folii, tentokrát už klasicky, bez mezery. Nedoražená fólie brání významně úniku tepla nahoru, ale přesto včely horní nástavek vnímají jako jejich prostor a postupně ho obsazují. Při opravdu pěkné snůšce z vrb ho i zanášejí. A kdy tuhle nedoraženou folii odstraňuji? Buď když je už opravdu tepleji, a to bývá většinou se začátkem květu třešní, nebo dřív, obsazují li včely nástavek masivně. To zjistím jednoduše pohledem přes folii"
..je to bežný úzus, že nadstavok sa robí o 10 mm vyšší ako rámik
ale
máš aj starší nadstavok, kde sa drevo už zosušilo?…nie je menší?
😲 preboha, čo máš ručný medomet? ..od čoho sú “upatlany”?… ja mám elektrický medomet, a pri tomto poslednom vytáčaní sa možno povozia plásty “pre istotu” dlhšie ale keď ich odkládám na zimu po 8 ks (neredšie ) do nádstavkov na skladovanie, každý jeden zoberiem do ruky lebo ich oškrabujem od propolisu a ono zasa nie sú až tak upatlané 😉.. sú ľahučké a skoro úplne suché .
To len musíš zmeniť myslenie, svoje nadstavenie, tie plásty nedávaš do včelstiev “čistit”, nie preto že si čune alebo lenivec (teda línej ), práve naopak robíš to pre dobro včiel a to jednak na jar ako sme debatovali a potom po poslednom medobraní majú mať včely inú prácu, treba ich krmiť na zimu, či likvidovať v niich klieštika a nie zaťažovať zbytočnostami…
Skutočne ten chlad je pre optimálne “skladovanie” spermii dôležitý (preto sú varlata mimo tela) ale chlad je dôležitý aj pre optimálny odchov trubcov (žiaľ pri nižších teplotách ako 35 sa optimálne rozmnožujú aj klieštik) a trubce ktoré sa vyvíjali pri správnej teplote sú vitálne a mali by mať všetko OK,…píšem mali by mať, ale (až sa to bojím kvôli Tomovi napísať 😉) často nemajú, kvôli peľu, ktorým sú krmené…chemikálie v peli môžu spôsobovať, že ich spermie sú mŕtve, neaktivne… dokázané bolo tiež, že pri termickom osetrení plodových plástov proti klieštiku v termoboxe sa veľká časť trúdov liahne so slepími nábojmi 😆
… čo sa týka umiestnenia trúdich buniek včely v tom na rozdiel od včelárov majú jasno, bunky stávajú na periférii, na okrajoch plástov či v podmete ak je tam miesto… voľnej stavby by som sa nebál, včely nie sú blbé a vedia kedy , kde a koľko buniek pre trubce majú postaviť…skôr by som sa bál aktívnych a problematiky neznalých včelárov, ktorí si bláhove myslia, že lepšie ako včely vedia kde sú treba takéto bunky, vkladajú im stavebné rámiky a prehadzujú plásty…zebrujú a vyrezávajú trubčinu… … .
Myslím si že ta folia je lepšia cesta, pridávať vytočené medníky cez výklz mi pripadá ako poriadna blbost, neviem povedať či by to fungovalo, snáď aj ano ale NIKDY som to neskúšal z jednoduchého dôvodu, súše po poslednom medobraní sú vytočené prakticky dosucha, rozhodne tam nie je med, ktorý by včelám pred zimou mohol čo len minimálne pomôcť a hlavne ak na jar pridám na včely taketo “nevylízané” súše so STOPAMI po mede, včely okamžite nabehnú do medníka, začnú “upratovať “ a opravovať bunky a medník je ich..rýchlo si ho ”osvoja" aj bez prekladania plástov s plodom do medníka čo je "odporúčaná metóda” …😕
Tome skusme z iného súdka… uvažujem správne alebo som niečo nepochopil? 🤔
Kedy včely prestavujú medzery medzi hornými a dolnými loučkami? ..stavajú ak je tam len včelia medzera 8 mm?.. asi žiadne mústky nestavajú....
ak včelár používa tenké latky, ktoré sa deformujú či už pri zvislom drátkovaní alebo vlhkosťou, môže dôjsť k zväčšeniu medzery nad 8 mm a tam už včely môžu stavať…
a kedy stavajú? ak nemajú v úli iné vhodnejšie miesta… ak nemajú stavebný rámik, pichnú medzi lúčky zopár trúdich buniek, ak včelár sa opozdil s pridaním dostatočného počtu súší v medníku tak tam vystavia pár buniek na med (a pri rozobraní sa bunky roztrhnú a med sa rozteká a panika, lúpeže)..…
ak včelár nič nezanedbá, teda má správne rámiky, správnu včeliu medzeru medzi nimi a poskytne včelám dostatočný priestor na stavbu a chov trubcov či ukladanie medu čo sa stane? … príde o štvrť kila vosku? asi nie.. len bude vosk inde…
je treba mať úplne čisté horné aj dolné loučky… SÚHLASÍM! …je nevyhnutné zabezpečiť ich čistotu len rozperákom alebo to ide aj ináč?
…a tiež tesné rifle, či slipy… 🤫
..ale čo na to všetko tie včely, ako ony prídu k tomu že trúdy sú stále menej plodné …. nebude aj to kvôli mikrovlnám a mobilom?.. no o plenách to rozhodne u nich nie je……
lebo je to dokázaný fakt.. teda nie tie mobily ale to že v súčasnosti je veľa trúdov/trubcov ktorých “náboje” sú slepé…matka strekne na vajíčko spermie od takéhoto otecka a nič… vajíčko je neoplodnené a robotnica sa nevyliahne😢…
fajn už sa rozumieme
ale prečo stále vymýšľate nejaké argumenty, ktoré mi už pripadajú detinské…
“Tedy když z nástavků vyndavám medové rámky do přepravek jak to prezentujete vy. Jo, když bych jen bral horní medníky a odvážel je bez šahnutí v těch nástavkách, v kterých byly na včelách, pak ano. ”
Tome, ja to vyberám po jednom rámiku pretože mám plotýnky v prdeli😜… práve preto používajú výklzy aj veľkovčelári, kvôli jednoduchosti a manipulácii, pretože jednoducho schmatnú celý nadstavok alebo dva s medom bez včiel a šup s ním do auta… nehrabú sa v medníku, ani doň nešiahnu a nič vám nebráni v takom postupe… rozumieme sa… ja to nerobím, tie plotýnky chápete..
“ Musím stejně rozebrat úl a suchý nástavek musí přijít mezi plodový vysoký nástavek a medník, často dva medníky v pořadí, jak tam byly. … Pak sundám medník či dva, přidám na VN suchý NN a zase to vše složím”
Tome vy si nedáte pokoj, prezradím vám niečo…🤫… ak sú silné rodiny a veľa včiel, tak už pri vkladaní výklzov, pri zdvihnutých medníkoch položím na plodisko ako prvé nadstavok prázdnych súší a výklz príde až naň… jednak sa majú včely z medníkov ak ich je viac kde popratať, nestresujú sa môžu okamžite pokračovať v znáške a súčasne nemusím utekať hneď po vytočení na včelnicu aby som “sundával” znovu medníky, ktoré na úle zostali… ak to neurobím hneď a postupujem ako vy, že prídete na včelnicu po vytočení, znovu medníky nesundávam (ani jeden ani dva) len pridvihnem zvedákom a vložím nový medník kde je libo…
no dajte ešte niečo … 🤔
adam píšeš :"Mám pevné dna, někde vysoké, někde nízké."
…pochopil som dobre, že teda máš včely s rôzne vysokým podmetom?….postrehol si nejaký rozdiel v životaschopnosti či nejaké problémy u včiel, ktoré by boli relevantne možné vysvetliť výškou dna?
OK, Tome…
Medzidna ste pochválil a od výklzov zacinajucich včelárov neodrazujete a ja som sa zbytočne vytočil…
Ale napísal ste “Jen jsem vysvětlil, proč to nepoužívám já” a pri tom ste použili argument že pri použití výklzov zostane v plástoch ¼ medu…to nie je o nejakom prekecnutí sa ..jednoducho robiť vyhlásenia na základe svojich DOMNĚNEK…hrozí potom riziko, že pri písaní vašich skutočných včelárskych skúseností môže vzniknúť pochybnosť či je to naozaj skúsenosť alebo len vaša domněnka..😉..
Ešte pár slov začínajúcim včelárom (nie Tomovi , svoj názor jasne napísal) potenciálnym používateľov výklzov…teda včely zaviečkovaný med NEVYHRIEVAJÚ (aby sa včelárovi ľahšie vytáčal ), vyhrievajú len plod, pre včely je zaviečkovaním plástu medu tento ukončený a venujú sa ďalší plástom kde bunky dolňajú a viečkujú…všimnite si a porovnaje množstvo včiel na plástoch v meníku ak je už med zaviečkovaný a ak ešte na krajných plástoch pracujú…ale k výklzom,zakladám ich zrána aby už z prebiehajúcej znášky včely nič nedopĺňali, včely v medníku dokončia zahusťovanie nektára, ak to je potrebné, prípadne zaviečkujú, ak nie sú bunky plné, nezaviečkujú a postupne opustia medník odchodom k matke v plodisku… možno sa za myslíte prečo Tom písal že med nad výklzom zachladne?…nuž preto lebo je vzdelaný, čítal včelárske knihy a tam to písali a ešte stále to tam nájdete, hoci už málokto používa tzv. “kútové výklzy”.. výklzy kde je v strede tej preglejky otvor 70-80 mm prekrytý len perforáciu na výklze totiž umožňuje aby teplo z plodiska išlo hore do medníka… proste med nezachladne, vytláča sa dobre a v súši ¼ nezostane…
Tome chápem vás prečo nepoužívate výklzy, proste vás to mamka nenaučila a nechce sa vám dvakrát dvíhať nadstavky…je to pochopitelné, používať výklzy nie je povinnosť, je to výhoda…
…ale to čo uvádzate ako tretí argument by mohlo začínajúcich včelárov uviesť do omylu…". A tak co se ušetří neometáním včel, o to hůř a déle se pak vytáčí a hlavně, v plástech zůstává až čtvrtina medu."…
Keby ste aspoň jedinkýkrát vytočili plásty z medníka nad výklzom, tak by ste takú zavádzajúcu hlúposť nemohli napísať ….
Mimochodom vaša otázka bola ako zvedák pomáha pri medobraní , hlavne tom poslednom na konci leta proti lúpežiam, na tom som vám odpovedal jasne….. to že nemusíte od seba trhať nadstavky a neusíte o tom čase ometať včely je základ ako nevytvárať podmienky pre lúpeže….
Samozrejme tie vaše výmysly ktorými chcete odradiť včelárov od používania výklzov (a teda vonkoncom nechápem prečo 😕) sú mi ukradnuté, v pohode začínajúcich včelárov svojimi názormi o špatnom vytáčaní studeného medu uvádzate do omylu aj ďalej, možno budete mať dobrý pocit ak budú podľa vás z rešpektu k vašim názorom aj naďalej ometať včely a výklzom sa úspešne vyhnú, ale dúfam, že len preto, že nemáte s nimi skúsenosti nezaradíte výklzy k očkám, sitám, LG , kyselinám a teda k veciam ktoré majú na svedomí problémy súčastného včelárstva..…
Asi som bol zbytočne stručný a nenapísal som to zrozumiteľne…
Zvedák zdvihne dva (či tri) medníkové nadstavky bez toho aby sa od seba oddelovali, trhali nejaké môstky a vytekal med , či aby niekde odkladali a pučili včely, aby vytekajúci med bol príčinou rabovky, proste nedstavky s medom sú stále tak ako boli nad úľom aj so včelami, a urobí sa kontrola plodiska ak je potrebná. Ak je všetko OK na plodisko sa položí výklz a medníky sa spustia na výklz…včely sú od plodiska a matky oddelené tým výklzom, dlho bez matky a materskej látky nedokážu byť a cez perforácia cítia že matka je niekde dolu a tak sa snažia dostať do plodiska, idú do stále sa zužujúcich otvorom výklzu a skončia v plodisku, kde im včely sprostredkujú prítomnostoť matky…NASPÄŤ DO MEDNÍKA SA UŽ NEVRACAJÚ
Keď ráno založím výklzy, na druhý deň ráno sú medníky bez včiel, včely sú pod ním a ja vyberám medníkové plásty BEZ RIZIKA LÚPEŽE, PRETOŽE plásty v medníkoch SÚ BEZ VČIEL, NIČ NETREBA OMETAŤ, ŽIADNE VČELY NEPOLETUJÚ A ŽIADNE RIZIKO LÚPEŽE TEDA NEHROZÍ..PLÁSTY S MEDOM A BEZ VČIEL UKLADÁM ROVNO DO TRASPORTNÝCH KRABIC , alebo do prikrytého nadstavku položeného na medzidne .Včely v úli ani iné na včelnici "nevedia " že im niekto berie med, pretože nikde nie je v prítomnosti včiel žiaden vytekajúci med z poškodených buniek…
..ináč na každej včelnici stačilo po 6 ks medzidien, predsa pri kontrole plodiska sa pracovalo na jednom úli a keď sa zatvoril išlo sa na ďalší a medzidná boli zasa k dispozíci.. je pravda že medzidná (ale aj výklzy) sú potrebné zhotoviť, prípadne na zimu niekde odložiť, ale kto chce chovať včely mal by pri tom trochu pri tom rozmýšľať ako si prácu uľahčiť a zjednodušiť …
so záujmom som si prečítal postup odoberania medníkov a kontroly plodiska pri poslednom medobraní kedy skutočne včely už sliedia a hrozia rabovky.. zrejme je to odskúšaná a funkčná metodika…
ja len doplním môj postup, kým som nemal zdvihák, som medníky odkladal na falošné medzidná, teda hobra alebo preglejka o rozmeroch nadstavku a na nej nabité hranolky 20x20… keď som medník naň položil nehrozilo ani pomačkanie včiel a ak aj niečo ukáplo včely sa k tomu nedostali… ak neboli moc prestavané latky, čo bol najčastejší prípad, lebo nemám zvislé drôtikovanie, tak druhý medník sa postavil na prvý a hore bola strecha… ak tam boli nejaké môstiky tak sa na vrch dalo opačne také medzidno, teda voľným priestorom dolu čím sa nadstavok prikryl a mohol som dať medzidno v normálnej polohe pre ďalší medník… vyzerá to komplikovane, doteraz mám tých medzidien zopár k dispozícii, podkladajú sa pod nadstavky všade kde by niečo mohlo ukápnuť, pri medomete, v sklade…..
po kontrole plodiska som naň položil výklz a vrátil medníky… včely opustili plásty medníka a samotné odoberanie plástov s medom sa už včiel netýkalo, ani nevedeli že niečo také robím a žiadna rabovka nehrozila…
samozrejme odkedy mám zdvihák tak ani pri kontrole plodiska ani pri zakladaní výklzov nemám problém a nehrozí riziko lúpeží ak sa dodržia pravidlá ktoré uvádza Tom pre kontrolu plodiska…
no mikroplasty pijeme v pive , jeme v mede, a našli ich aj krvi nenarodených detí…
proste žijeme v dobe plastovej… nič s tým nenarobíme…😠
..cokoliv, co by i jen MOHLO nějak oslabovat včelstva, je nutné nedělat i když úplně jistě nevíme, co z výčtu skutečně včelstva ničí, nebo k jejich úhynům vede a co vůbec.
SÚHLASÍM… včelári by sa tak mali správať ak chcú ma včely aj naďalej…
je však pravda, že včelári majú rozličné názory a SKÚSENOSTI, a teda ich predstava o tom čo včelám škodí, čo ich ničí môže byť rôzna,no nepopierateľným faktom je že stres je pre včely negatívny faktor , znižuje ich imunitu, schopnosť odolať chorobám…
… súhlasím aj s tým že kvapka ku kvapke a môže byť problém… ono voda zo suda nevytečie po prvom litri, ani po druhom ale sud vodou pretečie po jedinej kvapke ak je je už naplnený až po vrchnú hranu……