Pes a mačka - môžu spolu fungovať - ale je to skôr výnimočné. Najčastejšie je úspechom ak sa “znesú” - a pozor aj mačky vedia byť potvory! A aj naučiť spolužitie psa a mačky chce kus práce - verte mi. Náš kocúr využíva ochranu u nášho psa, ale dcérine šteňa (no už nie úplné mimino) už schytalo riadny driapanec do ňufáka, a to sa fakt chcelo iba hrať. 

Ilja - ako mu chcete pomáhať mačaťom? Pes je pes, mačka je mačka - pri dobrom mangmente si dokážu spolu zvyknúť - dokonca sa aj “kamarátiť”, ale zrovna prototyp priateľstva to nie je… Nakaziť sa niečím asi aj môže, v závislosti od zdravotného stavu mačaťa (a od vakcinácie ako psa tak mačky).   

allis - ako napísala hmn. A hlavne riaďte sa sedliackym rozumom. Tabuľky sú tabuľky - realita je realita. Každý je iný. Mala som šteňatá, ktoré som kŕmila málo a často a mám aj terajšiu, ktorá v piatich mesiacoch prešla na jedno kŕmenie denne - najprv bola vychrtlina, ktorá inokedy ako večer nežrala (odmeny teda áno, ale z misky nie), teraz jej musím už dávať menej lebo akosi jej začína byť veľa 😉.

Ono presne záleží ako bude šteňa u chovateľa “vedené”. My sme brali našu tiež neskôr a bol to trochu boj - u chovateľky bola viac menej iba v kotci a asi mierne povedané šikanovaná od ostatných psov. Jedinú výhodu to malo vôbec “neplakala”, ani v noci. Ale bola bojazlivá - s tým ešte aj teraz trochu bojujeme a dodnes si neuveriteľne (agresívne)bráni jedlo - jediný kto jej vyberie aj kosť z tlamy som ja, inak ju musím kŕmiť samostatne - aj kocúr musí ísť riadne ďaleko ☺. Ale už vie, že zas kocúrovi jeho brať nesmie. Pamlskovať už môžeme aj dcérinych psov  - ale musíme deliť spravodlivo - všetkým zaradom . Niekedy sa však bežne dávali šteňatá až trojmesačné a žiaden extra problém s tým nebol   

Anonymní:

Když bude výběh dost veliký s dostatkem trávy a vody a nasypeme jim něco do zásoby, tak nevidím důvod proč by to nestačilo. Husy jsou poměrně nenáročná zířata. Spíš bych se bál predátorů. Když je nebudete na noc zavírat, nejspíš vám je něco sežere, když nebudou pod dohledem.

- pridávam sa! Skôr či neskôr ich niečo zožerie. A ešte malá poznámka - ony to tie husy zvládnu, ale na výkrm to teda nie je 

Za mňa je metóda navečer ich pridať do kurníka najjednoduchšia a aj najlepšia . A to som skúšala aj cestu okukávania, aj pridania len tak (to bola teda blbosť najväčšia - najprv sa sliepky pobili, večer som nové nešla pochytať 😊) Záleží aj od Vašich konkrétnych možnostiach. Teraz na jar nám to vyšlo tak, že sme iba nastrkali nové sliepky večer do kurníka, druhý deň sa čerti vonku ženili tak ostali všetky zavreté - a aj keď sa všetkých 10 nových natrepalo do znáškového hniezda - prežili všetky a vôbec nevadilo, že tam boli aj 4 biele. Tým, že boli asi zavreté dva dni aj do kurníka potom bez problémov chodili smé hneď aj keď spávali dlho v tom znáškovom hniezde - staré ich asi nepustili na bidlá. Ale utriaslo sa to bez problémov.

Aj my sme mali Gustíka (a Matildu) - ochočených mojkáčov. Synovi spávali s hlavou na jeho kolenách - chodili za ním lepšie ako psy. Gustíkovi som vyliečila hnusne hnisavé oko (veterinár radil sekeru) - obetavo si nechal oko umývať a mastiť … Vysedeli a odvodili si 8 húsat. Fungovali ako hlásiči pohybu na dvore. Bohužiaľ ich púť na tomto svete ukončila líška - dodnes na nich spomínam. Záhradníci tiež boli - hlavne milovníci kvetín - do plaču mi bolo , keď mi za pár minút bez dozoru zlikvidovali celú hriadku nádherne rozkvitnutých gladiol - už nikdy som také nemala… Ale veeeľmi sme ich mali radi. Tak vám fandím nech gustík robí radosť dlhé roky!

orionka 😊 Keď si tak spomeniem ja v detskom veku by som sa tam sama pýtala - rada som sa hrala na psa a stavala si búdy - len neviem či by mi tam rodičia pobyt zaplatili 

verun - susedia mali pitbulla Dolfiho- fakt zlatý, vychovaný, vycvičený pes. Miloval hladkanie, venčili sme spolu s našou labradorkou úplne na pohodu. Vodili ho na vodítku stále, raz ho napadol z ničoho nič voľne pustený yorkshire (ten si behal, štekal a útočil na ulici stále - páničkovi to prišlo asi roztomilé) - a Dolfi ho vyriešil jedným pol sekudnovým výpadom- chudák york to neprežil. Susedia mali patálie lebo pitbull. Mimochodom ten york sa raz zahryzol aj do našej laradorky, ale tá iba skučala a držala kým som yorka z nej nedala dole. Ucho som jej potom liečila mesiac. Na druhú stranu som ale videla na vlastné oči ako sa akýsi bull zahryzol do lýtka okolo idúcemu chlapcovi a nepustil! No hororová scéna - majiteľ psa vrešťal bil psa ale ten nepustil, uhryznutý vrešťal tiež. No to bola vtedy doba,kedy si všetci výrastkovia dokazovali silu tým, že mali bullíka. Pre mňa sú bull plemená naozaj len pre ľudí, ktorí sú predovšetkým veľmi uvedomelí, skúsení, vyrovnaní a schopní toto plemeno zvládnuť a ich energiu správne smerovať. Vedia to byť maznáci, ale aj stroje na zabíjanie - proste boli na to šľachtení. 

Dávala som zálohu, na týždeň, za šteňa už k odberu - len som mohla preň ísť až o ten týždeň - tak ako poistku, že teda fakt ho berieme a aj tak som mala obavy či som nenaletela. Obavy som mala napriek xy komunikáciám s chovateľkou, napriek fotkám a videám šteniatka. Ja by som teda určite nedala zálohu za nenarodené šteňa - proste mám obavy a podvodníkmi sa to všade hemží. Neviem ako teraz, ale ani za zápis do poradovníka sa nevyberali zálohy! Veď je to ako lotéria - nik nevie či a koľko šteniatok sa vôbec narodí. No a aj keď pre podvodníkov ani zmluva veľa neznamená, bez papiera by som o tom ani len neuvažovala 

Nuž ja som sa už dostala viackrát do situácie, že som pomaly až ľutovala, že mám nadpriemerne inteligentné dieťa - školské osnovy sú teraz ako niekedy pre pomocnú školu - aby som teda svoje dieťa nenechala úplne osprostieť musela som sa realizovať ešte aj ja (no ešteže tak do piatej triedy som mu stačila). Ale bojovať s učiteľmi, že on nebude výsledky násobilky kresliť smajlíkmi (neznášal maľovanie odjakživa), ale napíše im to číslom bol teda zaberák! Odhliadnem teraz od toho, že on násobilku vedel v druhej triede a smajlíkov mal malovať ako štvrták! Mal jedinú kamarátku, ktorú poslali na psychiatriu, pretože bola divná - áno bola lebo bola fakt geniálna (rodičia to našťastie vyriešili prestupom na inú školu) - v ôsmej triede sa bavila počítaním integrálov! Viem toto sú výnimky, ale aj ten učiteľ by snáď mal na takéto dieťa zareagovať a nie ho poslať na psychiatriu! Integráciu sme zas ako spoločnosť poňali úplne debilne - neťaháme slabšie deti hore, ale ubíjame tie múdre (ono to ide ľahšie - múdri nemajú žiaden problém zakrpatieť)  

U nás si trúfla aj na husy! A líška aj podliezla - dokázala odvaliť taký kameň spod plota, že som gúľala očami aj chlap mal problém si s tým poradiť- skáče v pohode do dvoch metrov. Gunára síce nezabila, ale tak doriadila, že sme ho museli zabiť my -z milosti. Do husačníka vyhrýzla dieru cez dosky. Odvliekla veľkého pižmováka, agresívneho kohúta a pár sliepok. Pri tom ako som videla ako skáče neverím, že by ju el.ohradník odradil. Asi najlepšie funguje pes, ale ten sa pred dažďom skryl a líška len na to teraz čaká. Ja mám už tisíc chutí sa na to vykašľať - je tej divej zvere teraz u nás v okolí neskutočne veľa. Líšky boli sem-tam, teraz denne behajú po dedine, kuny detto, pribudol aj vlk a medveď, dravé vtáky sú to najmenej.  A ak mám chovať iba v chlieve tak na to kašlem. Úrodu žerú slimáci a chrobáci o akých som ani nepočula, srnky v zime ožerú stromčeky, diviaky vyorú zemiaky … No ale vraj žijem v prírode a tak sa mám tešiť. 

tiež sa charakterizujem ako "kritický realista". Vyliečená riadnymi životnými kopancami. Ja sa už tiež nedokážem spoľahnúť na nikoho okrem seba. Posledný kopanec som dostala od priateľovho syna (vtedy býval u nás), ktorého som raz poprosila, aby večer nakŕmil a zavrel hydinu (za peniaze), pretože som bola pracovne mimo. Našťastie som došla domov ešte tesne pred zotmením - mladého pána (17 rokov) nikde - zver vrešťala vonku (ani vody im nenalial). Tak len behom všetko obriadiť. Mladý prišiel po polnoci a jeho reakcia - "no tak som zabudol a čo?!". Odvtedy fakt nie som schopná s ním komunikovať.

No my už musíme asi zatvárať aj cez deň - líšky sa nám špacírujú po dedine hlavne cez deň a v daždi. Zrovna včera sme jednu z dvora vyhnali - prišla si pre obed asi… Neskutočnou náhodou sa nám ju podarilo vidieť ako si krásne ladne preskočila plot 1,8m ani okom nemihla a poďho rovno medzi hydinu! Ja som vrešťala, polovička bežala za ňou - líška vzala roha až keď ju už pomaly držal za chvost! A nemá zásadný problém ani s dospelou husou, veľkého pižmového káčera odvliekla tiež bez problémov. Ja už fakt neviem akú obranu zvoliť - pes asi aj funguje, ale tie vyšpekulované ryšavky proste fakt chodia po celej dedine a zásadne cez deň v daždi - vtedy sú aj psiská zalezené aj ľudia nebehajú po dvore - vyšpekulovali to dobre - musím uznať. A keby sme žili niekde kde niet pre ne prirodzenej potravy, ale okolo nás široko ďaleko iba polia a lúky plné myší, na ktoré  líšky kašlú a chodia si na sliepočky do dediny. (Susedovi vbehla priamo do chlieva - tiež ju pomaly chytil za chvost, ale vybehla oknom -asi 1,8m vysoko ho má - pod stropom). A myši musím chytať ja. 

A k tej vode - máme aj husy aj kačky - dávame iba do detského pieskoviska vodu - stačí im to aj na párenie A hlavne sa tam mení voda denne (niekedy aj dvakrát) - oni z toho spravia bahnisko za chvíľu. A okrem toho majú vodu aj v kýbloch (hrncoch) - nič lepšie  som nevymyslela - toto najjednoduchšie vymením aj umyjem

Tenurri - je to individuálne. Je však smutné, že aspoň ja v mojom okolí vidím čoraz viac tých, ktorí sa budú len sťažovať na všetko a všetkých … Napriek tomu, že im xy ľudí pomáha vždy skončia v pozícii chudáčika, ktorému všetci škodia. Nepohnú prstom, aby si pomohli. Naopak využijú všetkých ktorých môžu x-krát sa ešte voči tomu, kto im pomáhal zachovajú hrozne. Lebo predsa oni môžu - je to ich právo!! No som si spomenula na vlastnú snahu pomôcť … a dopadla som ako sedliak u Chlumce (asi trikrát v živote) - som hnusná, ale už veľmi rozmýšľam či pomôcť … Sama som musela s troma deťmi preskákať ťažké životné skúšky - robiť v dvoch robotách, študovať k tomu, sťahovať sa. A to vďaka tomu, že som chcela pomôcť, lebo dotyčným život strašne krivdil!  Ale nezostala som plakať a sťažovať sa - proste som musela riadne makať. A život naučí asi najlepšie každého a koho nenaučí tak si “zlý” život zaslúži. 

Biaca - ste mi pripomenuli príhodu so susedou, ktorá dala mačke rolničku na obojok a potom nadávala akú má neschopnú mačku, že nechytá myši ako náš kocúr! Hovorím jej daj jej dole rolničku a uvidíš. Mačka je zrazu preborníčka v love - až vtedy jej došlo, že akosi tá rolnička upozornila aj tie myši, že si majú dať bacha😜

Náš kocúr je Ričí- lebo ako mača keď prišiel k nám bol umňaučaný až strach - teda večne ričal Tak ostal “Ričí”

No my sme postavili koterec - parádny rozmery 5,5,x2,5 m - dali sme tam aj starý gauč. Úmysel bol, že psa tam zavrieme napr. keď príde návšteva a pod. A výsledok je ten, že je to koterec pre kocúra - tomu sa gauč na slniečku veeeľmi páči. Náš pes tam bol iba so mnou - a keď príde návšteva je pes doma v obývačke (ak sme my von) alebo opačne pes je vonku a my s návštevou dnu - aj to len v prípade, že návšteva psov nemusí Inak sme všetci spolu ☺ Takže koterec podľa mňa nepotrebujete hlavne ak ste to doteraz nepotrebovali - nebudete potrebovať ani odteraz. 

To nemusíte mať ani regulérneho psieho zabijáka - keď si predstavím moju kľudnú moskováčku, ktorá ale dokáže v zlomku sekundy vyhodnotiť situáciu po svojom a vyštartuje rýchlosťou blesku … Extra radostné, “slniečkové” a so všetkými a všetkým sa hrajúce a vítajúce jedince sú riadny problém pre majiteľov nekontaktných psov. Ja mám ešte ku všetkému pocit, že tie radostné psy neovládajú psiu reč (to že ju neovládajú ich majitelia radšej nekomentujem) - keby tú reč ovládali tak by sa k žiadnemu neznámemu psovi nerútili ako rýchlik z Košíc - približovali by sa opatrne, bokom, s odvracajúcim sa pohľadom … Osobne zatiaľ sa mi našťastie vždy podarilo takého radostníka riešiť skôr ako naša psica - našťastie stačí, že sa začnem ja radostne tváriť - šťastlivca oslovujem ako kamoša - niekedy aj pohladkám - vtedy to tá naša vyhodnocuje asi tak, že toto je kamarát toho nemusím riešiť. Keby som nereagovala (alebo čo i len o sekundu neskôr) bol by s najväčšou pravdepodobnosťou riadny problém, a to bez ohľadu na to či psíča ide vítať mňa alebo naše teliatko. Je fakt, že preventívne chodíme hlavne na miesta, kde vidím široko ďaleko a situáciám, ktoré hrozia problémom sa snažím predchádzať. To sa ale tiež nedá na 100% - viď náš príbeh, keď pobehujúci pes pohrýzol tú našu. Mala som ju pustiť?  

Strapaty viem, že prchký neznamená psychopat - s jedným prchkým cholerikom žijem už viac ako 10 rokov ☺. Normálne ho každý považuje za pohoďáka, ale viem že občas sa dokáže tiež pretočiť v sekunde. A naša madam ho asi miluje najviac zo všetkých, ale na druhú stranu je tiež jediný, ktorý s ňou nevie ísť na prechádzku a už vôbec nie na voľno. Neviem definovať prečo je to tak - asi niečo “vyžaruje” čo ten pes vníma. Naproti tomu je syn, ktorého poslúcha najviac zo všetkých (volám ho Desenský) - toho poslúcha na telepatickej úrovni. Ja som niekde medzi tým, a to sa jej venujem najviac - kŕmim, cvičím, hrám sa, škrabkám … A o tých zaplotových psoch viem tiež svoje - ja jej tiež neviem vysvetliť, že presne tých dvoch chudákov si nemá všímať .teda keďže vie, že to vždy riešim tak s výrazom týraného psa okolo nich prejdeme, ale stačila by pol sekunda mojej nepozornosti a vypálila by si to s nimi vyriešiť (a dúfam, že nikdy ich nestretneme mimo plot lebo dobre by to nedopadlo) Dva roky na tom robíme, ale asi sme na maxime - proste sama od seba ich ignorovať nebude. A to hovorím iba o dvoch domoch, kde to rieši. Ostatných si nevšíma - tiež neviem z čoho práve u týchto vznikla tá nevraživosť. Inak si buď nevšíma alebo tých čo poznáme má za kamošov - dokonca vie prispôsobiť hru podľa veľkosti kamoša - najlepšie sa hráva s takým malým čudom a tam obdivujem tú jemnosť ako vie korigovať sama seba. Chcela som tým povedať, že proste moskovák je špecifické plemeno niečo medzi pastierom a obranárom (tak bol vymyslený) vyžaduje od majiteľa veľa, ale rovnako veľa potom dáva. A selektívna hluchota býva dočasná - len to nevzdávajte pubertiak dokáže donekonečna skúšať čo mu prejde - ak toto zvládnete už bude fajn - len mu nesmie nič prejsť - zas tá ich pamäť - dobre si oni pamätajú, že toto mi už prešlo, tak to spravím zas 😜