asi bude skutočne dobré do toho nevrtať…🤔
Možná včelaře vidina zisku a potřeba množit a nahrazovat úhyny odnaučila včelařit bez zimních úhynů.
nič ich neodnaučila, jednoducho veľkovčelár kalkuluje výnosy a náklady, tie včelstvá ktoré musí nahradiť kvôli úhynom alebo z iných dôvodov to sú jednoducho náklady, má ich zakalkulované, preto robí ⅓ odložencov na počet včelstva… dôležitý je zisk…
Tome je vidieť, že Dymák už neodoberáte a ani nečítate, videli by ste v tiráži že Dymák už nemá redakčnú radu, ani redaktora len šéfredaktora a AUTOROV…časopis si píšu sami včelári a “odbornosť ” príspevkov nikto zo žiadnej REDAKČNEJ RADY neposudzuje, či sú “vhodné” alebo “nevhodné “ k uverejneniu…je to vždy na rozhodnutí šéfredaktora, v prípade ak sa mu zdá že autor píše veľmi ”z cesty", konzultuje sa so mnou….príspevky ale MUSIA BYŤ O VČELÁCH a nesmú sa prepletať s politikou,..
Redakčná rada bola konštituovaná v časopise na konci roku 2021 s cieľom umožniť autorom zo skôl a ústavov publikáciu v “odbornom časopise”, ktorá sa im bude počítať do hodnotenia… prebiehal vtedy boj o včelárskych odborníkov so spolkovým časopisom Včelár (vydáva SZV) slovenský spolok včelárov vydieraním a inými výhodami stiahol do redakčnej rady gró slovenských včelárskych odborníkov a tak šéfredaktor oslovil niektorých prispievateľov a tak sa vytvorila “redakčná rada”…Juraj Majtán, Roman Hošek, Zdeněk Klíma, Jaroslav Pásler, Marek Semelbauer, Maroš Laho…a za ČR sa tam ocitol Klíma a Hošek ako učiteľ včelárstva na včelárske j škole, podobné ako Pásler z včelárskej školy na Slovensku, ostatní boli z akademického prostredia…
Nikdy Román neposudzoval vaš článok a určite by sa nemal šancu vyjadrovať ani k príspevkom, ktoré by ste do Dymáka poslal…
.. toto som vám napísal len na vysvetlenie situácie , nijako to nechápte že vás tlačím aby ste písali do Dymáka…časopis má dosť spolupracujúcich včelárov, ktorí sa radi podelia o svoje skúsenosti..…
goro:Přesně takovouhle debatu chci, zkusme se dobrat toho, že jsem něco vypozoroval, ale nedokážu to pochopit a zdůvodnit do fáze použitelného, obecně platného pravidla.
Tome nevidím tu žiadnu záhadu, škoda že nemám čas na vysvetlenie , možno niečo napíšem večer, sú tam dve príčiny, jednu ste “kápnul” t.j. sila včelstva a druhá je charakter a intenzita znášky…všetko ostatné je len technika spracovania prinášaneho nektáru ..ale obecne platné pravidlo z toho ťažko vykoumáte…….
skúsim teda napísať svoj názor prečo včely v 24 donesú viac medu…
najprv pre začiatočníkov popíšem postup spracovania nektáru, ktorý prinášajú lietavky do úľa… v TL Blaníka (v iných úľoch vo vyššom podmete či najnižšom nadstavku plodiska) preberú mladušky riedky nektár tak, že lietavka vyfúkne bublinu nektára (predstavte si puberťáka so žvejkačkou) mladuška ju nasaje a lietavka ide zbierať ďalej… mladuška má dve možnosti ak je dosť mladušiek tak znovu nafúkne bublinu, - veľký povrch väčšie odparovanie vody a to sa opakuje x-krát až kým % vody neklesne približne na 30%..potom mladuška prestrie v tenučkej vrstve na dno alebo steny bunky v medníku a dosušuje teplým vzduchom na cca 18% vody, potom nastrie ďalšiu vrstvičku medu a to sa opakuje až je bunka plná a zaviečkujú ju.
Toto je ideálny stav ak je znáška mierna, mladušiek dostatok a majú čas! …ale každý včelár vie že včely pri silnej znáške dokáže cez deň doniesť niekoľko kilogramov nektáru a tu sa dostávame k predmetu otázky!
Ak je znáška silnejšia majú včely zaužívané že niektoré mladušky spracúvajú med, teda dosúšajú nektár a iné mladušky ho len odoberajú a len ukladajú taký riedky do voľných buniek nektár bude spracovaný večer a hlavne v noci keď lietavky nebudú už nič donášať.
problémom je že pri naozaj silnej , nárazovej znáške nie je veľa voľných buniek do ktorých by riedky med mohli uložiť…… v plodisku toho riedkeho nektáru neuložia, tam je plod, peľ a med na kŕmenie plodu, teda im zostáva len TL a medník… TL je konštantný či je medník 15 alebo 24 … čiže ak je medník 15 pomerne rýchlo sa naplní tým medom na sušenie a nie je moc kde ukladať riedky nektár… ako zareagujú včely?…jednoducho prestanú odoberať nektár od lietaviek a tie prestanú nektár nosiť…. určite ste videli pri silnej znáške, že niekedy lietavky priletia a majú problém dostať sa do úľa, sú na čakačke, mladušky spomalia odoberanie nektáru čo je signálom pre včely aby obmedzili jeho prínos do úľa… keď je u silnej rodiny, ktorá má dostatok lietaviek a dostatok mladušiek pri silnej znáške nadstavený medník 24 a nie 15, včely prínos nektáru nemusia obmedzovať, viac ho spracujú lebo majú priestor aj na uloženie a do rana sú bunky pripravené na ďalší prínos…
tom nie som presne informovaný o tom prečo ste stratil záujem písať pre Dymák..
Nabídl mi psát pro Dymák. Tam jsem ale narazil na tvrdý liberalizmus. Tam, jako jinde, chtěli psát o neodborných nesmyslech a tak ať píší, ale beze mě..
ja mám od Miša (vydavateľ a šéfredaktor) informáciu, že ste podobne ako tu do svojich článkov o včelách neustále chcel vplietať politiku… nikdy prispevateľom Dymák za tie roky nepredpisoval ako majú písať, majú popisovať svoje postupy a NIKTO Z REDAKCIE IM NEKOMENTUJE čI Sú ZLÉ ALEBO DOBRÉ, proste sú ich…
ale verím že ste sa nedohodli, pretože aj tu mi píšete :
"Ale co jako s vašimi výhradami Goro? Debatovat pořád POUZE o včelách, tak jako ho někteří tady chcete, by bylo jen klábosení jako drbny na pavlači, chlapi o fotbale v hospodě a mezi lepšími lidmi o počasí. Nic z toho ale nepřinese a ani nemůže přinést ŽÁDNÉ řešení."
diskusia o včelách je to čo vám umožní o včelách rozmýšlať, prepletanie s politikou včely nepotrebujú, pokiaľ priamo tá politika neovlyvňuje to včelárenie…politika PRINESIE NEJAKÉ RIEŠENIE???
píšete že ste “tahoun”, že prininášate odbornosť, tak to robte ďalej…je to užitočné…
ale ak sa odmlčíte, naozaj tu bude ticho a čo potom…budete sa cítiť lepšie?
ale v pohode, už som sem niekoľkokrát písal že ak je včelstvo slabé, alebo choré tak ho nenechám uhynúť ale dostane sírny knôt…ja sa s tým netajím že za úhyn považujem to čo zazimuje a neprežije do jari a také úhyny nemám..
no na rozdiel od Toma je mi úplne jedno koľko má kto úhynov, či už zimných alebo riadených včelárom… tvoje včely, tvoje postupy😉
Javali to máš tak najprv by sme si mali definovať, č sa u včelára považuje za “úhyn” včelstva….píšeš dobre…(Když včelstvo padne v zimě je to automaticky považováno za úhyn, ale když ho preventivně včelař utratí sirným knotem, spojením nebo výměnou matky v sezóně tak to úhyn není?)
Teda, predpokladám že keď Tom napíše že pri včelárení “nemá úhyny” je to podobne ako u mňa že čo zazimujem v jeseň to dožije do jari.. likvidácia sírnym knôtom, zmena počtu spojením, či “rozpustenie" rodiny do ostatných odlozencov za účelom ich posilnenia sa z daného pohľadu za úhyny nepovažujú alebo myslíš že ano?..predsa tieto kejkle sa robia práve preto aby išli do zimy silné, zdravé rodiny a aby neboli v zime úhyny….
Přesně takovouhle debatu chci, zkusme se dobrat toho, že jsem něco vypozoroval, ale nedokážu to pochopit a zdůvodnit do fáze použitelného, obecně platného pravidla.
Tome nevidím tu žiadnu záhadu, škoda že nemám čas na vysvetlenie , možno niečo napíšem večer, sú tam dve príčiny, jednu ste “kápnul” t.j. sila včelstva a druhá je charakter a intenzita znášky…všetko ostatné je len technika spracovania prinášaneho nektáru ..ale obecne platné pravidlo z toho ťažko vykoumáte…….
Škoda, že to tu vzdal BG. MS a škoda, že vzdal i Kozina. A ten se bil v hruď, že vydrží víc jak samotný Kozina…
Tome, Tome…. ani jeden z nich neodišiel preto že by nechcel diskutovať o včelách alebo nemal dostatok vedomostí O SVOJOM SPôSOBE CHOVU VČIEL, neodišli ani preto že by ste ich argumentačne udolal, odišli a to si napíšme na rovinu pre to že ste v diskusii používal váš slovník, plný slov o nechápavcoch, nevzdelancoch, zaostalých včelároch a to ešte píšem tie jemnejšie výrazy, ktorými ste ich každého počastovali…
pokojne ste mohli Kozinovi písať svoje názory na uzkovysoký rámik, predsa včelár môže aj bez toho aby niečo skúšal mať názor na základe svojich vedomostí ale automaticky považovať za blbca, amatéra a tvrdohlavca nevzdelaného každého kto má iný názor ako vy je cesta do pekiel… moje životné krédo je “ži a nechaj žiť” a práve preto tu tak dlho vegetujem a neodišiel som aj ja…😉
musíte sám uznať, že ste občas dokázal z mojich príspevkov vydolovať nejaké to zrniečko ktoré vás zaujalo a donútilo rozmýšľať iným smerom, pomohlo vám dospieť k názoru, ktorý by vás bez tej inšpirácie nikdy nenapadol.. . ked by som len otrocky preberal všetky vaše skúsenosti, názory a DOMNENKY ako by mohla fungovať DISKUSIA? ..keby sme sa neustále urážali a znevažovali zhoršila by sa atmosféra na fóre ako na IF a k čomu by to bolo dobré?
ospravedlňujem sa , nechcem vám predpisovať čo by ste mali a ako by ste mali niečo robiť, máte svoje roky, len som sa dal uniesť….pozrite si Kozinov prvý príspevok ako sa na vás tešil, vážil si vás a vaše vedomosti a ako to skončilo…
dosť bolo,
všetky moje ďalšie príspevky budú len o včelách…sľubujem…
..nedostatek pylu k výživě plodu?? Jestli je včasná snůška tak by měl být i přínos pylu ne?
Martin uvažuj, ak nebudú mať včely peľ, nezačnú chovať včas včely a v oblasti s včasnou znáškou vyjde táto znáška nazmar, včely síce z nej začnú chovať plod ale nedonesú včelárovi z nej žiaden med lebo nebudú lietavky…preto v oblastiach s včasnou znáškou sa tak neskoro premetať neodporúča…
Jak je to vůbec s tou dlouhověkou generací včel? Upracují se neupracují???
zimné včely sa liahnu postupne od červenca, v srpnu aj v září… včelstvo si nakoniec ponechá tie najkvalitnejšie dochované zimné včely, s letnými odíde aj časť slabších "zimných" včiel… vosk potia a plásty stavajú mladé včely tak 12-14 dní staré, takže ak presypeš v druhej polke září, dlhoveké včely zo srpna sa “neupracujú”…
moj názor na tak neskoré premetanie je negatívny, aby som napísal štýlom Toma “je to hlúposť ” a zbytočné riziko, včely dostatok peľu na jarný rozbeh chovu plodu nevyhnutne potrebujú…
Včelstva tedy měly a podle váhy i pořád mají minimálně 2 plné medníky Lang 159 na zimování.
Adam v takom prípade by si nemal mať problém s prezimovaním… daj vedieť na jar…
no Tome nakoniec budem asi predsa len diskutovať o ležane my dvaja..😉
ak ste čítali o ležane wiki tak hneď v druhej vete ste sa mohli dočítať že sú hojne využívané maďarskými včelármi, oni majú ležany na NB (Nagyboconádi) rámikoch 42X35 cm, v úli majú 16-18 aj 24 takých rámikov, bežne kočujú a už pred kočovaním na tretie stanovište majú na rodinu do 120 kg medu vytočené . Môj kamarát Ištván na Žitnom ostrove aj na Slovensku má cez 120 rodín iné úle ani nepoužíva (nadstavkové B prestal používať, mal v nich menej medu ako z ležana), v ležanoch už 20 rokov používa rámiky 433X372 na teplú stavbu, 17-18 rámikov na úľ, rámiky široké 28mm(nie zaužívaných 25 mm) pričom okrem tých na včelnici kočuje, vo voze má 45 ležanov ale aby mohol v nich robiť má ich akoby zadováky, v druhom voze má 60 rodín na teplú stavbu tie sa dajú vysúvať a môže robiť v pohode zhora… točí repku cez 50 kg, akát 3x, okolo 100 kg , 20 kg lipa + slnečnica….a myslím že tu je pes zakopaný (a zhodiujú sa s tým aj moje skúsenosti), preto maďari, preto Ištván na Žitnom ostrove.. LEBO LEŽAN NECHCE PABERKOVAŤ, CHCE ZNÁŠKY AKO HROM…
A Ešte JE V TEJ WKI ZMIENKA O TOM Využívaní LEŽANOV NA CHOV MATIEK …a to sa robí aj u nás, a tiež slúžia na posilňovanie rodín pred kočovkou… aj spomínaný jarda ktorý má cez 400 rodín okrem 39 x 24 cm začal používať úle pre rámkovou míru 39 x 34,7 (plodiště) a 39 x 17 (medníky) – a ležany potrebuje podľa môjho názoru na oddelky a liahnuci sa plod pred kočovkou…
“Tolik na vysvetlenou toho, ze tohle je muj POSLEDNI prispevek tady.”
Honza no tak…to nepoznáš Toma a jeho príspevky, snáď ťa od diskusie neodradí zopár pohrdlivých slov od Toma… (keby si vedel ako často už mňa počastoval oveľa tvrdšími výrazmi a napriek tomu napíše že ma rešpektuje a považuje za priateľa…proste treba diskutovať o včelách…)…
ja som sa tešil že ti napíšem ako všetky prednášky “Včelařskýho spolku Praha 6” sledujem a videl som aj tú Alexovu (samozrejme rád si ju pozriem znovu) ba práve po tejto prednáške sme ho oslovili a do včelárskeho časopisu Dymák (poznáš ho ?) napísal pred pár rokmi trojdielny seriál o včelárení v ležanoch, jeden diel bolo práve to porovnávanie výhod ležana verzus nadstavky, a dva diely o včelárení v ležanoch (rozširovanie, protirojové opatrenia, medobranie, zakrmovanie a zazimovamie)
tešil som sa že podebatujeme o mojich tiež len niekoľkoročných skúsenostiach s chovom včiel v ležane, o tom prečo v ňom už včely nechovám…
no nič, budem ja len musieť debatovať len s Tomom…😉… no ležanoch to nebude …
len o Blaníku a jeho postupnom vylepšovaní…
..tiež mám pocit, že tohto roku je klieštika menej…(nemám Blaníka ..😉)
Správne uvažuješ, skutočne kvalita nových včiel závisí od kvality ale aj od množstva kašičky pri larve….
K samotnému klietkovaniu ti odporúčam najprv získať dostatok skuseností s chovom včiel, nie je to postup pre začiatočníkov, najprv si vyskúšaj zaklietkovať matku na kratšiu dobu na podzim, aby si dosiahol bezplodový stav vo včelstve a mohol efektívne zlikvidovať klieštika…klietkovanie matiek na celú zimu je dosť riskantné (pamätám ze Sedláčkovi uhynula ⅓ matiek v prvej zime) a je potrebné otvárať a kontrolovať včely v zime aby sa v prípade potreby presunula klietka s matkou… osobne považujem klietkovanie za stres pre včely,a ak pôjdeš niekedy do toho pamätaj že vypúšťať matku v březnu je neskoro a včestvo by si takto veľmi zbrzdil v rozvoji …
Po amitraze prvé klieštiky padajú už do hodiny, takže skutočne to u teba vyzerá nádejne (ak teda už nie je zaviečkovaný plod)…keď sa včely “rozhýbu”, ešte niečo padne , skontroluj po dni a po cca 3 dňoch..držím palce …
Trochu s tebou súhlasím a trochu nie..😉
Napíšeš “svisla dutina je pre včely prirodzená” súhlasím, a preto je prirodzený aj ten vysoký rámik
Ale už tie reči o o “prirodzenosti” rozširovať plodové teleso do strany, či dokonca ukladať zásoby nie nad plod, nad hlavu ale niekde do boku to už “nežeriem”😕
ja netvrdím, že včely nedokážu v ležane fungovať včely dokážu fungovať hocikde a pri súsenom včelárovi a nosia aj med ak je dobé stanovište a vyhovuje počasie…
nesúhlasím ale s názorom že najaké rámikmi rozdelené plodisko je pre ne väčšia trauma ako ležan … …
"Není-li podnícení není ani plodování"
Martin zabudni na túto svoju myšlienku… je to úplne odtrhnuté od zivota aj od praxe..celé roky nepodnecujem NIKDY a včely chovajú vždy už vo včasnú jar plod, podľa podmienok, ktoré som hore popisoval…
Tá druhá tvoja úvaha je je už lepšia, áno Brener chcel aby vnútorná veľkoť úla /počet plástov zodpovedal sile včelstva….ono to platí aj naopak, pri odoberaní medníkov ak sa zoberie veľa nadstavkov, včely zhodnitia existujúci priestor a počet plástov so zásobani vnútornej veľkosti prispôsobia sila včelstva, ktié pôjde do zimy, proste včelár časť včiel zbytočne vyženie…
Ešte poznámka to zužovanie na zimu sa robilo pretože včelstvá boli slabšie do zimy aby sa “neživili hladné krky” a zásoby na jarný rozvoj by už nestačili a TAK SA PONECOVALO, aby mali na chov plodu na jar ,.. ….
Tome ake no tak, prečo sa zlostíte?…opakovanie je matkou múdrosti..
A myslím že píšete pre tých, ktorí chápu alebo sa o to snažia, aj dieťa ked sa učí chodiť padne, a dosť často a to má zostat sedieť?..asi nie, vstane a znovu spadne ald nakoniec sa každý chodiť naučí….
Len tak mimochodom keď už veci vidíme v súvislostiach, nikdy som nepísal že mi kape kondenzovaná voda na chumáč, písal som že to je negatívny jav (bez ohladu na igelit či prehnutú foliu) a ten nevznikne ak je strop dobre izolovaný, paruy naň narazia, idú do bokov a voda kondenzyje na tenkých stenách úla…
Anonymní:Sbírají včely pyl z břečťanu, který právě teď kvete?
ano včely ešte stále zhromažďujú peľ aj z brečtanu, ale už ním nechovajú plod, ukladajú ho do buniek po vyliahnutom plode neďaleko miesta kde sa uloží zimný chumáč, aby ho mali “po ruke” k výchove prvého plodu na jar…
jednoznačne ponechanie prázdneho nadstvku v zime nad včelami považujem za zbytočnú pošetilosť a komplikovanie zdravého zimovania včelstva..Včely vplyvy počasia vyhodnocujú komplexne, nestačí že sa oteplí nad nulu ak nie je slnko a nestačí že svieti slnko alebo ak je oteplenie len pár dní….Samozrejme včely pri rozhodnutí či „povolia“ matke položiť prvé vajíčka nezvažujú len dátum a vonkajšiu teplotu, rozhoduje aj sila včelstva. V slabých rodinách spotrebujú jednotlivé včely aj 2x viac zásob na jednu včelu kvôli udržaniu teploty ako v silných včelstvách a ich výkalové vačky sa plnia teda rýchlejšie. Nemôžu si dovoliť začať s výchovou plodu v zime, lebo na to je potrebné ešte zintenzívniť spotrebu zásob, aby sa aktivizovali žľazy potrebné na tvorbu kašičky. Ak prebehne včasný prelet a nebodaj pár dní im umožní doniesť aj peľ, prvé koliesko plodu môžu zložiť. Silné rodiny nemajú problém prvý plod založiť aj v zime pred preletom a udržať teplotu potrebnú k jeho odchovaniu ale skoro nikdy to nerobia (a v decembri už vôbec nie!) pretože hoci prvé larvy sú kŕmené z tukového telieska na odchov ďalších včiel je potrebný peľ a ten si predčasne nespotrebujú. Včely majú akoby „počítačový program“ a ten vo včelstve vyhodnotí pri začiatku plodovania nielen to či už je po slnovrate, ale berie do úvahy aj počasie a tepelné pomery mimo úľ, rovnako ako zásoby peľu, možnosť preletu, schopnosť včelstva pri zhoršení počasia udržať podmienky nutné pre prežitie plodu a zrejme aj iné faktory. Ak výpočet vyjde, včelstvo získa náskok a ide do silného rozvoja, ak niečo nevyjde a včelstvo precení svoje sily včelár nájde vyhádzané vajíčka alebo uhynutý plod, či pokálané rámiky. Teda včely (obyčajne pri teplej zime) môžu položiť v niektorých rodinách v januári nejaké kolieska plodu, ale štandardne začnú v zime chovať plod až v prvej dekáde februára a na toho „Mateja“ ak sú už po preletoch (či nosia peľ z liesky) sa chov plodu môže intenzívne zvyšovať.