Doron - Žeby vplyv doby? Podstatné je predsa v prvom rade kto je aký “krásny”, či ponožky ladia s klobúkom a vyhovujú aj ku farbe očí… A Keďže momentálne je “krásne ” toto - tak sa zameriame na to (napr. tie krátke čumáky, merle sfarbenie, zauhlenie zadných nôh a pod.) O päť rokov bude v móde zase niečo iné tak sa zameriame na to … A takto sa to vezie neraz až do takých extrémov ako týranie chovom. Povaha, odvaha, inteligencia idú akosi v pozadí (ak vôbec). V genetike som úplný “blb” a myslím, že toto je odbor, ktorému naozaj rozumie málo ľudí. No je kvantum tých, čo sa za odborníkov pasujú. A potom sa háda spomenutá “Boženka s Aničkou”, každá má svoju pravdu a keďže s tou druhou sa nedá dohodnúť, tak vznikne tých klubov, spolkov a neviem čoho  nerátane. 

assil:

Protištěkací obojek na spoustu psů nefunguje a naopak je jen vybudí k většímu štěkání, takž e dost často jsou to jen vyhozený prachy a situace je ještě horší. Takže to já teda radši moc nedoporučuju.

Súhlasím - nie je to kúzelné tlačítko, že dám psovi na krk a je po štekaní.. Záleží od spôsobu požitia, od individuality psa … Aj protištekací obojok je len pomôcka k učeniu!  Preto aj ja som písala, že prvotne naučiť štekať na povel 

Raz som videla také video, kde išli odpratávať starý stoh slamy. Najprv priviedli tlupu psov (predovšetkým lovecké plemená vrátane myslím jazvečíkov a bíglov) rozostavili okolo stohu, potom prišiel nakladač - začal zdvíhať a odpratávať tú slamu - to bolo vyplašených kvantum hlodavcov a tie psiská to kosili jedna radosť. Zahryzli vypľuli a pokračovali… Ak aj nebola účinnosť ničenia  hlodavcov 100% tak sa k tomu výrazne blížila. U nás najlepšie riešil myši labrador - na poli (bývali sme v byte, tak inde nemal šancu) -  vyhrabával - chytal- zadrhol - vypľul. 

No tiež by som začala nácvikom štekania na povel - pri tom súbežne povel “ticho”. Ale podľa mňa je zrovna toto jedna z najhoršie sa učiacich vecí ☺ Záleží od jedinca a stavu “rozštekanosti”. Ale dá sa to. Dcére po presťahovaní sa pomohol protištekací obojok - stačilo vibrovanie a použitie asi dvakrát - tak rýchlo to pes pochopil a bolo. Kamoškin pomerian prestal predvádzať svoje štekacie schopnosti u nás keď raz bafla naša moskováčka - viac sa neskúšal predvádzať, aký je nebezpečný ☺Asi tiež pochopil, že aj dianie za plotom má na starosti niekto iný 😀

No ja som začala čítať tak veľmi “vydieračsky či skôr korupčnícky” - mama (mimochodom mega veľká čitateľka) mi ponúkla 50 KČS, ak prečítam knihu : AKO SA KALILA OCEĽ - táto totiž bola jednou z dvojice kníh, ktoré nedokázala prečítať (druhá bol DOM V STRÁNI), a to fakt ona prečítala všetko ☺. To som mala tak 13 rokov a ja som tú knihu prečítala najmenej 3x - tak strašne moc sa mi páčila (dobre blbá som bola čo? ☺). A musím uznať, že teda mi mama tých 50 KČS naozaj dala. Potom som už čítala fakt veľa aj bez podplácania. Keď som mala deti denne som im čítala rozprávky (neskôr aj knihy primerané veku) otrocky každý deň pred spaním - milovali to a čítala som im do veku hádam desať rokov. No a najstaršia dcéra sa potom prehupla do typu dieťaťa u ktorého som bola nešťastná z toho koľko číta - ona čítala aj pri prechádzke, v noci pod perinou - proste že fakt stále! Druhá bola taký normálny čitateľ a syn čítať ani za svet - zase však do veku 15 rokov - vtedy sa dostal ku knihe  “Politická ekonómia” - tučnú bichľu (čo ani študenti asi nečítajú) zhlatal za tri dni. A začal hon na knihy podobného zamerania - vrátane Kapitálu na vyváženie či porovnanie potom niečo o trhovej ekonomike v západnej európe a pod. Tak som zhodnotila, že čítať začnete iba vtedy ak sa trafíte do vkusu čitateľa (bez ohľadu na vek). U syna som sa zjavne tých 15 rokov netrafila - žiadne dobrodružné, detektívne, hororovité a pod. nemali úspech ☺

Súhlasím s predchádzajúcimi príspevkami. Aj keď človek niekedy musí zmobilizovať všetky “sily” - jediné možné riešenie je skúsiť to po dobrom - často sa podarí jedine slušnou debatou (aj dosť veľa musí prehltnúť) zlepšiť vzťahy. No ak je druhá strana “chce” konflikt, tak potom nezmôžete nič a ostáva jedine “zlomiť nad tým palicu”.

A keďže sme v téme venčenie - tak pridám fotečky po venčení - bola u nás dcéra s jej “čudom” hyperaktívnym. Po lietačke na dvore takto skončili pod stolom 😊. Evidentne je moskovák naozaj adeptom na zoznam “nebezpečných” plemien. Myslím že úplne rovnako ako všetky ostatné psy - pri zlom vedení a zaobchádzaní bude nebezpečný každý 

No naše pipiny kačeny a huseny majú síce priestoru a priestoru, ale čím ďalej tým viac musia byť chuderky zavreté v obmedzenom priestore, lebo líšky…. Tak sme mávali namiesto šťastných sliepok šťastné líšky

V prvom rade je to ešte mimino. Dvojmesačné šteňa ešte nevie čie je, odberom stratilo istoty, tak to netreba siliť, ale predovšetkým tvoriť s ním vzťah, prefixovať ho na seba (nie na dom). Ja by som s ňou chodila pokiaľ ona chce, ale odpútavala by som cestou jej pozornosť - lepšie povedané pútala by som jej pozornosť na seba (príprava na tréning chôdze pri nohe, privolanie, občas sadnúť, ťahala sa o hračku a pod.) Veľa veľa odmeňovala a postupne prechádzku predlžovala. Asi by som veľa hrávala s takýmto šteňaťom naháňačku a naťahovačku o hračku.  Proste zmenila prechádzku na hru ☺. A skúsila by som (ak sa Vám dá) ísť na prechádzku autom - niekde ďalej - na lúku, pole, les… Tam sa s ním vybehala, “pocvičila” hocičo - aj chôdzu na vodítku a autom potom domov. 

Kilian - veľmi veľmi ma tešíte! Vy ste extrémny dôkaz toho, že aj malý pes je pes - “malej ale šikovnej!”. Veľmi preveľmi fandím ľuďom ako ste vy - “zázraky” s malým “štekadlom”. Ja by som asi bola za to, aby sa viac propagovali takýto malí šikovníci - možno by aspoň trochu pomohla osveta - majitelia mini psíkov by možno (aspon zopár keby ich bolo) pochopili, že to, že je psík malý neznamená, že musí byť nevychovaný.

ja ako iba laik by som skúsila pridať do stravy jogurt (prípadne aj ľanové semienka - mleté) - a videla by som čo to urobí 😉

tak dám aj fotečky - teraz sa sťahovali tak GAS by rád pomáhal ☺

odkážem ☺

Lily - tiež som asi masochista ☺ Dlhosrsté kólie sa mi páčia od malého mala - a za celý život som sa k nej akosi neprepracovala - vždy skončím s niečím úplne iným - ako vzhľadovo tak povahovo (dalmatín, larador, moskovák a kopec krížencov) No vždy som vyberala podľa aktuálnych požiadaviek - napr. záchrana vyhodeného šteniatka, jedine krátkosrsté plemeno - to ešte moja mama dovolila týmto spôsobom, potom dobráka psa k deťom, teraz potrebujeme strážiť dvor … Dcéra vždy chcela dogu - tak mala akože dogu (bohvie kde to zohnala) teraz dospelá zabezpečená s domom si chcela konečne kúpiť DOGU a zmilovala sa nad rotvailerom vyhodeným na benzínke - tak sa doga zas odkladá. Zobrať toho rotvíka bola teda odvaha - v živote som nevidela tak psychicky zničeného psa (a to mal vtedy chudák asi len 6 mesiacov). Tri týždne ho na venčenie museli nosiť na rukách - nechcel vôbec vyjsť z bytu - aj z pelechu v byte sa pohol z pozície ležmo asi až po troch dňoch. Nenormálne ale asi pomohla tá staručká akože doga - chúvička na pohladanie. Teraz je z neho už iný pes - závislák na aporte, stále k cudzím má rešpekt, ale keď sa oťuká je to maznavé treštidlo - len sa nesmie hladkať po hlave. Ale ja tvrdím, že x-krát si vás ten správny pes nájde. A pre rotvíka to iste tak malo byť - myslím, že keby ho oni nevzali tak ho uspia. Mimochodom - rotvajler bol v celej našej rodine pes, ktorého by sme nechceli ani zadarmo a ono to je v zmysle zariekaného chleba najväčší krajec. Tak to len na okraj k vyberaniu plemena … 

a kólia dlhosrstá ? Aktívny, rodinný, inteligentný, super k deťom …  No viem “vlk” to nie je … Z tých dvoch, ktoré máte vo výbere - no ja neviem poznala som iba pár jedincov - a akosi ani jeden mi k vášmu zadaniu nesedí. No ak by som mala vybrať ja z tých dvoch (pre vás) tak skôr BŠO - ale ozaj veľmi záleží na konkrétnom jedincovi a ako vždy od výchovy, ktorú dostane

Impact - veľa síl… Ako každý píše- už sú spolu a nič nebolí - iba vás dušička. Sledovala som priebeh - tešila sa, že je to na dobrej ceste, ale… No asi ten problém bol nad ľudské sily. 

Bože môj - ja som asi stará baba z inej planéty. Načo niečo takéto niekomu je? 99% ľudí iba na “parádu” že majú niečo iné ako ostatní. Ako sa dá kupec preveriť? Duplom keď sa bavíme o tisícoch čo v tom lietajú. Porozprávam sa s nimi, oni mi opíšu krásny dom, pozemok, pochvália sa že peniaze nie sú problém … ? Ozajstní milovníci divočiny a prírody sú málokedy majetní - tým na peniazoch až tak nezáleží (asi ani nemajú čas a chuť ich vo veľkom zarábať). Radšej sa túlajú po horách a dolinách. Taký čo má tisíce na “exkluzívny" doplnok vie NIČ o chove, potrebách, podmienkach atď. Asi som mimo, ale nechápem prečo a načo vyrábať xy šteniat, ktoré málokedy čaká dlhý a spokojný život. Asi žiadne zviera nemá toľko podôb ako pes - ozajstný milovník psov si určite dokáže vybrať z bežných (alebo trochu menej bežných) plemien. Takéto špecifické druhy by mali podľa mňa ostať iba v registrovaných riadne preverovaných chovoch. Pred pár dňami bola v TV  správach reportáž o akejsi súkromnej zoo (asi na orave) - naozaj pekná, veľa exotických zvierat. Pán majiteľ na plné ústa povedal, že tigricu už majú kastrovanú, pretože už nie je problém tigra v zajatí rozmnožiť, ale je brutálny problém tigríčatá umiestniť - a že teda fakt zbohatlíkom to do rúk nepatrí. Asi sa nás dosť zhodne na tom, že teda radosťou by som neplesala, keby si sused zmyslel chovať tigra na záhrade. A rovnako by som neplesala radosťou ani z vlka, medveďa alebo aj tohoto “vlko-psa”. A asi to súvisí zo skúsenosťami, ale mnohým “psíčkarom” by som nezverila ani čivavu 

Pri kozách musí byť plot vo forme tenisového kurtu a aj to nie je istota… Som počula jeden super názor, že koza je jediné zviera spokojné na reťazi - a po skúsenostiach tomu akosi dávam za pravd, napriek tomu, že som zásadne proti privezovaniu čohokoľvek - aj pes na vodítku je pre mňa len bezpečnostné opatrenie, asi preto sa vždy snažím vychovať psa tak, aby nebol problém s jeho voľným pohybom. Samozrejme iba tam, kde si to môžem dovoliť - našťastie bývame viac menej v pásme lúk, lesov a polí a tak venčenie v civilizácii je zriedkavé a vykonávame ho iba z dôvodu nutnej socializácie a učenia na rôzne podnety

vy ste snád celá ja - aj u nás chodí k “susedom” ala dom hrôzy - za 10 rokov tam nik nebol - cakáme, že nám ten ich dom spadne z polovice na pozemok - to že trávu a burinu tam máme u nich do výšky dvoch metrov už radšej prehliadam. A neviem tie čo z toho chcú vytrieskať - kupcov by bolo, ale oni ani predať ani sa o to nestarať - Lozia tam iba všetky mačky z dediny - vrátane toho nášho Casanovu

My sme začali s husami po kozách. Chceli sme niečo na kusisko pozemku na spásanie. Prvý nápad boli KOZY (to vymyslel priateľ bez mojej “odbornej” rady) No a to bol nápad za milión - pásli sa, ale hlavne na susedových stromčekoch. Nakoniec sme po dvoch rokoch kozy darovali - chovateľovi v dedine - celý šťastní, že si ich vzal. No a po kozách prišli húsky - je to oveľa lepšia kosačka, aj keď zas sú viac ohrozené líškami. Ale náročnosť je minimálna - pri kačkách a sliekach je to vlastne jedno a husi aj strážia. Synátor má najradšej zo všetkej “hávede” čo chováme práve husi - piple si ich zvyčajne od vajíčka. 

Náš kocúr to robí presne ako u Zrzavci - pribehne a mraučí kým niečo nedostane. Nasypať pár granulí mi ale trvá tak 2 minúty, a to sa ešte minútu mordujem s otvorením vedierka 😀. Ono ten náš Ričí je spolovice asi pes - keď prichádzame domov tak nás beží privítať ku bráničke spolu so psom - a to už nosím v kabelke vždy nachystané “mňamky” ktoré dostanú za privítanie - obaja. Potom zmizne a pribehne si zas až keď je hladný (alebo mlsný) a mraučí za dverami kým si ho nevšimnem. A ak je doma tak tiež schytáva aj pár “kopačiek” lebo proste osmičkuje pod nohami - ale je to naša zatiaľ najlepšia mačka - aj keď asi trochu rozmaznaná