Čo robiť vo včelách v novembri / v listopade?
Už sme si v skupine párkrát rozdiskutovali ako včely viesť do úspešného zimovania, ale OPAKOVANIE JE MATKOU MÚDROSTI, tak znovu :
V novembri / v listopade by úľ mal byť pripravený na zimu. Teda nemal by ho už včelár ZBYTOČNE otvárať aby neporušil krvopotne vybudovaný systém „zalepenia všetkých škár“ v hornej časti úľa propolisom. Včely pretmelili škáry medzi nadstavkami, prilepili okraj fólie alebo pretmelili medzery medzi povalovými doštičkami. Samozrejme ak včelár odstránil fóliu a dal ľanové plachtičky či rôzne koberčeky, snažia sa včely pokryť propolisom aj tie ale vzhľadom na množstvo potrebného propolisu ich snaha nemusí vždy dopadnúť úspešne a tak prepotrebné teplo bude spolu s vodnými parami čiastočne unikať z úľa. Keď včelár ukončí boj s klieštikom mal by podložku spod sita vybrať a nedávať ju naspäť do prvých preletov. Vytvorí sa tak najchladnejšie miesto v úli na dne a voda nebude kondenzovať v zime na stenách horných nadstavkov ani na plástoch. Sú včelári ktorí postupujú opačne, sito v dne prekryjú alebo dokonca majú dná plné bez sita a spoliehajú sa na odchod vodných pár cez priedušne upravený strop. V takomto prípade odporúčam oba krajné plásty v dolnom nadstavky radšej vybrať. Bez ohľadu na to pre akú cestu sa včelár rozhodne mal by zabudnúť na „zimný letáč/česno“, teda na zúženie otvoru na „dva prsty“, ako je často odporúčané! Včelári by si mali pamätať, že včely potrebujú v zime dýchať, odvádzať vznikajúci CO2 a letáč/česno by mali byť tak veľké ako v lete , len je ich potrebné prekryť mriežkou proti vniknutiu hlodavcov či piskora/rejska.
Vnútri chumáča je už spravidla zimná teplota, teda pod 20 stupňov včely len jemne šelestia, skoro ich nie je počuť. Včelár by už nemal dodávať včelám krmivo ani tekuté ani medocesto. Rozhodne by už včely nemali chovať plod. Ak včelár sleduje cez snímače teplotu v úli a teploty nad 30 stupňov (dokonca už aj nad 25!) by mali včelárovi signalizovať že včelstvo môže mať problém! Ak včely v novembri často vylietajú z úľa a nevracajú sa možno je v rodine vírusové choroba, včely odlietajú uhynúť a včelstvo chová plod hlavne aby doplnilo stav. Toto neveští nič pozitívne pre prežitie zimy. Podobne nebezpečné je ak v novembri sa tie odlietajúce včely síce vracajú ale na letáčovú/česnovú doštičku dosadajú sťažka, ako pri výdatnej znáške. Čo myslíte, je bežná v novembri/listopade znáška? Možno niekde kvitne horčica ale obyčajne včely niekde lúpia, našli choré alebo už skolabované včelstvo a ich prežitie zimy je tiež ohrozené.
November / listopad je mesiac, kedy už vo včelstvách obyčajne nie je plod, klieštik sa nemá kde ukryť a naplno ho zasiahnu použité prípravky. Ak včelári mali po predchádzajúcich zásahoch vyšší spád klieštika alebo ešte bol niekde zaviečkovaný plod je nutné „doraziť klieštika“. Obyčajne v prvej polovici novembra sa počasie „umúdri“, je niekoľko dní kedy sa popoludňajšie teploty dostanú nad 10 stupňov a včelár by nemusel mať pochybnosti o účinnosti zásahu. Nie je x-krát potrebné ošetrovať všetky úle, odporúčam len tie „podozrivé“, ďalej odložence/oddelky a tie kde včelár dával mladé matky. Za podozrivé považujem nielen rodiny kde bol vysoký spád klieštika ale aj tie u ktorých aj začiatkom novembra je stále plod. Často sa včely snažia neustálym plodovaním dohnať výpadok včiel s krátkodobou životnosťou spôsobenou klieštikom na larvách v ktorých sa majú dochovať zimné, dlhoveké včely. Niekedy je lepšie také „podozrivé včelstvo“ radšej do zimy ani nepúšťať, nedožije často jari a len skomplikuje zdravotnú situáciu na včelnici. Včelár by mal mať stále na mysli, že likvidácia klieštika mala začať v čase, keď sa liahla zimná generácia včiel, v novembri sa už likvidujú klieštiky kvôli tomu, aby ich prežilo čo najmenej a včely mali menej problémov v nasledujúcom roku.
Včely sú zazimované, plásty uskladnené, rámiky vyvarené a vosk vytavený. A práve s voskom sa včelár môže v novembri „pohrať“. Blíži sa predvianočný ošiaľ vianočných, ja tomu hovorím „oplátkových“ medov a vtedy je dobre k medu na vianočný stôl pribaliť dobrým zákazníkom, či dobrým priateľom sviečočku z včelieho vosku. Tu sú dve cesty. Sú včelári, ktorí vosk z odviečkovancov, z divokej a trúdej stavby používajú na výrobu medzistienok vo vlastnej réžii a vosk zo starých plástov v ktorých môžu byť zvyšky nakumulovaných chemikálií požijú radšej na výrobu sviečok. Ja sviečky dávam priateľom a rodine a tak ich robím radšej z vosku ktorý nie je ničím znečistený. Tiež mi vadí, keď včelári pridávajú k vosku na sviečky kyseliny aby bol pekný žltučký, nie vždy sa kyselinu z vosku podarí všetku odstrániť. Keď vosk horí mal by šíriť len dobré vône a nie zvyšky chémie! Ak je to potrebné tak zosvetlím vosk bez kyselín, len opakovaným povarením v destilovanej vode (nakoniec akýkoľvek žltučký včelí vosk časom tmavne). A ešte jedna rada na záver, aj v stuhnutom vosku máte vždy aj nejakú vodu a sviečky odliate z takéhoto vosku by mohli pri horení „prskať“. Preto ja roztavený vosk najprv nakrátko ohrejem na 100 stupňov, keď prestanú unikať drobné bublinky vody teplotu stiahnem na cca 70 stupňov a až potom odlievam sviečky.
November/listopad je mesiacom, v ktorom ako hovorí jeho český názov už zo stromčekov opadne lístie a to je tá doba, kedy je vhodné stromčeky presádzať. Závisí od veľkosti včelnice koľko stromov tam včelár umiestni, ale sú možnosti sadiť aj v okolí, včely si stromčeky v čase kvitnutia nájdu. Dobré sú ovocné stromy, najmä slivky, čerešne/třešne, jablone, pre včasnú jar drieň/dřín a hlavne lieska a vŕba rakyta/jíva. Práve posledné tri je možné vo veľkom vysádzať v okolí včelnice, na opustených pozemkoch a nikto vás nemôže obviniť ako keby ste tam sadili agáty/akáty (dá sa aj to ale ja vás nenahováram). Nakoniec , každý včelár by mal za svojho života zasadiť niekoľko líp, ja som už vysadil 5! To nie je pre vaše včely, to je pre včely vašich vnukov, mne síce už prvé lipy kvitnú ale naplno sa to rozbehne po 20 rokoch a na vrchole medovania sú po minimálne 30 rokoch. Ale saďte, je to fajn pocit mať cieľ, ja napríklad chcem ešte chovať včely kým nezačnú moje lipy medovať! 😊
