to sa nedá zjesť ani keby chutilo 😉. U nás tiež márny boj - niekoľko rokov - ani chémia ako posledná voľba nezabrala. Tak ak niekto vie čo s tým budem nesmierne vďačná. Všade radia iba trhať a trhať, aby sa nerozvinula zelená hmota, že to časom vyhynie - no u nás to je nemysliteľné zvládnuť

Viackrát denne - a po jedení misku zobrať - to je teda u mňa najoverenejšie. Ak má pes ku žrádlu prístup stále začne byť vyberavý a ťažko motivovateľný na pamlsky - jedlo je predsa stále k dispozícii ☺

No toto je “katastrofa” - ťažko riešiteľná, pretože títo OSVIETENCI sú presvedčení o tom, že oni majú pravdu a všetci ostatní sú mimo. V širšej rodine tiež máme niečo podobné - teda nie až tak, ale predsa. Zaujímavé je ale na tom to, že z čoho žijú - v podstate vždy na niekom “parazitujú” lebo oni riešia čakry, makry papkajú v pekných dňoch kvetinky z lúky, ale vždy je niekde v okolí niekto (manžel, mama, babka a pod) kto zabezpečuje všetko ostatné. U nás aj také prízemnosti ako umytie riadu (lebo naša madam potrebuje čas na meditovanie či čo), s  jej dcérou k lekárovi tiež chodí babka - lebo “osvietená” tam ísť nemôže - tam býva predsa kopec chorých ľudí a je tam zlá energia. Chvíľu mala tiež nápad ísť bývať do lesa- do chaty bez vody a elektriny aj s dcérou a podobne zmýšľajúcim gengľavým mužom. Babka ju tam poslala, ale že vnučku si berie do starostlivosti ona - tak ju to chvála bohu prešlo. Jediné asi pokúsiť sa ísť na to cez dieťa - no je to na dlhé lakte.  

Chcelo by to upresniť - presne ako sa pýta Zrzavci. Do akých podmienok? Von? Dnu? Strážiť čo? Ja som hľadala pred cca tromi rokmi podobne. Mal to byť pes na von a strážiť - postavili sme koterec veľksti obývačky a kúpili “moskováka” V koterci je starý gauč na ktorom spáva kocúr … Pes je neskutočný maznák, ale len ku rodine. Dvor stráži - vzhľadom na jeho veľkosť si netrúfne vojsť nikto. Stráži aj keď je dnu - z polohy “spím hore bruchom” v prípade, že sa niečo vonku šustne štartuje rýchlosťou blesku. Minule o polnoci nás zobudila štekotom - potom pálila ku šope a štekala na raty smerom povale šopy - normálne som sa bála či sa nám tam voľakto nešiel schovať do sena. Ja extra “hrdina” som vyhnala polovičku nech ide pozrieť čo sa deje - No dialo sa iba to, že tam vliezla cudzia mačka. Ale musíte si uvedomiť, že každý pes je individualita a predovšetkým bude taký akého ho vychová človek. Každého psa môže človek vychovať alebo pokaziť

ešte foto

tak sme to asi “vyliečili” repíkom (tea tree som už nedávala a tú jednu aplikáciu prežil) - ono by to možno prešlo aj bez mojich splašených liečebných 😉reakcií

nechcela som to až tak "hororovo" vykresľovať - ale tu u nás aj na medveďa ☺(a to myslím vážne)

Tak doron to som ešte nevidela v takom rozsahu - nezávidím, aj my s tým máme skúsenosti, ale teda takto nie. Ja to nevyčesávam, ale vyberám ako popoluška - prečešem až na koniec. No pri takej nádielke … A Plaka - tiež vďaka za radu - vyskúšam

a ja milujem vôňu čerstvých pilín 😀. Mne ozaj nevadí gáganie husí, kvákanie kačiek, štekanie psa, bľačanie oviec. Možno mám šťastie na susedov, ale aj kosenie či rezanie dreva vykonávajú vždy v normálnom čase (nie ráno o šiestej alebo večer o desiatej) a keďže roboty mám sama dosť tak to vlastne ani nevnímam. Jediné čo mi trochu vadí (ale už sa to obmedzilo) boli výrastkovia na štvorkolkách, ktorí sa nám tu preháňali po lúkach- evidentne im to už ale niekto zatrhol. Že traktorom zvážajú seno alebo ho vyvážajú kravičkám je úplne normálne a neriešime to. Dokonca teraz vyorávali zemiaky (priamo za našim plotom máme polia) a ja som chodila “fetovať” tú vôňu zeme. S ujom sme pokecali o hojnosti úrody, zaspomínali na zemiakové brigády… A tak mi pri týchto úvahách napadlo, že život na dedine vôbec nie je o TICHU, ale o spôsobe života. Ak teda niekto chce ticho tak asi musí ísť niekde do izolovanej odhlučnenej miestnosti lebo ticho vlastne nie je nikde - aj v lese šucoce lístie, spievajú (aj škriekajú) vtáci, niekde žblnká potok a úplna katastrofa je to, že tam býva veľa hmyzu - muchy, mravce, komáre, chrobáky a aj kliešte! Ono je to tam hrozne  nebezpečné - a to nespomínam, že občas aj na hada môžete natrafiť. A vôbec tam nie sú asfaltové chodníky - veď to si človek môže ublížiť ak zle stúpi … 😉

super rada - Ďakujem naozaj skúsim využiť, lebo evidentne je ozaj problém vo mne

Zrzavci - to by zaujímalo aj mňa, resp. som si položila otázku, že to dnes ozaj ľudia žijú vo svete fantázie podporenej reklamou a romantickými filmami? Život na dedine nie je pre každého - ono aj tej roboty je tam oveľa oveľa viac ako v meste, kde si upracem bytík a polejem maximálne kvietky v kvetináči.  V rodine tiež máme jednu osôbku takú, ktorá si kúpila záhradku (dosť ďaleko od jej bývania) z dôvodu, že bude mať ráno redkvičky pre deti na raňajky. Len akosi nedomyslela, že tie redkvičky treba posadiť, okopať, poliať a ešte aj po ne nakoniec ísť. Ono tá teta čo na bielom bicykli v kvietkovaných šatách s košíkom zeleninky v reklame ozaj vyzerá super! No naša osôbka po dvoch mesiacoch zistila, že tá záhrada potrebuje veľa času a ona ho akosi nemá a tak tam teraz robí jej mama - lebo už sa sťažovali okolití záhradkári, že jej prerastá burina a z trávnika sa sypú púpavy… 

Tak my sme boli cez víkend v lesíku za humnami - ale bolo dosť teplo tak na konci si naša madam skočila do auta okamžite - teda ešte ani dvere neboli dootvárané a už sa tam napchala - inokedy ju trošku prehovárať musím. A potom sme šli ešte so synom na zmrzlinu - iba do dediny. A spomenula som si na program s Desenským, že takú "uličku" nemá ani on. Syn šiel trošku pred nami so psom ako vždy iba pri nohe a teraz moje obávané miesto s dvoma zaplotovými psami, ktorých naša madam so mnou má vždy tendenciu riešiť (tak ja vždy idem iba s pripnutou) no tentokrát mali na návšteve psa, ktorý sa nedal tými dvoma vôbec zahanbiť a reval a skákal do plota - takže bolo stereo a ešte asi 5 metrov ďalej stojaci venčiaci človek so psom, ktorého ledva držal. Ja som bola asi až zelená zo strachu, že toto asi vypáli zle - syn iba popod nos preriekol niečo v zmysle “nerieš” a prešli sme tadiaľ na pána! Sally iba hodila jeden škaredý pohľad na tých jej “nepriateľov”. Evidentne je teda problém vo mne - a musím sa naučiť NERIEŠ

Naša tiež nechcela jazdiť autom - krásne veľké “autobusové” - naučila sa nastúpiť, vystúpiť, ale stále stres a stála celú jazdu čo tiež nepridávalo (predsa len zákruty, brzdenie v stoji sa zle korigujú). Učili sme samozrejme systémom iba nakrátko a na super výbeh sme sa viezli. Potom sa “autobus” pokazil a museli sme ísť obyčajným kombíkom - a zázrak, psica si naskočila, ľahla, pozerala z okna a aj driemala. Môj názor- v “autobuse ” nevidela v ľahu z okna. Tak sa vozíme dodnes v kombíku ☺

Zrzavci - vidíte aké utrpenie spôsobujete tej psej dušičke? Veď vravím, že plyšáci nie sú zrovna tá najlepšia hračka 😂 (robím si srandu)  Čím nepopieram fakt, že sú aj psy, ktorí ich proste milujú …

Zamotaný ručník s odmenou je u nás TOP - zvyšok si môžeme tak strčiť za klobúk. Čokoľvek hodené donesie tak dvakrát maximálne - potom hodí útrpný výraz “to akože fakt mám ako prdlá pre to zas ísť”. Aj naťahovanie o niečo ju už teraz baví ozaj iba chvíľku. Ale bavia ju hry na hľadanie - škorice, citrónu alebo niekoho z nás. Plyšáci od šteňaťa absolútne nula bodov - jedinú pískaciu plyšovú líšku si uzurpovala - síce sa s ňou nehrá, ale ani nikto iní nemôže. Tie psiská čo k nám chodia už vedia, že líška sa proste neberie - a tá si stále pekne leží na mieste. Teda každý pes má iné preferencie - plyšáci aj tak podľa mňa nie sú zrovna tá najlepšia hračka pre psov. 

My sme mali na prázdninách raketu “REMI” a došla k nám na lúky venčiť aj neter svojho šeltiáka Obiho - sme mysleli, že on je raketa, ale na REMI sa nechytal. Naša medvedica s kľudom angličana na nich dohliadala a statočne dohladávala loptičku, ktorú tí dvaja statočne strácali v tráve. Na odmenu nakoniec už všetci pekne spôsobne čakali ☺

samozrejme každý si musí sám zvážiť na čo má alebo nemá. Ale ak bude venčiť aj pán zas pri správne zvolenom psíkovi nevidím až taký problém (mnohým invalidom pes zlepšil zdravotný stav). Mne napadol ako voľba pekinský palácový psík - práve vyžadujúci “kľud”, vyššie nároky na starostlivosť o srsť - ak pani teda nemá problém s rukami by ho mohla denne maznať česaním ☺

Dobrý deň,

chcela by som sa opýtať včera keď sa prišiel kocúr najesť - prišiel s lysinou na krku - za hlavou. V sobotu to nemal a včera toto. Nemá tam žiadne chrasty, vyrážky - iba sa mi zdalo, že si to začína škriabať. Opláchla som mu to microdacynom a trošku postriekala tea tree roztokom. Blchy som nenašla. Do stredy som bez auta a tak vet až v stredu - hromadnou dopravou nemám šancu to zvládnuť. Nemáte tip čo by to mohlo byť. Kocúr je viac vonkajší ako domáci. 

Niektoré šteniatka štikútajú - hlavne po jedení (ako som si všimla u niektorých našich). Nikdy sme to extra neriešili -max dávali sme misku s jedením vyššie. Pri jednom extrémistovi štikútačovi (keď to už bolo ozaj moc) tak som dávala kocku cukru - prešlo mu to po tom. Ale všetci z toho vyrástli pomerne skoro 

Rozlíšiť medzi osobami dokážete. Teda ten pes určite - náš rozlišuje aj mačky a sliepky A neučili sme ho to ☺. Zrzavci má super nápad s tou hrčkou v papuli - to by asi išlo teda ak sa rád váš pes naťahuje o hračku