Máte to pane Goro zapotřebí? Tak nebuďte liberální progresivec a máte pokoj ne?
Tome OK, o včelách sa rád bavím, ale u vás pokoj nemôžem mať nikdy pretože vy každý môj názor ktorý je odlišný od vášho POVAŽUJETE ZA ÚTOK NA VÁS a v každom druhom príspevku, najmä keď vám chýbajú argumenty, útočíte na mňa nie ako na včelára ale ako na človeka …
ale OK, ja hádžem vidle do hnoja…
budú tam dovtedy, kým nevytiahnete moje meno na niečo iné ako pri diskutovaní o včelách!!!!
Tom píšete:
Ani to nebudu číst! Šance pro včely je aktivistické uskupení s prapodivnými pravidly a jejich témata jsou aktivistická pod vlivem jedné určité ideologie.
že ma to neudivuje, bez toho aby ste si prečítali tie tézy o ktorých ste pohrdlivo a so zdvihnutým prstom písali, viete že je to “pod vlivem jedné určité ideologie”…😕
...pritom sa filozofia hnutia ani len neobtrela o green deal… ale to nemôžte vedieť.. hlavne že si aj na mňa môžete prsknúť… v hnutí šanca pre včely sa kyselina môže použiť ak je treba.. ..to je šok čo?…vyjadrujte sa radšej k Blaníku, k Dvorskému si radšej prečítam Marxa či Matuchu…
…že ma to u vás neprekvapuje….🤔
Javali ospravedlňujem sa ak si môj text pochopil tak, že teba nazývam prudičom..😏
písal som argument z ich stránky prečo nechcú mať medzi sebou anonymných diskutérov, ktorí často robili “prudičov”…anonymov medzi sebou nechcú rovnako ako to nechce Tom v tomto diskusnom klube a vyzýva nás aby sme ich ignorovali……ty mne ako “prudič” tu vôbec nepripadáš, a okrem toho ja na rozdiel od Toma, bez problémov odpoviem každému anonymovi, ktorý sem zavíta… toto nie je spolok Dvorského … (toto je skôr spolok Toma…😉😀)
skúsim ho nabudiť aby zasa niečo o AMM hodil do Dymáka, zatiaľ mám od neho len info že AMM má trochu iné termíny plodovania…
len k tým kyselinám, on sa už v roku 2007 opičil po Nemcoch kde to skúšali a zle dopadol… má bio farmu tek aj med chcel mať bio…
len pre upresnenie, nasledovný text :
“Skutečný rámek, který byl ukládán v úle, sestrojil v letech 1813- 1814 ruský včelař P. I. Prokopovič, který současně zhotovil dělící mřížku zabraňující matce v přístupu do horní části úlu (medníku). Nezávisle na Prokopovičovi sestrojil ve čtyřicátých letech 19. stol. na Moravě v Kvasicích lesník Jan Wunder pohyblivou loučku (trámek) na které byl upevněn plást. J. Wunder k tomuto systému zhotovil razidlo na vyznačení začátku stavby plástů na loučkách.”
toto napísala v svojej Bakalářskej práci Petra Peroutková , to ona urobila z ukrajinca rusa… písala to pred 10 rokmi, tak zrejme ani rusov nezažila a nevie že nie všetci od našej hranice na východ nie sú rusi …
btw. jej vedúcemu práce: Ing. Daliborovi Titěrerovi, CSc to nevadilo, prečo sa tým trápite vy a napadáte mojich priateľov?
bádajte, skúšajte len praktické skúšky posunú naše vedomosti vpred, k niečomu novému… len netreba byť sklamaný, ak včely nepochopia čo sme chceli… normálne vy včely mali stavať trubčinu v studenej časti úľa, teda na okraji respektíve v spodnej chladnej časti plodiska… no mali… čo ak nám to urobia ako Kozinovi (teda Honzovi)..viď foto….a to miesto na stavbu trubčiny mali dolu vpravo…
Javali:Jsou tam autoři, které bych si moc rád přečetl, například kvůli Milanu Bencúrovi jsem se zaregistroval i na na vcely.sk abych si mohl přehledněji přečíst jeho příspěvky. Jenže na šanci pro včely se nedá normálně zaregistrovat a dohledat příspěvky aniž by člověk podepsal, že je Panna orléanská a tudíž je to taková pokrytecká šance pro včely, spíš je to tajemné jako hrad v Karpatech, co není pro všechny je prostě na hovno a v důsledku to včelám nepomůže.
Jenže na šanci pro včely se nedá normálně zaregistrovat..
no tak to zasa trochu zavádzaš…to že ťa nezaregistrujú ako “LUIS-III” je fakt, nemajú záujem o prudičov…
ale ak sa prihlásiš pod svojím skutočným menom, tak ťa admin požiada napríklad o odresu a v katastri nehnuteľností overí či si vlastníkom nehnuteľnosti v ktorej píšeš že bývaš….alebo napíšeš svoje stanovište včiel ak číslo parcely vlastní človek ktorým menom sa prihlasuješ máš vstup voľný… ja som s tým nemal žiaden problém a bolo to vybavené rýchlo…
…skutočne diskusia nie je tak živá ako pred rokmi ale celú zimu by si tam mal čo čítať…nejde o žiadnych aktivistov v tom duchu ako sa vyjadruje pohrdlivo TOM, ale on už z tvojho príspevku o 7 riadkoch napísal závery a domněnky na 70 riadkov… on predsa najlepšie vie o čom sa tam aktivisti bavia…. …
HNUTÍ ŠANCE PRO VČELY
Motto: Můžeme, protože chceme.
Základní teze činnosti a existence hnutí Šance pro včely
1. Charakter hnutí
Šance pro včely je volné sdružení lidí, kteří chápou, že stávající metody ošetřování včelstev jsou včelstvu žijícímu v přírodě vzdálené a nevyužívají plně a rozumně potenciál včel jako takových.
Mnohé současné metodiky jsou založeny na neustálé kontrole včelstev včelařem, čímž jsou včely vystavovány trvalému stresu. Jsou-li včelstva neúměrně rušena, nemohou dosáhnout plného výkonu. Chceme tedy propagovat takové způsoby ošetřování, které prospívají více včelám, a tím i včelaři.
Nadměrné odebírání zásob v průběhu sezóny způsobuje hladovění včelstev a tím i deformaci jejich sociálního složení oproti včelstvům v přírodě. Podzimní doplňování zásob zase navozuje situaci, se kterou se v přírodě setkávají zřídka – a obvykle na ni doplácejí životem.
Navíc tak nevědomky vycházíme vstříc biologii roztoče Varroa destructor a tím si způsobujeme další problémy s nutností dodatečných léčebných zásahů často založených na chemii. Tomu chceme předcházet.
Takovéto ošetřování snižuje vitalitu a výkon včelstva a znemožňuje mu ukázat skutečné schopnosti. To kromě snížení kvality medu a výnosů zkresluje selekci včelstev směrem k vyváženému spektru vlastností.
Samozřejmě chceme, aby včelaři využívali moderní pomůcky a technologie, ale zároveň více respektovali přírodní zákonitosti a potřeby včel, které se vyvíjely desítky milionů let. Tím lze dosáhnout i zvýšené ekonomické efektivnosti, která je pro většinu včelařů zásadní.
Chceme tedy zvýšit odpovědnost včelaře za další život a vývoj včely medonosné.
2. Kdo se může účastnit
Účastníkem se může stát každý, kdo se chce aktivně zapojit do činnosti nebo alespoň částečně uplatňuje ve svém provozu body uvedené v části č. 3.
3. Co znamená alternativní přístup?
Nejde o to, aby každý účastník za každou cenu naplnil všechny uvedené principy. Jde o snahu přiblížit své včelaření více podmínkám včelstva v přírodě a vycházet z jeho přirozeného chování.
Cílem je přechod od technokratického vedení včelstev k metodám, které více využívají přirozený potenciál včelstev.
– Včelaření na medných zásobách
Cílem je, aby včelstva během roku nehladověla. Včelstvo začíná hladovět mnohem dříve, než sáhne po zavíčkovaných zásobách. Důsledkem je deformace plodové křivky, snížená vitalita, menší využití menších snůšek a oslabená imunita.
Neurčujeme poměr medných a cukerných zásob. Cílem je větší podíl přirozených zásob. Ideálem jsou stejné výnosy i bez přikrmování – jde tedy o racionální opatření.
– Včelaření bez mezistěn
Nejde o dogma. Domníváme se však, že struktura díla v přírodě se řídí jinými zákonitostmi než snahou včelaře mít vše stejné a bez trubčiny. Nepoužívání mezistěn a práce s volnou stavbou je významný racionalizační prvek, zejména pro začínající a starší včelaře.
– Včelaření bez nadměrné chemické zátěže
Včelstva v přírodě nikdo neošetřoval, a přesto přežívala – ta vitální. Naše metody tuto selekci odstranily a „srovnaly“ stav do umělé roviny. Chceme selektovat směrem ke zvýšené vitalitě a odolnosti včelstev.
Nejde jen o použití organických kyselin. To je pouze dočasná záležitost. Cílem je nalézt a vyšlechtit takové kmeny včel a způsoby ošetřování, které potřebu léčby omezí nebo vyloučí.
– Včelaření s ohledem na přirozené dispozice včelstev
Včelaři často hledají „supervčelu“, která neexistuje. Existují však genotypy vhodné pro určitou lokalitu a podmínky. Chceme je poznávat a využívat ku prospěchu včel i včelařů.
Cílem je nahradit technokratické postupy metodami založenými na hlubší znalosti biologie včely medonosné.
– Vzorem je včelstvo v přírodě
Současné metody vycházejí z přírody, ale z různých úhlů pohledu. Mnozí včelaři však zapomněli na zkušenosti předků, kteří včely více pozorovali a méně do nich zasahovali.
Každý zásah by měl být prováděn s pochopením jeho důsledků a s ohledem na to, jak by danou situaci řešilo včelstvo v přírodě. Nejde o vnucování vůle včelám, ale o využívání jejich přirozených vlastností.
Naše přístupy vycházejí z hlubšího poznání života včely medonosné a ze snahy o minimalizaci stresu.
Cílem je harmonie mezi včelařem, včelou, úlem, prostředím a provozní metodou.
4. Cíle hnutí
Cílem je:
praktikovat a ověřovat alternativní přístupy v různých podmínkách,
sebevzdělávat se,
šířit tyto myšlenky mezi včelařskou i nevčelařskou veřejnost.
O pozitivních výsledcích chceme informovat okolí, aby se tyto přirozenější přístupy více propagovaly. Sebevzdělávání a vzájemná informovanost jsou klíčové atributy hnutí.
5. Postavení sdružení
Sdružení si nečiní nárok konkurovat jiným včelařským subjektům. Chce být platformou napříč včelařskými skupinami postavenou na alternativním přístupu.
Domníváme se, že forma soupeřících spolků je přežitá a k rozvoji osobnosti včelaře ani oboru nepřispívá. Nechceme se tím zdržovat – chceme se včelařením bavit.
Tom čo mi zasa chcete dokazovať…. že nejaký čech napísal blbosť? a že som ja za to zodpovedný lebo som to vraj citoval🤔… samozrejme že P. I. Prokopovič ktorý sa narodil v roku 1775 a zomrel v roku 1856 bol významným ukrajinským včelárom ..
neviem kde ten text je citovaný, ak je v češtine tak nechápem prečo to pitváte a dle skladby vět a stylu se domníváte 😲…že to písal môj priateľ?
… a z toho usudzujete že ak sa mýli v Prokopovičovi musí sa mýliť vo všetkom, nemám sa na neho odvolávať…dobre nebudem sa odvolávať na mojich priateľov ako si želáte vy ste tu KING!…
skutočne nemáte čo iné písať?… dle skladby vět a stylu se domnívat…. skutočne ste hviezda !!!
no moje informácie o AMM nie sú síce z Nemecka , ale zasa tak ďaleko to neni… mám známeho Frantu (Tom všimnite si , nenapísal som priateľa 😉) ktorý chová včely hlavne v CHKO Lužické hory a po neúspešnom “liečení ” včiel organickými kyselinami , musel začínať znovu a tak ako napísal do Dymáku “ v této době jsem sbíral včelstva po lesích, kde pracovali moji těžaři či cizí. Pod motivací 1000 Kč mi hlási li včelstva, která byli v pokácených stromech, a já si je sbíral, kde byl v jedné části vysoký podíl AMM.” dnes je znovu na 150 rodinách zmesky s AMM si pochvaľuje a nemusí ich liečiť proti klieštiku….
ale tiež napísal :"Včelstva nikdy nespojujeme, slabé neposilujeme z jiných. Zjistím důvod a buď vyměním matku, nebo je vysířím."
a matky si množí zo svojich včelstiev cez insemináciu…
hoši fandím vám a držím palce… ja som prestal chovať včely systémom dadant/Blaník práve pre tú nutnosť dvíhania vysokého plodiska nie som “línej” ale len pohodlný a mám pohubené plotýnky…
len tak z povzdálí budem sledovať ako to vyriešite ale znovu zvyšujete prácnosť…
predsa mi len nedá, tom napísal: “Nebude fungovat nepřerušený plást bez oddělení vodorovným klackem, prostě nebude, mám to vyzkoušené. Každý si zkuste zavěsit do rámků 30 M pro 24 a většinou je dole dostaví dělničinou.”
myslím si že by ste Tomovi mali veriť!!… to väčšinou funguje podľa sily včelstva ale veru často mi nepostavili trubčinu…do rámikov vysokých 32,5 so vkladal medzisteny 27,5 cm a tých 5 cm trubčiny nahodili len silné rodiny )
tá latka oddeľujúca miesto pre plod od miesta pre trubčinu ako ju vidieť u toho rusa by mala byť, ináč to dopadne ako na úzkovysokých rámikoch Kozinu, kde sú dve špajle ale plod robotníči je na celom úzko vysokom rámiku
goro:Mám návrh, čo keby sme sa od vitamínov a výkalov v mede (žiaden labák ani jedno z toho v mede nestanovuje!), vrátili sa k základnej téme diskusie teda “HORNÉ ČESNO” …
Vŕta mi totiž v mysli jedna otázka, obecne saa včely držia toho že zásoby ukladajú okolo plodu a NAD PLOD, pričom ich zásoby tlačia dolu (hlavne ak je bohatá znáška)…tiež včely sa snažia zásoby chrániť pred lúpežou a dávajú ich čo najdalej od česna… to čo ma núti uvažovať je utkvelá predstava, že pri hornom česne sa musia včely riadiť inými pravidlami, pretože by sa mohlo stať, že pri hornom česne zostanú “nechránené” zásoby a plod je nižšie…neukladajú včely pri hornom česne zásoby POD PLOD?… POTOM BY MATKA KLÁDLA HORE, POBLÍŽ ČESNA A ČERSTVÉHO VZDUCHU A VCELY BY TAM CHOVALI PLOD A ZÁSOBY BY PRI HORNOM ČESNE MALI BEZPEČNE UPRATANÉ DOLU, TEDA POD PLODOM……
toto ma trápilo a vidím že včely to u horného česna naozaj takto riešili….PLOD CHOVALI POBLÍŽ ČESNA KVOLI KYSLÍKU A ZÁSOBY UKLADALI POD PLOD…
(hoci Tom mi tvrdo napísal :"Mě by nenapadlo, že zkušený praktik neví, že je ZÁKONITOST včely medonosné, je ukládání medu a zásob nad plodem")
no a nepotvrdila sa ani ďalšia Tomova doměnka :
“Pokud by v Gorově předpokladu vč uložilo ČÁST zásob dolů, neznamená to, že by mohlo přežít zimu pouze se zásobami dole!!!!!!!!! Naopak, vč si musí uložit DOSTATEK zásob “nad hlavu” a případný přebytek dolů”
včely prežili…
proste platia všeobecné včelie zákony….. PLOD TAM KDE JE VZDUCH, PRI ČESNE, PRI OČKU… ZÁSOBY TAM KDE NA NE ZOSTANE MIESTO…
a že si urobili dolné česno?…
tiež je logický krok, ak našli včely dieru v strome a vlet bol v mieste vyhnitého konára hore, tak museli fungovať v tom čo mali… v polyši to vyriešiť mohli a tak si urobili dolné česno, ktoré je podľa “včelích ” zákonov pre ne prirodzenejšie aj z pohľadu toho vynášania a čistenia dna včelieho príbytku (ináč k tomuto boli včely donútene našimi konštrukčnými parametrami súčasných úľov, v strome ich odpad padajúci niekde dolu pri dostatočne veľkej diere vôbec netrápil..)
🤔…. Sršeň asijská je tedy asi o 10 až 20 % menší než sršeň obecná, jejíž rozměry se pohybují od 18 do 35 mm.
“Mrzí mě Kozina, není nepřítel…”
..neviem ako delíte diskutérov, či každý kto nechce vyznávať “náboženstvo Blaníka” je nepriateľ ale súhlasím s vami že Kozina nie je nepriateľ, a zrejme ani on vás za “nepriateľa” nikdy nepovažoval ani nepovažuje, …jednoducho sa nechcel dať znevažovať a urážať… sú také citlivejšie povahy, nie je každý tak otrlý ako ja 😉
Tom keď mi posielal Honza fotky tých jeho špajlí tak napísal do mailu :
“Tak krasny advent a pozdravuj na foru Toma 😊”
tak vám pozdrav odovzdávam😉
Jano
.. bol som skontrolovať včelnicu a po snehu ani stopa...
.. ale zato som tam mal návštevu, jeleň si preskočil pletivový plot (1,7m)...
úle OK (v každom úli dokonca včely 😉, niektoré pod vrchnákom, iné nižšie)
no dvojročný stromček jablone si to kompletne užil...všetky konáre očesané až na kmeň, na tom kôra dolu...už to neprežije...
..potom ale jeleň šliapol vedľa, začal si parožie čochrať o ďalší stromček a ono to bol mladý agát... :lol: nejako mu tie pichľavé halúzky nevyhovovali, skúsil ďalší agát ale nebolo to ono… tak preskočil plot a pobral sa preč...
javali
“..ošetření amitrazem. Už nemám žádný v rezervě jelikož je na předpis..”
úplne v pohode si môžeš objednať cez najbližšieho veterinára,
https://www.veterinaeshop.cz/vcelstvo/varidol-fum-5ml/
u nás na Slovensku ho predávajú aj online aj vo včelárskych predajniach
“vy jste ochotně přispěchal s tím, že to není pravda, že tam obsahy pod 0,2mg/kg naměřeny byly. Teď se z toho nevykrucujte. Prostě kdo se bojí tvrdé chemie, měl by vyhledat diagnozu a odbornou pomoc. Tečka!”
znovu sa dostávate do svojho modusu, všetkých obviňovať že klamú, všetci okrem vás by mali navštíviť psychiatra…👎
nepísal som to vám, písal som Adamovi, ktorý požadoval nejaké merania… z ničoho sa nevykrúcam naďalej tvrdím, že je klamstvo tvrdiť že v mede nič nie je!
vy veríte Perútkovi a Dolu, máte svoj názor a dokonca ste si na pomoc pozvali AI (🤣).. ja zasa verím meraniam a štúdiám ….podľa vás mám veriť Peroutkovi a AI…🙃 úprimne kým ste písali svoje skúsenosti a “domněnky” vychádzajúce z vlastných úvah, bolo to lepšie…
nechápem prečo to píšete mne???? …predsa viete že používam amitraz a robím také opatrenia aby sa mi do medu nedostával… nedáte sa vyšetriť vy,???? (zrejme nestačí diagnostika “na diaľku” od Adama …..)
goro:v Dymáku 3/2023 MuDr. Šumera vysvetlil svoj názor a skúsenosti s pelynkom a informoval o skupine včelárov, ktorí ju proti úhynom používajú.. opiera sa o to že “v roce 2015 byla udělena Nobelova cena za objev mimořádných účinků artemisininu na léčení malarie. Protože i v současné době umírá ročně přes půl milionu lidí na tuto chorobu, stoupl zájem výzkumníků o artemisinin a z jejich prací vyplynulo, že je účinný na řadu dalších bakterii, prvoků, plísní i hub. A do této kategorie NC patří. Artemisinin je obsažen v pelyňku (palina) a je rozpustný pouze v alkoholu.” aj v tohtoročnom Dymáku č.2/24 vyzýva včelárov aby sa zapojili do pokusov a každému z nich poskytne recept…
ja som zatiaľ necítil potrebu zachraňovať včelstva týmto postupom…
ale k Noseme som spracoval nejaký komentár a neviem či som ho už aj nedával, ale opakovanie je matka múdrosti…
Čo je to Nosema ceranae? Nozémová nákaza včiel je choroba dospelých včiel a nie je zaradená medzi nebezpečné nákazy hoci patrí medzi najrozšírenejšie choroby včiel. Choroba bola pozorovaná od druhej polovici 19. storočia, no až Zander v roku 1909 poukázal na malé oválne telieska v epiteliálnych bunkách žalúdka včiel, ktoré sú pôvodcami hnačkovania včiel. Pôvodcu choroby nazval Nosema apis.
K nakazeniu dochádza alimentárnou cestou, v žalúdku sa zo spór uvoľnia zárodky, ktoré napádajú epitelové bunky tráviaceho traktu a dochádza k nedokonalému tráveniu s nedostatočným využitím živín, hlavne bielkovín a cukrov. Nedokonalým trávením vznikne množstvo nestrávených zvyškov, ktoré sa hromadia vo výkalových vakoch a spôsobujú hnačku včiel – predčasné vyprázdňovanie vo vnútri úľa. Výkaly sú sladké, včely ich sajú, vzájomne sa čistia a tak sa choroba rýchlo prenáša na ďalšie včely. Postihnuté včely majú zväčšené bruško a predčasne hynú. Matkám postihnutých nozemovou nákazou atrofujú vaječníky. Nosema apis bola v 20 storočí najrozšírenejšia choroba včely (za ČSSR boli spóry nozemy približne v 50% včelstiev) ale zato rodiny nemizli ani nehynuli. Proste chovali sa slabšie rodiny, na zimu sa včelstvá zužovali, aby nebol problém na jar choré včelstvo utepľovať priehradkami „na plod“. Silnejšie včelstvo sa dokázalo "uhriať" samé, slabému sa týmto výrazne pomohlo! Prevencia totiž je práve zvýšenie teploty v chumáči. Včelár okrem zúženia/uteplenia pomôže včelám voči apis zozbieraním a spálením mŕtvych a chorých včiel, správna výživa, čistenie a dezinfekcia úľov, pravidelná obmena diela a dobrá zoohygienická starostlivosť.
Teda ak naše včely ohrozuje nosema, tak to nebude nosema apis, s tou včely aj včelári vedia žiť! Nový druh skupiny nosemy (Nosema ceranae) objavil v r. 1996 švédsky prof. Ingmar Fries v Číne. Druhové meno bolo vytvorené podľa hostiteľa - včely východnej (Apis cerana). Malo sa za to, že cudzopasník postihuje iba druh Apis cerana. No v roku 2005 bol na Taiwane parazit objavený aj v tele včely medonosnej. V rovnakom roku ohlásil Dr. Mariano Higes aj v Španielsku nález na včele medonosnej. V roku 2006 bol výskyt Nosemy ceranae už potvrdený aj vo Francúzsku, Nemecku a Švajčiarsku. Štúdium druhu Nosema ceranae nebolo doposiaľ ukončené. Dá sa však už konštatovať, že biológia parazita sa príliš nelíši od životných prejavov Nosema apis. Nápadný rozdiel možno pozorovať ale v klinike tejto choroby včiel. U Nosema ceranae je priebeh ochorenia oveľa rýchlejší, včely hynú po 8 dňoch od silného prepuknutia choroby. Choroba nie je sprevádzaná hnačkou, ani malátnymi pohybmi včiel, ako je to u Nosema apis. Nakazené včely hynú väčšinou mimo úľa. Včelstvo postupne slabne, až zostane prázdny úľ.
Prípadná súvislosť medzi nákazou Nosema ceranae a javom CCD (Colony collaps disorder – symptóm zrútenia včelstva) je predmetom pokračujúceho výskumu. V posledných rokoch v mnohých krajinách sveta upozorňujú na väčší výskyt Nosema ceranae v porovnaní s výskytom Nosema apis vo vzorkách uhynutých včiel, čo napovedá, že v budúcnosti sa dá očakávať oveľa väčší problém v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V USA sa vždy pohyboval výskyt ceranae v úľoch pod 10% ale od roku 2006 stúpla za pár rokov na hodnoty 40-50% čo bol (je ?) výskyt spór nosemy apis u nás. Spóry nosemy sa prakticky môžu vyskytovať vo všetkých úľoch. U chovateľov matiek sa nozematóza sleduje a jej výskyt v rokoch 2009 až 2015 podľa Ústavu včelárstva VÚŽV v Liptovskom Hrádku sa pohyboval v šľachtiteľských a v rozmnožovacích chovoch matiek od 12 % do 22 %. V ČR keď sa kontroloval výskyt nosemózy u chovateľov s komerčnou produkciou matiek bolo vyšetrených 4010 včelstiev zo 113 lokalít. Nosema bola zistená v 54 % (2167 včelstiev), z toho samostatná infekcia ceranae v 52,3 % prípadov (1134 včelstiev) a zmiešaná infekcia v 16,4 % prípadov (356 včelstiev).
Pred pár rokmi na včelárskom kurze v Mladej Boleslave docent Klíma robil s 20 včelármi sledovanie spór pod mikroskopom v nimi prinesených vzorkách vlastných včiel a výsledok ? Spóry nosemy v marci boli nájdené všetkých vzorkách, líšilo sa len množstvom spor! Myslíte si že vo vašich včelách je to iné? Koľko úľov na našich bežných včelniciach potom má vo vnútri „driemajúce spóry“ nosemy? Ako zistím že včelstve mi šarapatila nosema ceranae? Rozlíšiť nosemu apis od ceranae sa pokúšajú včelári pod mikroskopom podľa tvaru a veľkosti spór najdených v mŕtvolkách (viď. foto). Je to cesta ktorá nám pomôže nájsť, identifikovať a bojovať so spórami nosemy ceranae? Asi ťažko! Diferenciácia oboch patogénov Nosema apis and Nosema ceranae je veľmi náročná, vyžaduje genetické metódy s použitím PCR. A aby sa to ešte skomplikovalo, časť vedcov si myslí že ak sa aj v uhynutej rodine zistia klíčiace spóry nosemy ceranae nemusí to znamenať že na ňu uhynuli! Včely mohli ich zoslabiť vírusy, zdecimovať klieštik a ceranae sa len v oslabenom včelstve rozmnožila .
Samotné úhyny včelstiev, ktoré má na svedomí ceranae vyzerajú akoby včelstvá uhynuli na varroazu! Na ceranae hynú včelstvá obyčajne na konci augusta a v septembri, na varoázu obyčajne v októbri keď odletia uhynúť krátkoveké včely a dlhoveké sa vo včelstve nevyvinuli lebo larvy boli vo vývoji napadnuté v letných mesiacoch klieštikom. Vždy včelár nájde úľ bez včiel, zásoby sú v úli ale včely nie! Pri prázdnom úli sa včelár najprv vyplaší, potom sa poradí, dostane veľa múdrych rád ako vylepšiť boj klieštikom a súčasne dostane radu čo so zásobami, ktoré mu zostali! Keďže on predpokladá, že úhyn bol na varroázu, zásoby po uhynutých včelách mu skúsenejší kolegovia poradia použiť na jar pre na posilnenie rodín alebo použiť pre odložence! Prípadné diskusie o tom, že príčinou úhynu nemusela byť varroáza, ale že včely mohli uhynúť na nejakú vírusovú chorobu, končia vo vzťahu k zásobám rovnakou radou – odložiť, použiť (každý odborník vám potvrdí nemožnosť prežitia vírusov bez živej bunky)! Lenže pozor, nosema nie je vírusová choroba, je to huba ktorá tvorí spóry! Zatiaľ čo u nosemy apis sa nachádza hlavne vo výkaloch a včely sa nakazia pri ich odstraňovaní, u ceranae je aj v hltanových žľazách, slinách, vosku a viac menej na všetkom čo včela oblizne a určite sa kŕmením plodu šíri ďalej. Napríklad niekto kŕmi vedierkom so slamou a tam sa utopí pár chorých včiel. Pretože ceranea je to huba, tak sa tam spory z mŕtvolky vylúhujú a tím sa nevedomky včely kŕmia cukrovým roztokom, ktorý obsahuje spory. Ceranae bola zistená v peli aj v mede - to znamená v zásobách! Obecne sú nosemy chúlostivé na mráz a preto včelári radia použiť zásoby z uhynutého včelstva a argumentujú často tým, že to urobili a včelám sa „nič nestalo“!
Sú teda „vymrznuté“ zásoby z pohľadu spór ceranae neškodné? Teda takto – Fenoy a kol. robili pokusy s cieľom zistiť odolnosť spór nosemy voči zvýšeným teplotám aj proti mrazom! Na štúdium účinku vyšších teplôt sa udržiavali spóry ceranae na 60 oC a tiež sa zmrazovali pri teplote -20 °C . Výsledky pokusov ukázali, že zahrievanie spór N. apis aspoň 15 minút pri 60 °C parazita úplne zabije ale u ceranae zostáva mierne zachovanie životaschopnosti spór (uhynie približne 90 %) aj po ošetrení pri 60 °C počas 6 hodín. Udržanie životaschopnosti spór N. ceranae po ošetrení pri 60 °C naznačuje dobrú odolnosť voči vysokým teplotám. To je v súlade s predchádzajúcimi štúdiami, v ktorých bola pozorovaná lepšia adaptácia N. ceranae ako N. apis na teplotu. Autori uvádzajú, že spóry N. ceranae, môžu zostať aktívne vo vosku starých plástov z infikovaných včelstiev. Po roztavení a inštalácii v úľoch môže tento vosk prispieť k infekcii nových rodín do ktorých sa plásty pridajú! V prípade priamo zmrazených spór sušených na vzduchu počas 1 týždňa a 3 mesiacov sa pozorovalo významné zníženie životaschopnosti o cca 82 %! Čo z týchto pokusov vyplýva pre nás včelárov? Včelárovi zostali všetky zásoby, cukrové aj peľové, tak „aby nevyšli na zmar“ ( ) ich na jar pridá do všetkých včelstiev a to je ako by rozmiestnil nášľapné míny. Niektoré včelstvá využijú zásoby a peľ na raketový rozvoj, plodujú a nosia med ako divé, sú zdravé, silné a žiadne problémy sa u nich neprejavia. Žiaľ časť rodín síce tiež chová kvantum plodu ale med nepribúda! Aj keď sa javia včely silné, rodiny chronickým priebehom ceranae sú slabé a včiel postupne ubúda, slabo lietajú a majú kratšiu životnosť. Lietavky strácajú orientačný zmysel, nevracajú sa do úľa, na ich miesto musia nastúpiť predčasne mladušky, v podstate rodiny slabnú počas celého roka a v niektorých rodinách začnú tiché lúpeže už okolo slnovratu! Včely sa nebránia, nechávajú sa lúpiť. Plodu majú dostatok, včelár vidí včely furt na letáči. Napriek tomu uhynú tak, že menej pozorný včelár si ani nevšimne kedy uhynuli. Tie včely na letáči sú už len lupičky a po troch týždňoch aj vlietavanie cudzích včiel to prestane a úľ je prázdny bez včiel ako keby to bola varoáza! Lenže začiatkom augusta nemajú prečo včely hynúť na varroázu, najme ak včelár klieštika už likviduje! Ak včelár včas nezasiahne, môže sa na stanovišti situácia náhle zmeniť, začnú byť lúpené tie silné včelstvá, ktoré predtým lúpili tie choré a nasťahovali si problémy do svojho úľa. Silná rodina sa stane slabou, uletí s lupičkami a tak to pokračuje dominovým efektom! Môže sa stať, že na stanovišti do konca septembra uhynie 70% včelstiev a zostávajúce uhynú počas mesiaca decembra či do polovice januára ! A pritom včelár klieštika likviduje celú jeseň a v krčme si pri pive rozpráva, že už ani tie včely nie sú to čo bývavalo, voľakedy zniesli 3-4 000 klieštikov a teraz hynú pri stovke-dvoch!
Je možno namieste si položiť otázku: „Je za vysokými úhynmi včelstiev nosema ceranae?“
Teda nie klieštik, nie vírusy, len tá nosema ceranae? Klieštiky a vírusy len včelstvo zoslabia a ceranae ho dorazí alebo ceranae včelstvo zoslabí a dorazia ho vírusy a klieštiky? Kto vie odpovedať, nech sa prihlási a možno dostane Nobelovu cenu !!! Sú včelári, ktorí majú malé úhyny a uvádzajú, že to preto lebo robia permanentne vo včelstvách „kyselinovú clonu“, ktorá likviduje podľa ich názoru nielen klieštika aj vírusy. Tým by som len odkázal, že kyslé prostredie v úli likviduje aj spóry nosemy a to nielen pri kyseline mravčej ale aj pri vkladaní pásikov s kyselinou šťaveľovou, aj pri polievaní včiel touto kyselinou či jej sublimáciou do úľa. Včelári teda takto nielen bojujú nielen s klieštikom ale aj so spórami nosemy! Možno preto im včelstvá prežívajú, lebo bojujú aj so spórami ceranae! Samozrejme je veľká skupina včelárov ktorí bojujú priamo s rizikami nozematózy! Niektorí okysľujú kŕmenie pre včely kyselinou citrónovou, či dezinfikujú všetko octom, alebo dávajú včelám cesnakovú šťavu, kyselinu askorbovú (C- vitamín) alebo výluhy paliny (pělynek) či iných byliniek!
Sú teda včelári, ktorí toto všetko nerobia odsúdení na to že im budú hynúť včelstvá na nosemu ceranae? Odpovedať áno by bolo veľmi zjednodušené a nesprávne! Už pred viac ako desiatymi rokmi zistili pri pokusoch vo Výskumnom ústave včelárskom, s.r.o Dol pri ošetrení včelstiev fytoterapeutikami pri prirodzenej nákaze N. ceranae veľmi sporné výsledky. Keď vyšetrili po 40 dňoch sledované včelstvá zistili že u 2 z 6 včelstiev v kontrolnej skupine, ktorá nebola nijako ošetrená, došlo k spontánnemu „samouzdraveniu“ – spory N. ceranae neboli vôbec nájdené a u ďalších 3 včelstiev v tejto skupine došlo k zníženiu množstva infekčných spor vo vyšetrovaných včelách! U ošetrených včelstiev bol pozorovaný veľmi podobný efekt! Na eliminovaní choroby a možnej aktivácie spór N. ceranae sa pravdepodobne veľmi vysokou mierou uplatňujú imunitné schopnosti jednotlivých včelstiev a ich interakcie s vonkajšími podmienkami!
Čo z toho všetkého vyplýva pre nás praktických včelárov? Je skoro nemožné zistiť, že vo včelstve sa caranae už vyskytuje. Diagnostika by sa mala opierať o stav rodiny! Teda ak včelstvo nemá "iskru", pomaly sa rozbieha, včely sú v úli, ale nenosia med ako ostatné, treba mu venovať pozornosť! Každý poriadny včelár spozná včelstvo, ktoré nefunguje. Lepšie je včas ho odstrániť zo stanovišťa než ho spájať s iným. Radšej si urobte nové odložence/oddelky zo zdravých silných rodín. Slabochov ktoré sa po zime nevedia rozbehnúť neposilňujte plodom a nepredlžujte ich agóniu, aj tak dôjde k vylúpeniu. Je zbytočné riskovať infikovanie ďalších zdravých včelstiev a tie „podozrivé“ bez milosti odstrániť so stanovišťa (vysíriť!). Ak vám to bude ľúto, však plodujú, všetko dobehnú – zabudnite! Práve neskoré plodovanie, kedy včelstvá dlho do jesene musia udržiavať zvýšenú teplotu v plodisku je pre rozvinutie ceranae ideálne. Navyše sú také včelstvá často už zoslabnuté a snažia sa plodovaním akoby niečo dohnať. U týchto včelstiev je vždy vyššie riziko úhynu na nosemu ceranae, ktorá ich vlastne dorazí a zostane vám len ten prázdny úľ s infikovaným peľom a zásobami. Ak bolo včelstvo slabé celé leto, tak neskoré plodovanie ho skôr dorazí ako zachráni! Aj toto je ďalší dôvod prečo chovať včelstvá, ktoré skoro ukončujú plodovanie a prispôsobiť tomu aj metodiku vedenia včelstiev. Všetko súvisí so všetkým, „čakanie na medovicu“, neskoré liečenie, neskoré kŕmenie atď.
Zabudnite tiež na to že „zúžitkujete“ plásty po uhynutých včelstvách. Môžete, ale idete do zbytočného rizika, ktoré ja celkom nepochopím. Predsa pár eur za cukrové zásoby nestojí za to a plásty? No ak si včely vystavia nové dielo na nových rámikoch je to len pre ich dobro! Teda vyvarenie všetkého diela vrátane toho s medom (medovina či medovec), nástavky, dno, veko opáliť do hneda plameňom! Rozširovaniu samotnej Nosema ceranae, napomáha najmä nekontrolovateľný obchod so včelími odložencami či matkami, ktorým ešte dá včelár „zachránené“ zásoby aby ich zaručene naočkoval spórami ak si ich náhodou už nedoniesli !
Nosema ceranae dokáže ublížiť včelám aj keď ich nezahubí! Má totiž na svedomí aj to že ňou čiastočne postihnuté včelstvo je menej imúnne a teda citlivejšie na negatívne účinky poľnohospodárskych postrekov a dokonca včelám viac môžu ublížiť prípravky bežne používané na boj s klieštikom! Dôležitou záchranou v boji proti ceranea je zvyšovať imunitu včelstiev ktorá je často zapríčinená aj nedostatočnou a jednotvárnou bielkovinovou výživou včiel. Rozmenené na drobné rozmanitý peľ, ktorý im včelár NEBERIE, rovnako ako im neberie zbytočne propolis.
Neviem či to nie je odvážne tvrdenie, ale môj názor je že chov zdravých silných včelstiev je jediná obrana proti noseme ceranae! Držme si palce!
Tom odporúčam znovu prečítať tento môj príspevok, MUDr Šumera keď publikoval svoju metódu v Dymáku, reagoval na to aj kolega Ondruš a neskôr vo Včelárovi zverejnil svoj recept na výluh z pelyňku. treba si ale jasne povedať, že liek na nozemu ceranae nie je, artemisinin z pelyňku (palina) len “posilňuje” steny peritrofickej mebrány (viď obr.), likviduje spóry a zabraňujem im aby sa dostali do žalúdka.
Spóra NC má vo svojom strede jadro, obtočené veľmi dlhým dutým vláknom, ktoré vyrastá z jedného pólu jadra. Toto vlákno je veľmi agresívne a pri vy klíčení prerazí peritrofickú membránu a zabodne sa až do buniek žalúdka. Vlák nem sa potom pretiahne jadro, a to v bunkách prechádza mnohými premenami v novej NC. Poškodená peritrofická membrána umožní vstup choroboplodných zárodkov z potravy do buniek včely.
na vaše otázky mi je ťažko odpovedať, viem že Peter chová včely na úľoch B, používa rôzne liečivá, o svojich postupoch vydal niekoľko brožuriek, zopár mám a skúsim prelistovať či tam najdem odpovede požadované otázky.
No rozhodne viem, že platia minimálne 3 veci, ceranae na rozdiel od apis likviduje oslabené včelstvá aj v lete, niekde ju volajú “letná nozema”, zvýšením teploty na jar (zúžením) sa nezabráni jej rozšíreniu ako u apis, a jej spóry sa dokážu naozaj rýchlo rozšíriť po včelnici.
Nozema ceranae je v súčasnosti rozšírená po celom svete a jej prítomnosť vo včelstvách je bežná. Často sa spóry nachádzajú vo včelstve, ale ich množstvo môže byť veľmi nízke a nemusí spôsobovať zjavné problémy. Táto infekcia sa často vyskytuje bez zreteľných symptómov a prepuknutie ochorenia závisí od rôznych faktorov. Včely môžu byť asymptomatickými nositeľmi, pričom v takom prípade infekcia neovplyvňuje ich správanie ani produkciu medu. Je to podobné ako so spórami moru včelieho plodu. Tiež sa občas vyskytujú v nejakom počte vo včelstvách ale nie vždy choroba prepukne do klinického štádia. Spóry nozema ceranae sa nachádzajú vo výkaloch infikovaných včiel ale na rozdiel od nozemy apis sa nachádzajú aj v hltanových žľazách, slinách, vosku a viac menej na všetkom čo včela oblizne a určite sa kŕmením plodu šíri ďalej. Spóry ceranae boli zistené v peli aj v mede - to znamená v zásobách! K samotnému prepuknutiu klinického ochorenia prispieva viacero stresových faktorov, ktoré oslabujú imunitný systém včiel alebo podporujú rast parazita. Môžu to byť špatné klimatické podmienky (horúčavy, vlhko), nedostatok kvalitného peľu ale aj prítomnosť klieštika v úľoch. Klieštik zrejme neprenáša priamo spóry nozemy ceranae, ale zoslabuje včely, zvyšuje náchylnosť na infekcie a slabé včelstvá umožňujú prepuknutie choroby. Tiež vplyv chemikálií (pesticídy a akaricídy) pôsobí ako spúšťač, môže totiž poškodiť črevnú mikroflóru včiel, čo vytvára priaznivé prostredie pre nozemu ceranae. Dôležitou podmienkou v boji proti prepuknutiu nozemy ceranae je zvyšovať imunitu včelstiev, ktorá je často zapríčinená aj nedostatočnou a jednotvárnou bielkovinovou výživou včiel. Rozmenené na drobné rozmanitý peľ, ktorý im včelár NEBERIE, rovnako ako im neberie zbytočne propolis. Prepuknutie nozema ceranae je často výsledkom kombinácie faktorov, takže to chce pristupovať k chovu včiel komplexne.
obojek je obojek, ale včelári cpou do úľu odrazu 1g amitrazu…
ked písané tak čítajme…😄
Apivar je v České republice schválený veterinární přípravek k léčbě a prevenci varroázy u včel, který je vázán na veterinární předpis. na úl se dávkují dva pásky.
Proč má Apivar tak vysoký obsah amitrazu (500 mg)?
Amitraz je v přípravku Apivar zafixován do polymerového pásku a v průběhu léčení se uvolňuje pouze z jeho povrchu. Většina amitrazu tak zůstane nevyužita.
Proč se dává Apivar do úlu na tak dlouhou dobu (6-10 týdnů)?
Amitraz je v přípravku Apivar zafixován do polymerového pásku, ze kterého se uvolňuje pozvolna a rovnoměrně. Při jeho vývoji bylo cílem zajistit působení léčiva po období dostatečně dlouhé na to, aby zasáhlo několik po sobě jdoucích generací kleštíka. Celý reprodukční cyklus kleštíka se totiž odehrává v zavíčkované plodové buňce, kde je před působením léčiv chráněn. Za svůj život obvykle stihne samička kleštíka proniknout do tří až čtyř generací plodových buněk. Zavíčkování trvá přibližně 12–14 dní, takže při léčbě trvající předepsaných 6-10 týdnů přijdou do kontaktu s léčivem včely 3 až 4 generací. Jelikož se 50 až 90 procent kleštíků ve včelstvu se nachází v zavíčkovaných plodových buňkách, je při aplikaci nárazové léčby například fumigací nutné buď odstranit plod, nebo léčbu provádět opakovaně vždy po vylíhnutí další generace včel.
Je Apivar bezpečný pro včelaře?
Amitraz, který může u lidí způsobovat vedlejší neurologické účinky, se z polymerového pásku Apivar uvolňuje ve velmi malých dávkách. Na rozdíl od přípravků, které se aplikují odpařováním nebo fumigací, tedy nehrozí, že by včelař aktivní látku vdechl. Při dodržení základních opatření (použití nepropustných nekožených rukavic, při aplikaci nejíst, nepít, nekouřit, zabránit kontaktu s očima) je tedy Apivar pro včelaře zcela bezpečný.
dajú sa nadstaviť i české titulky…
Tom u nás sa hovorieva, múdry sa učí na cudzích chybách, hlupák sa nepoučí ani na vlastných… ja myslím že my sme ten stred, že sa síce nie vždy poučíme z cudzích chýb, ale ale zasa aspoň z vlastných chýb sa poučíme (teda občas 😉)…
ja s pribúdajúcimi rokmi bojujem s pamäťou tiež, nie že by som zabúdal, pamätám si veršovanky z ranného detstva, či básničky zo školy (dokonca ruskú hymnu viem v origináli, pretože sme všetci leňosi zostali po škole niekoľko hodín a súdružka pustila domov len toho, kto jej dokázal bezchybne celú ruskú hymnu zarecitovať..) viac menej sa to zabúdanie týka nových udalostí…
ja sa utešujem tým, že proste kapacita je plná a každú novú info mozog vyhodnotí z pohľadu užitočnosti…ak je to nie o prežití, novú info ani do pamäti neuloží…🙂
môj priateľ (kua už je to tu zasa 😉) Pavel, teraz už robí predsedu slovenských včelárov, vždy hovorieval čo si u včiel nezapíšeš akoby si neurobil….a tak som mal na včelnici v búde notesy, prepisovačky a fixky… no fixy vyschli, prepisovačky zmrzli… potom som si spomenul na kozmonautov vo vesmíre , kde Američania venovali dvadsať miliónov na výskum prepisovačky ktorá dokáže písať aj v beztiažovom stave a Rusi to vyriešili tým, že kozmonautom jednoducho dali “karandaš”, ten klasický, grafitová tuha v dreve…. píše v každej polohe a tak mám vždy nejakú na zahrade, problém je občas s hľadaním….
problémy s pamäťou mi mal vyriešiť nahrávač , prístroj ktorý mi ježíšek doniesol od manželky a fakt, keď pozriem pár úľov, zapnem a nahovorím čo som videl a čo treba nabudúce pozrieť v tom ktorom úle… relatívne bezpečné a fungujúce…👍 (len pri odchode z domu či z jedného stanovišťa na druhé si ho nesmiem zabudnúť 😀, občas prídem k úľom idem si pustiť čo v ktorom treba robiť a vo vrecku nič… a znovu musím len otvoriť a hneď viem čo robiť aj bez nahrávača…)
btw. to s tou kriedou nie je blbosť, je to vaša známa tvrdohlavosť 😉… a nechce sa mi veriť že aj bez kriedovej značky nezistíte rozdiel v sile včelstiev… či sú rovnaké?
Tom takto koho ja považujem za svojho priateľa vám môže byť ukradnuté, ale hodnotiť odbornú zdatnosť iných zo svojho pohľadu máte právo…Romana považujem za priateľa aj keď máme rozdielne názory na včelárenie, ale vy hodnotíte Jindřichovu prácu, že píše bludy a pritom vôbec nepoznáte jeho včelársku odbornosť a skušenosti…
No držte sa i na ďalej toho čo si pamätáte z detstva a čo vám mamka povedala…Wunder proste neexistoval a basta
ale
Mohli by ste trochu porozmyslať aj nad tými čo píšu iní….
Janiš nemohl vynalézt rozběrné dilo…to nikto netvrdí
Ďalším pokrokom vo včelárení bolo zostrojenie samostatného rámika v rokoch 1813-1814 autorom P. I. Prokopovičom. V našich krajinách použili Jan Wunder a v poľskom Sliezsku Jan Dzierzon v 40. rokoch 19. storočia pohyblivú hornú lištu, na ktorú bol upevnený plást. Z ich riešení vyšiel August Berlepsch. Ten v roku 1855 znovu zostrojil rámik pre plást, ktorý sa v tejto dobe rozšíril
Od druhé poloviny osmnáctého století na naše území pan Josef Antonín Janiš dovezl, propagoval a dále vylepšoval francouzké dělitelné úly, které byly složené z jednotlivých truhlíků a byly kryty celistvým dřevěným pláštěm. Ovšem u nás včelaři zůstávali spíše věrni tradičním špalkovým úlům, jiní zase přecházeli na nedělitelné, zadem přístupné úly novějšího provedení (Wunderův úl, moravský spolkový, Dzierzonův atd.). Teprve odezvy z Ameriky, kde v roce 1851 vystoupil Lorain L. Langstroth s nástavkovým úlem vlastní konstrukce, přesvědčily sjezd včelařů v Brně roku 1904, aby byla schválena jednotná rámková míra 39 x 24 cm, což znamenalo počátek rámkových úlů, které známe dnes.