Moje fena je sonem projeta skrz na skrz 😀. Fakt kdyz byly ty akutni problemy, řešili jsme to intenzivně. I rtg. Nikdy nic. Navíc teda kdyby to měl byt problém právě třeba ledvin, tak si tak nějak myslim, ze za ty roky by se to projevilo uz i jinak 🤔. Ona ma veškeré vyšetření zobrazovacími metodami a veškeré rozbory krve (včetně těch podrobných) v poradku.
Nechcem nijako zľahčovať, ani plašiť, božechráň. Fena mala za sebou aj magnetickú rezonanciu. A asi 2-3 mesiace predtým, než to prasklo (9 rokov), zápal močáku, sono a krv a nič nenaznačovalo, že je ľadvina v hajzli. Ostatne aj teraz s jednou má relatívne dobré výsledky, zatiaľ nič extrémne zvýšené. Takže ani trebárs nebol dôvod na to, aby jej vyšli krvné testy nejako neštandardne. Len si spätne vravím, či jej nakoniec nerobil problém ten väčší obsah proteínu v kŕmnej dávke.
Fena mala rovnaké problémy, myslím, že to písala aj na diskusii na faune. Normálne konzumovala mäso, bezproblémov, roky síce pestrá diéta, ale bez nejakej výraznej zmeny. Začala mať presne podobné prejavy, oblizovanie, žrala strašne veľa trávy a keď grcla, tak väčšinou len šťavy a tráv. Veti inak zdravého psa nejako skúmať hlboko nechceli, niekto nadhodil termín nadmerná tvorba žalúdočných štiav? A z ničoho nič jej praskla cysta na ľadvine, ľavdina sa jej vzala, má len jednu a je na renal diéte. A zdá sa mi, že je to oveľa lepšie. Jasne, tu a tam tú trávu žerie, ale nie je to až také inenzívne ako predtým. Tak som asi nepomohla, len teda, asi to nie je také nezvyčajné. Ako je na tom s vareným mäsom?
Saga, vrátim sa ešte k otázke, ktorá tu zapadla. Pýtali ste sa na to, či mulčovať, alebo nie. Za mňa určite nie. Krátka stresovaná tráva je vždy plná cukru, kone jej skonzumujú viac, má nižší obsah vody a vlákniny, zasýti teda menej. Ak ju necháte vyššiu, obsah cukru nie je tak vysoký. Ideálne spásť ako seno nastojato. Pri obsahu cukru v tráve je dobré myslieť aj na dennú dobu, počas ktorej pasiete. Trebárs pri chladnej noci neklesá obsah cukru pod 12 %, preto je toto počasie pre kone náchylné k schváteniam nebezpečné. Pri teplých nociach poklesne aspoň nadránom. Možno by nebolo odveci zapátrať aj nad zložením pastviny a vybrať druhy, ktoré majú prirodzene nižší obsah cukru. A hlavne, myslieť aj na výdaj energie, to často prehliada - netvrdím, že zrovna u vás, ale všeobecne. Obázky sa nepodarilo vložiť, tak aspoň takto. https://cdn.feedxl.com/wp-content/uploads/2022/04/Cold-nights_NSC-microcontent_Mar2022.png?strip=all&lossy=1&quality=75&webp=70&sharp=1&ssl=1
Ja som tiež celoživotne kŕmila domácou stravou a po diagnostike chronického zlyhávania som vysrabila a šla som do komerčnej stravy. Ak by bola nejaká šanca na zotavenie, tak by som sa asi inšpirovala tu. Vzhľadom ktomu, že sa len snažím oddialiť koniec, tak nevymýšľam. https://www.dromy.cz/blog/ledvinova-dieta-barf/
občas teda učešu druhýho koníka,jen tak na volno,dnes jsem taky učísla trochu druhýho koníka,pak trošku třetího koníka,pomazlila a šla,seděla kus od ohrady,a koukala na ně….
k brance za mnou dnes došel sám,i dojde někdy k onradě,to se nechá pomazlit bez pamlsku,ale v ohradě nic….
mrzí mě to,ale nevím co s tím…..☹️
Predstavte si rovnakú situáciu so psom, je bez majiteľa, pamlsok si od vás vezme, ale potom odíde, prídadne na vás trochu zaútočí. Chodili by ste za takým psom? Asi skôr nie. Alebo by ste aspoň prebrali s majiteľom situáciu, aby ste vedeli, čo robiť. A teraz si predstavte, že ten pes má 600 kg. Nie každý kôň bude držať, aby ste s a s ím mohli pomazliť, väčšina koní má takéto aktivity niekde hlboko a nestojí o ne. Maximálne tak poškrabať, keď to nie kde svrbí. Kôň vám zatiaľ celkom slušne dáva najavo, že nemá záujem, netlačila by som na neho, aby nemal potrebu vysvetliť vám to dôraznejšie.(môj tip je, že z toho jazdenia nadšený nebude, ohlávka pre neho znamená, že sa ide pracovať. ale to je len tip a po internete s to nevyrieši)
Nemyslím si, že začiatočník, ktorý nevie koordinovať pomôcky, by mal používať pracovný sed v sedle. Naučte sa jazdiť v pracovnom kluse, naučte sa stáť v strmeňoch, a keď budete ovládať toto, môžete začať postupne skúšať zostať sedieť po pomôcke do klusu. Postupne, pár krokov, žiadny kŕč, uvoľnene. Nedržať sa zubami-nechtami za každú cenu. Alebo, ak trénovať pracovný sed, tak potom bez sedla, ideálne s madlami.
Po TPLO fena zaťažovala nohu v podstate hneď. Prepokladám, že na kontroly chodíte, rehabilitujete, tak by som sa o tom pobavila s veterinárom. (ale nemám vipeta)
Keďže mám fenu, ktorá sa nenecháva dvakrát prehovárať do bitky, zvlášť na vodítku, riešim vždy preventívne. Oči na stopkách, psom sa vyhýbam z diaľky, špeciálne tým na voľno, “on nič neurobí”. Keď už sa mi stane, že niekto príde, záleží od toho, ako sa chová. Ak je to nejaký pidipes, ktorý prichádza v mieri, neriešim. Ak je to pes, ktorý v mieri neprichádza, riešim to vždy ja, obvykle stačí vyraziť do protiútoku - máloktorý pes prejde cez nasratého človeka. Potom podľa situácie, väčšinou kopem, už teda nosím aj slzák, ale zatiaľ som ho na psov nepoužila. A áno, som hysterka, neznášam to, keď si ľudia púšťajú bezprízorne čokle na špacír, ale mám fenu s jednou ľadvinou a fakt netúžim po tom, aby mi ju zabil nejaký debil tým, že po nej poskáče.
Ale tak oni sa celkovo ceny koní výrazne posunuli hore, čo je logické, vzhľadom k tomu, ako rýchlo hýbu náklady. Bejvávalo, že vyradený dostihák za dvacku. Dnes aj ten stojí 50+, ak je zdravý. Mne sa trebárs nezdá veľa 150k za zdravého, prijazdeného koňa. Nemám ich, nekúpila by som si ho, ale prečo nie.
Len tak ilustratívne, pred 15. rokmi som inzerovala známemu surového ročka z piberskej rodiny za 3 500 ojro. Ale bol to žrebec, s potenciálom plemenníka. Ak by som sa chcela koňa zbaviť veľmi rýchlo, dala by som ho do inzercie za stovku. Ak by som si chcela počkať na majiteľa, pokojne aj za 150. A asi by som rovno inzerala do zahraničia. Drahé kone neštandardných plemien sa nepredávajú v lokálnych podmienkach až tak dobre.
Pohybujem sa už niekoľko rokov vo vytrvalostnom športe a môžem potvrdiť, že kone znesú fakt veľa. Zažila som kone so sedlom na krku, kone so sedlo vystlanom dvomi molitanmi, hodne vysoko v rebríčku(a nemyslím to nijako negatívne) mám nórsku repre, ktorá sedlá na kožu/kožušiny asi zo sobov. Neverili by ste, čo všetko sú kone schopné mať na chrbotch a aké výkony s tým podávať. A to sa bavíme o atlétoch, ktorí bežia medzinárodné súťaže, často rýchlosťami cez 20 km/h na 120-160 km, šampionáty Európy, ale aj sveta. Fakt nepochopiteľné, ale tie kone nevykazujú bolestivosť počas súťaže (jeden zo sledovaných parametrov je Back and Girth). Nerobím si ilúzie, že svetové špičky vedia, ako vybrať sedlo a správne sedlať, nato už som videla priveľa. A nielen vo vytrvalosti. Vytrvalci používajú prevažne deky burioni a podobné typy, hrubšie, isto trochu tlmia. Je tam rezerva na to, ak kôň počas dňa nejakú hmotnosť zhodí - čo nie je zriedkavé. Ale, fakt sa mi ježia chlpy, keď sa hobík pýta, či boľavý chrbát koňa môže sedlať tlmenou dečkou. Sorry not sorry, taký človek zaslúži dostať poza uši a nie sedlať koňa.
