Neviem, ako sa to stalo, ale je jesen, sj lelene uz rucia.
S Fifou je to tak, ze vzdy, ked sa s nou lucime, tak sa jej polepsi, hoci samozrejme nechodi, ale nejaky pokrok urobila. Zajtra vysetrenie. Uvidime…
Vzdy, ked sa mozem ist potulovat do Volovskych, celkom konkretne rozmyslam, ako by sa tam asi dalo zit, kde, za co a ako. Myslim tym aj s konmi.
A hlavne, ako zacat, nikoho tam nepoznam, okrem par chaluparov dolu pri jazere, pozemok, ktory by som chcela patri SR a je to chranene vtacie uzemie, hoci sa tam poluje z druhej strany a tak vobec. Nie ze by tam nebolo inych miest, ale na tom pozemku stoji koliba, museli tam pradavno byt ovce, ci kone a je tam studna. A je to v uplnej perdeli a pritom nie uplne daleko od znaceneho chodnika, max 2 km.
Podla cmarancov na doskach tam boli ludia naposledy v roku 2013…Koliba je tak zarastena zelenou, ze som si ju najprv nevsimla, hoci som stala vedla nej, vynorila sa tam ako prizrak a odvtedy mi niet pomoci.
Vcera sa mi na inzerat (predavam fotopasce, nic zaujimave som neulovila) prihlasil typek z obce pred Kojsovom, stretli sme sa, robi pre Lesy, sympatak, ukecany a ze tam otec ma revir, tam chodim to, tam ono, tam hento a este mame zdruzenie a ruja slubna a zdruzenie s kamaratom takym a ontym a aj tam a potom vyslovil meno zapadnutej obce, pod ktorej chotar moj dream pozemok patri a ktora je poriadne vzdialena obci, kde sme sa stretli.
Ked sa mi v hlave spojili synapsy, typek si musel mysliet, ze mi hrabe 😛 Ale prejavil sucinnost.
Vypasanie? No problem, bacik tam kdesi v prdeli sezonne pasie nejake kravky, cez vikend ich uz hnal dolu (rovno po cervenej, stupala som po tom, heh).
Vybavime, vyriesime. Horske plemeno koni? Zaujimave, u nas sa im teda musi pacit. Posli kde to je na mape. Po ruji sa tomu mozme venovat.
Odpadla som. Normalne sa mi podlomili kolena.
Pravdepodobne dnes ani nezaspim.
No mozem mat taketo stastie????