Příspěvky uživatele

Tom reagoval dokonca 2x a súčasne napísal, že ja nechám “aby si mladý včelár ” natĺkol držku, pretože si ako liberál ctím ich názor aj keď je nesprávny (podľa Toma)…

no takto nemám skúsenosť priamo s Dadant úľom kde by rámik mal rozmery 43,5x30 cm, moje “experimenty” boli vždy robené s LG, buď  4/3 LG (výška rámika 32,5 cm) a tiež v ležane som robil  s rámikmi Jumbo s výškou 28,5 cm  a vždy je to dlhší rámik teda 44,8 cm! Z toho čo som s včelami zažil som nadobudol dojem, že 6 (či 5) rámikov o takýchto rozmeroch ako uvádzaš je pre silné včelstvo málo v plodisku… existuje postup tzv “optimalizované plodisko” kde 5 rámikov stačí ale len na plod, peľ sa ukladá do prvého nízkeho nadstavku…a musí sa používať materská mriežka… samozrejme dá sa rozvoj včelstva “ubrzdiť” tým že ho necháš pracovať s voľnou stavbou čo môže zabrániť vyrojeniu…

nedaj sa však mojimi rečami znechutiť, skúsený včelár  Pepo Krapka chová včely v minioptimale  na 5 rámikov, slúži to na oplodňovanie matky  a na zimu pridá jeden dva nadstavky do ktorých nakrmí a v pohode prezimuje… iný skúsený včelár Jindřich Meduna zasa chová včely v miniplusoch, pozri sem 

https://medove-zpravy.blogspot.com/2016/04/mini-ulky-velka-jarni-prohlidka.html

ale  napríklad Honza Veber skúšal zimovať včely v miniplusoch, kde v plodisku bol úzkovysoký rámik cez dva nadstavky a nad tým ešte nízky na zásoby…

čiže všetko ide, len malé decko sa musí naučiť chodiť 😉

môj názor však je , môžeš tento spôsob skúšať, môžeš na ňom dosiahnuť pozitívne výsledky ale takéto experimenty by som odporúčal robiť včelárovi, ktorí už má viacročné skúsenosti s chovom včiel…

Čo robiť vo včelách v novembri / v listopade? 

Už sme si v skupine párkrát rozdiskutovali ako včely viesť do úspešného zimovania, ale OPAKOVANIE JE MATKOU MÚDROSTI, tak znovu :

 V novembri / v listopade by úľ mal byť pripravený na zimu. Teda nemal by ho už včelár ZBYTOČNE otvárať aby neporušil krvopotne vybudovaný systém „zalepenia všetkých škár“ v hornej časti úľa propolisom. Včely pretmelili škáry medzi nadstavkami, prilepili okraj fólie alebo pretmelili medzery medzi povalovými doštičkami. Samozrejme ak včelár odstránil fóliu a dal ľanové plachtičky či rôzne koberčeky, snažia sa včely pokryť propolisom aj tie ale vzhľadom na množstvo potrebného propolisu ich snaha nemusí vždy dopadnúť úspešne a tak prepotrebné teplo bude spolu s vodnými parami čiastočne unikať z úľa. Keď včelár ukončí boj s klieštikom mal by podložku spod sita vybrať a nedávať ju naspäť do prvých preletov. Vytvorí sa tak najchladnejšie miesto v úli na dne a voda nebude kondenzovať v zime na stenách horných nadstavkov ani na plástoch. Sú včelári ktorí postupujú opačne, sito v dne prekryjú alebo dokonca majú dná plné bez sita a spoliehajú sa na odchod vodných pár cez priedušne upravený strop. V takomto prípade odporúčam oba krajné plásty v dolnom nadstavky radšej vybrať. Bez ohľadu na to pre akú cestu sa včelár rozhodne mal by zabudnúť na „zimný letáč/česno“, teda na zúženie otvoru na „dva prsty“, ako je často odporúčané! Včelári by si mali pamätať, že včely potrebujú v zime dýchať, odvádzať vznikajúci CO2 a letáč/česno by mali byť tak veľké ako v lete , len je ich potrebné prekryť mriežkou proti vniknutiu hlodavcov či piskora/rejska.

 Vnútri chumáča je už spravidla zimná teplota, teda pod 20 stupňov včely len jemne šelestia, skoro ich nie je počuť. Včelár by už nemal dodávať včelám krmivo ani tekuté ani medocesto. Rozhodne by už včely nemali chovať plod. Ak včelár sleduje cez snímače teplotu v úli a teploty nad 30 stupňov (dokonca už aj nad 25!) by mali včelárovi signalizovať že včelstvo môže mať problém! Ak včely v novembri často vylietajú z úľa a nevracajú sa možno je v rodine vírusové choroba, včely odlietajú uhynúť a včelstvo chová plod hlavne aby doplnilo stav. Toto neveští nič pozitívne pre prežitie zimy. Podobne nebezpečné je ak v novembri sa tie odlietajúce včely síce vracajú ale na letáčovú/česnovú doštičku dosadajú sťažka, ako pri výdatnej znáške. Čo myslíte, je bežná v novembri/listopade znáška? Možno niekde kvitne horčica ale obyčajne včely niekde lúpia, našli choré alebo už skolabované včelstvo a ich prežitie zimy je tiež ohrozené.

 November / listopad je mesiac, kedy už vo včelstvách obyčajne nie je plod, klieštik sa nemá kde ukryť a naplno ho zasiahnu použité prípravky. Ak včelári mali po predchádzajúcich zásahoch vyšší spád klieštika alebo ešte bol niekde zaviečkovaný plod je nutné „doraziť klieštika“. Obyčajne v prvej polovici novembra sa počasie „umúdri“, je niekoľko dní kedy sa popoludňajšie teploty dostanú nad 10 stupňov a včelár by nemusel mať pochybnosti o účinnosti zásahu. Nie je x-krát potrebné ošetrovať všetky úle, odporúčam len tie „podozrivé“, ďalej odložence/oddelky a tie kde včelár dával mladé matky. Za podozrivé považujem nielen rodiny kde bol vysoký spád klieštika ale aj tie u ktorých aj začiatkom novembra je stále plod. Často sa včely snažia neustálym plodovaním dohnať výpadok včiel s krátkodobou životnosťou spôsobenou klieštikom na larvách v ktorých sa majú dochovať zimné, dlhoveké včely. Niekedy je lepšie také „podozrivé včelstvo“ radšej do zimy ani nepúšťať, nedožije často jari a len skomplikuje zdravotnú situáciu na včelnici. Včelár by mal mať stále na mysli, že likvidácia klieštika mala začať v čase, keď sa liahla zimná generácia včiel, v novembri sa už likvidujú klieštiky kvôli tomu, aby ich prežilo čo najmenej a včely mali menej problémov v nasledujúcom roku. 

Včely sú zazimované, plásty uskladnené, rámiky vyvarené a vosk vytavený. A práve s voskom sa včelár môže v novembri „pohrať“. Blíži sa predvianočný ošiaľ vianočných, ja tomu hovorím „oplátkových“ medov a vtedy je dobre k medu na vianočný stôl pribaliť dobrým zákazníkom, či dobrým priateľom sviečočku z včelieho vosku. Tu sú dve cesty. Sú včelári, ktorí vosk z odviečkovancov, z divokej a trúdej stavby používajú na výrobu medzistienok vo vlastnej réžii a vosk zo starých plástov v ktorých môžu byť zvyšky nakumulovaných chemikálií požijú radšej na výrobu sviečok. Ja sviečky dávam priateľom a rodine a tak ich robím radšej z vosku ktorý nie je ničím znečistený. Tiež mi vadí, keď včelári pridávajú k vosku na sviečky kyseliny aby bol pekný žltučký, nie vždy sa kyselinu z vosku podarí všetku odstrániť. Keď vosk horí mal by šíriť len dobré vône a nie zvyšky chémie! Ak je to potrebné tak zosvetlím vosk bez kyselín, len opakovaným povarením v destilovanej vode (nakoniec akýkoľvek žltučký včelí vosk časom tmavne). A ešte jedna rada na záver, aj v stuhnutom vosku máte vždy aj nejakú vodu a sviečky odliate z takéhoto vosku by mohli pri horení „prskať“. Preto ja roztavený vosk  najprv nakrátko ohrejem na 100 stupňov, keď prestanú unikať drobné bublinky vody teplotu stiahnem na cca 70 stupňov a až potom odlievam sviečky. 

November/listopad je mesiacom, v ktorom ako hovorí jeho český názov už zo stromčekov opadne lístie a to je tá doba, kedy je vhodné stromčeky presádzať. Závisí od veľkosti včelnice koľko stromov tam včelár umiestni, ale sú možnosti sadiť aj v okolí, včely si stromčeky v čase kvitnutia nájdu. Dobré sú ovocné stromy, najmä slivky, čerešne/třešne, jablone, pre včasnú jar drieň/dřín a hlavne lieska a vŕba rakyta/jíva. Práve posledné tri je možné vo veľkom vysádzať v okolí včelnice, na opustených pozemkoch a nikto vás nemôže obviniť ako keby ste tam sadili agáty/akáty (dá sa aj to ale ja vás nenahováram). Nakoniec , každý včelár by mal za svojho života zasadiť niekoľko líp, ja som už vysadil 5! To nie je pre vaše včely, to je pre včely vašich vnukov, mne síce už prvé lipy kvitnú ale naplno sa to rozbehne po 20 rokoch a na vrchole medovania sú po minimálne 30 rokoch. Ale saďte, je to fajn pocit mať cieľ, ja napríklad chcem ešte chovať včely kým nezačnú moje lipy medovať! 😊

Vy píšete, že dáte samé souše do prvního medníku, který asi nepovažujete za medník, ale za součást plodiště.

Správna úvaha 👍

Silné rodiny majú väčší priestor na plodovanie ako podľa vás potrebujú…pomáha to  s čiatočnou elimináciou rojových nálad, ušetruje mi kontroly v plodisku, môžem celý nový nadstavok pridať v čase keď ešte stavebná nálada nie je optimálna…bla, bla..v skutočnosti sa elegantne zbavím desiatok staršch panenských súší, a včelám ušetrím prácu ak prepukne včasná znáška nemusia v chladnej jari najpr stavať a až potom nosiť, ani nezačnú nektár ukladať v plodisku, čo by zbrzdilo chov plodu a štartovalo prípravy na rojenie.. ak sú súše  viacročné, majú okraje buniek potiahnuté propolisom a matka to obyčajne chápe tak, že nezačne do nich klásť tak žhavo ako do čerstvo vystavenej medzisteny… do tohto štvrtého nadstavku nedávam SR, aby matku to tam nelákalo okamžite s kladením aj keď sa časom aspoň čiastočne stane nadstavok súčastou plodiska…až na ďalší rok na jar po odstránení spodného nadstavku , keď sa stane tento nadstavok  tretím od dna dostane ten SR…

Súhlasím s tým že pre včelára sú stredne silné rodiny bezpečnejšie ako veľmi silné, s tými sú skor problémy aj keď úľ s 8 nadstavkami sa na stanovišti každý rok vyskytne, aj rekord dá,nie je to štandard,,..práve to včasné pridanie priestoru, v literatúre nazývané “negatívne podtrhnutie rozvoja včelstva” 😉  trochu akoby reguluje včelstvo na pomery v okolitej prírode …ak je teplo a znáška  rozvoj búrlivo pokračuje, ak ale je chladno tak sa ten rozvoj pribrzdí a včely "počkajú"  na prírodu…

Nikdy som sa nesnažil si moje postupy ideologicky vždy do puntíka zdôvodňovať tak nemám celkom postavené teórie, ako to praktizujete vy, intuitívne to robím tak aby včely fungovali a js som mal MINIMUM PRÁCE…

TOM skutočne sa mi páči, že v svojom veku sa dokážete nadchnúť pre nové (pre vás) veci vo včelarine……

Veľa závisí od sily včelstva  (po poslednom medobraní zostanú na 4NN a vyhodnotia to že môžu ísť do zimy silnejšie , nik ich nevyháňa zužovaním priestoru úľa pred zimou ) …čo sa medu týka a hlavne charakteru počasia, neviem či to u vás vyjde.,, neviem či som písal niekde, ale po odobratí N1 na vytavenie pri jíve a vložení SR do N3, u silných rodín podľa Volejníka pridávam hneď N4  (bez medzistien a SR)…

Tom, samozrejme že svoju metódu chovu včiel v NN sem môžem napísať aj tretí krát, nevidím však na to dôvod, nikto tu tak včely nechová, nemám cieľ presviedčať včelárov aby tak včely chovali  na NN, ja NETVRDÍM ŽE CHOV VČIEL U VÁS POD BLANÍKOM V NN BY BOL VHODNEJŠÍ PRE VČELY ALEBO VČELÁRA AKO VÁŠ ÚL A VAŠA METÓDA….

 ale opakujem že jediné čo mi na vašich vyhláseniach vadí je to že nechcete uznať fakty…

TEDA že aj u NN sa dá ťažiť med VÝLUČNE S PANENSKÝCH PLÁSTOV  a ŽE CHOV VČIEL V BLANÍKU JE NÁROČNEJŠÍ NA PRACNOSŤ AKO MOJA METODA V NN…

Tom takto sa konštruktívna diskusia nedá viesť, keď ja na napíšem v príspevku , citujem:

“že je NN lepší pro včely… nič také som v živote netvrdil…” 

a vy následne na 30 riadkoch mi vysvetľujete  a argumentuje ako , prečo a kým je potvrdené, že vysoký rámik je pre včely výhodnejší… čítate moje texty s porozumením????

aby ste nepovedal že postupujem rovnako, pokúsim sa odpovedať na vaše otázky:

těžíte jen panenský med? 

ano všetok môj med je výlučne z panenských plástov, nič iné ako panenské plásty a medzisteny do medníkov nedávam a v čase likvidácie klieštika sú už odložené v sklade a nie sú zasiahnuté chémiou

Nemáte v plodišti starší rámek než 2 roky, max necelé 3 roky? 

všetky plásty ktoré boli v plodisku 3 roky idú preč na vytavenie

Jak zužuje? A zužujete vůbec? A jak to děláte? 

nezužujem plodisko na jar, osvedčilo sa mi ponechať včely aby sa rozvíjali podľa rozvoja prírody, nepotrebujem “regulovať ” rozvoj včiel, ak zazimujem dostatočne silné včelstvo, v máji točím med, podľa prírody aj 2x

Kolik NN má váš úl, jak je vysoký? 

⅔ LG má rámik vysoký 15,9 cm a počet nadstavkov v ktorých je 10 plástov kolíše podľa ročného obdobia, do zimy idú včely na 4 NN, pričom spodný nadstavok už plní len funkciu TL, na jar sa kompletne odoberie a plásty sa vytavia, v sezóne samozrejme v úľovej zostave pribudnú 2-3 medníky

Chováte trubce pouze v nejspodnějším NN? 

trúdy/trubce si chovajú včely tam kde to považujú za potrebné a vhodné, v čase kvetu jívy dostanú do nadstavku s plodom stavebný rámik, je v polohe druhý od steny nadstavku, a ďalších nadstavkoch plodiska vždy majú ako druhý od steny už vystavený túdi/trubčí plást, silnejšie rodiny obyčajne ale stavajú trubčinu do vysokého podmetu nad sito, ale napísať slovko “POUZE” si nedovolím (tie vystavené trubčí plásty pri stene plodiska včely často využívajú aj na ukladanie zásob či peľu, proste ako im to vyhovuje) 

Kolikrát za rok léčíte? Čím? 

prvá likvidácia klieštika u mňa je po poslednom medobraní, vkladám Gabon (alebo Ekopol) a potom v jeseň (na podzim) používam amitraz (slovenský prípravok Avartín - spaľovanie pásikov s továrensky naneseným amitrazom v podmete)

Považujete za polodiště jako Marx 2 NN “srostlé” na sobě a během jedné sezony je vůbec nedělíte?

ano, plodište majú včely vždy obyčajne cez dva, skôr cez tri nadstavky, nevidím dôvod im ho “trhat” či deliť, po odobratí spodného nastavku na jar, už len pridávam nadstavku do hornej časti úľovej zostavy..

TOM

odpovedal som na vaše otázky, pretože už si zrejme nepamätáte ako ste moju mi voľakedy napísali že chovám v NN včely blaníkovskou metodikou  a odvtedy ste párkrát použili slovné  spojenie, že včely sa ako v Blaníku dajú chovať v každom úle, že je to metóda… považujem to za významný myšlienkový vývoj, keďže v počiatkoch ste popisovali svoj úľ a všetko muselo byť tak, pretože ináč to nefunguje…

moje tu pokytnuté odpovede vám len mali osviežiť pamäť a pripomenúť že sme o mojej metode chovu včiel už debatovali…

v žiadnom prípade nepotrebujem aby ste mi ku každej odpovedi písali ako sa mýlim, prečo to robím zle viď vaše (pak by bylo jednodušší mít VN pro plod = dvě nízké bedny na sobě a v nich místo dvou pater N rámků = 20 ks rámků, tak pouze 10 rámků vysokých…)…ešte raz, dolu NN odoberám, hore pridávam, akonáhle by sa v systéme objavil VN metóda by bola nepoužiteľná……

že je NN lepší pro včely…

nič také som v živote netvrdil… je výhodnejší pre včelára!

že je NN …méně pracný pro včelaře je pro mě nepochopitelná…

no je to fakt,A ZA TÝM SI STOJÍM…nie tak ako ste včeláril v NN podľa Boháča ale tak ako včelárim ja (je to Volejníkova metoda upravená pre LG a podobá sa Marxovi)

SKúSTE MI SEM NAPíSAť ALE úPLNE STRUčNE KOľKOKRáT ZA ROK “LEZETE” DO bLANíKA ABY STE TAM UROBIL POTREBNý úKON…

.napr. otvorím plodisko aby som včelstvo zúžil

pridám SR

pridám medzistenú

vystavenú medzistenu preložím

starý plást dám za priehradku…

odoberiem SR

vyložím spopod medníka krmný nadstavok

upravím plásty v TL…

atď

Tom žiade CCD, môže to skutočne byť tá melicitóza,resp. jej následky..

Tiež som tu popisoval že mi melicitóza výrazne  oslabila včely na jednom stanovišti..samozrejme nie všetky , niektoré prezimovali pekne boli silné a ja borec som im ešte na jar dal očistiť zo skladu nejaké medníkové plásty so zvyškami nevytočenej medovice… človek je tvor nepoučielný, potrebujeme si naloucť občas ňufák, a to mi hovorila manžeka (!!!😕)že ona by to nerobila....dnes je jedna z týchto rodín  slabšia ako odložence z leta 😠,… pri občasnej návšteve kontrolujem či sa nerozbehla lúpež alebo či nezostal úľ prázdny aby som zavrel česno… mal som občas medovicový med ale nikdy predtým som nemal také množstvo melicitózy v ňom … zasa budeme múdrešī,však že 😉…

Ale dokázat chovat včely jinak, v jiném úle, například jen s jednou mírou v jednom úle a přitom stejně efektivně, to by byla frajeřina!!!

Tom a zasa provokujete 😉..

Prečo by som napríklad ja zakladal nové vlákno keď som sem už x-krát napisal, že včely chovám v  uli ⅔ LG  teda v hnusnom amerikánskom, nemodernom a veľmi náročnom na pracnosť 😠

chcete polemiku?  Porovnávať pracnosť?už ste to párkrát urobili a hoci som na základe svojich skúseností nesúhlasil zo slušnosti som mlčal ….

Akože sršíte nápadmi OK, každý má právo zriadiť si vlákna , aj ja mám nejaké viem že ho dokážete rešpektovať ale vlákno kde budem podpisovať metódu včelárenia s minmálnou prácnosťou v NN podľa Volejníka s prvkami metódy Blaník nepovažujem za potrebné …vy ju poznáte aostatní včelári natomto fóre nepracujú s NN…

…

do dymáka dávam zásadne tie choroše  a používam ho keď treba, sú práce keď aj rozprašovač je v akcii ale ako píše Tom len s čistou vodou… včelár musí vedieť kedy môže včely otvárať a ako sa správať aby neboli zlostné…

ale mal som pár dní keď som nevidel kvôli opuchnutému viečku  ak ma včela obdarila žihadlom blízko oka a keď jednému známemu bodla priamo do oka! a on prišiel o zrak tak som si povedal dosť!!! …nie pri bežnej kontrole včiel na stanovišti či kŕmení ale  keď otváram úľ, klobúk mám založený, vždy ! …a  je jedno či som v tričku alebo v blúze… a keď mi včielky párkrát ďobnú odzadu do hlavy teda do klobúka, teda akoby narazili, viem že stačilo, a kontrolu odložím na vhodnejšiu dobu…

v mojom veku si už nič nemusím dokazovať …😉

Adam ten nápad obmedziť niektorému diskutérovi prístup do diskusie sa mi osobne nepáči …🤔

okrem IQ existuje aj EQ… tá má v mnohých oblastiach väčší vplyv ako IQ…

a k Tomovi len jedna rada, jednoducho reaguj len na ostatných diskutérov, čítaj len ich príspevky…… ak to nedokážeš a “musíš ” reagovať furt na príspevky Toma, hoci ťa rozčuľujú, chyba nebude len na jednej strane😉… 

“Za život jsem potkal mnoho chytrých lidí, asi víc, než většina ostatních. Přičítám to dvěma faktům. Jednak umím rozpoznat potenciál protějšku - že je co se od dotyčného naučit a jednak, asi, dotyční poznali, že rozhovor se mnou, i opakovaný, není ztrátou času.”

toto mi stačilo….

ale čítal som to celé, napríklad som nevojak a nevedel som že komunisti robili brancom IQ testy…

Jsem schopný a ochotný připustit, že je někdo chytřejší a snažit se od takového něco naučit..

😉… no tak Tome, nerád sa miešam do vašej diskusie s Adamom ale tu  by ma skutočne pri vašom tvrdení (ktoré hore citujem) či sa vám niečo také v života naozaj stalo, či ste takého človeka, ktorý by bol od vás chytrejší naozaj stretli… alebo je to len diskusný (básnický) slovný zvrat….?

 som rád že niekto to naše diskusie aj číta 😉

Tom nazval včelárov , ktorí použijú za neschopných a porušujúcich zákon lebo sa nestarajú o zdravie včiel a ja som napísal názor svoj.. 

Javali , ale takto…nikdy som nesíril včelstvo len kvôli tomu že malo viac klieštika… je ale pravda, že ak je klieštika veľa, dokáže oslabiť včelstvo a oslabené včelstvo ľahšie podľahne chorobám… to je o tej imunite čo písal Tom, silné a zdravé včelstvo má svoju imunitu voči chorobám…(neviem posúdiť počet klieštikov z výrazu “hodne zablešené” ale v sezóne je silnej rodine 50-60 000 včiel a tak v čase vývoja väčšina lariev sa s klieštikom nestretla… problémom je klieštik po slnovrate, keď včely chovajú menej plodu a skutočný problém je ak je klieštik náhodou nakazený vírusmi včelích chorôb, potom ho nemusí ani byť hodne)

bavili sme sa o sírení ale to neznamená že je to bežný spôsob včelárenia, aj ja som mal po zime z melicitózy zoslabené na jednom stanovišti včelstvá ako to popisoval Tom… neznamená to že som ich vysíril, niektoré som dostal do sily, iné spojil a myslím že som likvidoval  skutočne len jedno… to ale som vedel prečo sú zoslabené!…

ak neviem zistiť príčinu zoslabenia to je iné tam sa musím rozhodnúť… a ak sú choré alebo mám podozrenie na chorobu zvažujem …

neumím VŽDY předem rozpoznat, co naději má a kde je snaha marná..

ale predsa to neumím ani ja…lenže včelstvá môžu byť slabé preto že sú choré…chorobu plodu skúsený včelár dokáže pri kontrole rozpoznať, ale je veľa chorôb včiel kde tie odlietajú uhynúť mimo úľ ale choroba tam doutná  …(napríklad taká paralýza včiel .. prenos sa môže uskutočniť aj pri kontakte medzi zdravými a infikovanými včelami. …existuje zalietavanie včiel medzi úľmi, stretávajú sa na napájadle alebo na kvetoch ... paralýza sa nedá liečiť…) 

prečo by som ohrozoval ostatné zdravé včelstvá len z ješitnosti, že ja to slabučké včelstvíčko vypiplem…

občas sa odvolávate na americké filmy (nekdo to rád horké) tak si pozrite aj film “kone sa tiež strieľajú”… 

mimochodom poznáte pojem “Sofiina voľba?”

Tom na každú vec sa dá pozerať z rôznych strán

Ano som toho názoru, že každý sa musí starať o SVOJE včely a dodržiavať pritom ZAKONY toho štátu kde ma  včely (teda ak sa to dá a zákon nie je blbo postavený, napríklad podľa slovenského zákona mám v registri nahlásený určitý počet včelstiev a každú zmenu počtu rodín  MUSÍM do 7 dní hlásiť, pritom zákon nedefinuje čo je jedno včelstvo,  teda mal by som nahlasovať celé leto urobenie odlozencov, chytenie roja spojenie dvoch rodín či výmenu matky odložencom, tú síru a pod!- no nerobím to, podobne ako vy mám na stanovištiach vždy viac úľov ako mám v registri “zvierat”)….

Ale k otázke….celkom som sa pobavil a dlho rozmýšľal či vôbec reagovať, ale priamo ste ma vyzval a diskusiu máte celkom rád ….

Kdo včelařit moc neumí, tomu pak na zakrytí neschopnosti poslouží síra..

Sú proste veci ktoré sú vami ináč chápane, ešte by ste mali trochu porozmýšľať kým napíšete takú blbosť lebo tým dávate zbytočne najavo svoje včelárske medzery

Teda práve znalý a zodpovedný včelár , dodržiavajúci zákon a ten, ktorému záleží na zdravom rozvoji včelstiev (som hobby včelár a mám svoje "zvieratká” celkom rád) nedopustí aby došlo k ohrozeniu VŠETKÝCH VČELSTIEV na včelnici…len nadutec, nedouk, amatér  a ten kto nevie včeláriť, NECHÁPE SÚVISLOSTI A NEROZOZNÁ POTENCIÁLNE RIZIKÁ špekuluje a zachraňuje rodiny u ktorých VOBEC NEVIE PREČO SÚ SLABÉ, PREČO NEJDU DO ROZVOJA a hrá sa na všumelca, posilňuje spája a keď to niekedy vyjde bez následkov (vonkajších , tie skryté nevidí) hruď sa mu nadýma hrdosťou , ale ten ten komu na zdraví VŠETKÝCH VČIEL naozaj záleží dokáže sa premôcť a zdroj POTENCIÁLNEHO RIZIKA z včelnice odstráni čo je jeho povinosť zo zákona, pretože sa musí postarať o zdravie včiel ,teda všetkých včiel nielen tej problematickej rodiny!!! ten včelár  podľa môjho názoru koná ODBORNE A SPRÁVNE

a vy konajte tak ako vám káže vaša tvrdohlavá hlava 😉

aktuálna fotka z Kaukazu…😉

asi bude skutočne dobré do toho nevrtať…🤔

Možná včelaře vidina zisku a potřeba množit a nahrazovat úhyny odnaučila včelařit bez zimních úhynů.

nič ich neodnaučila, jednoducho veľkovčelár kalkuluje výnosy a náklady, tie včelstvá ktoré musí nahradiť kvôli úhynom alebo z iných dôvodov to sú  jednoducho náklady, má ich zakalkulované, preto robí ⅓ odložencov na počet včelstva… dôležitý je zisk…

Tome je vidieť, že Dymák už neodoberáte a ani nečítate, videli by ste v tiráži že Dymák už nemá redakčnú radu, ani redaktora len šéfredaktora a AUTOROV…časopis si píšu sami včelári a “odbornosť ” príspevkov nikto zo žiadnej REDAKČNEJ RADY neposudzuje, či sú “vhodné” alebo “nevhodné “ k uverejneniu…je to vždy na rozhodnutí šéfredaktora, v prípade  ak sa mu zdá že autor píše veľmi ”z cesty", konzultuje  sa so mnou….príspevky ale MUSIA BYŤ O VČELÁCH a nesmú sa prepletať s politikou,..

Redakčná rada bola konštituovaná v časopise na konci roku 2021 s cieľom umožniť autorom zo skôl a ústavov publikáciu v “odbornom časopise”, ktorá sa im bude počítať do hodnotenia… prebiehal vtedy boj o včelárskych odborníkov so spolkovým časopisom Včelár (vydáva SZV) slovenský spolok včelárov vydieraním a inými výhodami stiahol do redakčnej rady gró slovenských včelárskych odborníkov a tak šéfredaktor oslovil niektorých prispievateľov a tak sa vytvorila “redakčná rada”…Juraj Majtán, Roman Hošek, Zdeněk Klíma, Jaroslav Pásler, Marek Semelbauer, Maroš Laho…a za ČR sa tam ocitol Klíma a Hošek ako učiteľ včelárstva na včelárske j škole, podobné ako Pásler z včelárskej školy na Slovensku, ostatní boli z akademického prostredia…

Nikdy Román neposudzoval vaš článok a určite by sa nemal šancu vyjadrovať ani k príspevkom, ktoré by ste do Dymáka poslal…

.. toto som vám napísal len na  vysvetlenie situácie , nijako to nechápte že vás tlačím aby ste písali do Dymáka…časopis má dosť spolupracujúcich včelárov, ktorí sa radi podelia o svoje skúsenosti..…

goro:

 Přesně takovouhle debatu chci, zkusme se dobrat toho, že jsem něco vypozoroval, ale nedokážu to pochopit a zdůvodnit do fáze použitelného, obecně platného pravidla.

Tome nevidím tu žiadnu záhadu, škoda že nemám čas na vysvetlenie , možno niečo napíšem večer, sú tam dve príčiny, jednu ste “kápnul” t.j. sila včelstva a druhá je charakter a intenzita znášky…všetko ostatné je len technika spracovania prinášaneho nektáru ..ale obecne platné pravidlo z toho ťažko vykoumáte…….

skúsim teda napísať svoj názor prečo včely v 24 donesú viac medu…

najprv pre začiatočníkov popíšem postup spracovania nektáru, ktorý prinášajú lietavky do úľa… v TL Blaníka (v iných úľoch vo vyššom podmete či najnižšom nadstavku plodiska) preberú mladušky riedky nektár tak, že lietavka vyfúkne bublinu nektára (predstavte si puberťáka so žvejkačkou) mladuška ju nasaje a lietavka ide zbierať ďalej… mladuška má dve možnosti ak je dosť mladušiek tak znovu nafúkne bublinu, - veľký povrch väčšie odparovanie vody a to sa opakuje x-krát až kým % vody neklesne približne na 30%..potom mladuška prestrie v tenučkej vrstve na dno alebo steny  bunky v medníku a dosušuje teplým vzduchom na cca 18% vody, potom nastrie ďalšiu vrstvičku medu a to sa opakuje až je bunka plná a zaviečkujú ju. 

Toto je ideálny stav ak je znáška mierna, mladušiek dostatok a majú čas! …ale každý včelár vie že včely pri silnej znáške dokáže cez deň doniesť  niekoľko kilogramov nektáru a tu sa dostávame k predmetu otázky!

Ak je znáška silnejšia majú včely zaužívané že niektoré mladušky spracúvajú med, teda dosúšajú nektár a iné mladušky ho len odoberajú a len ukladajú taký riedky do voľných buniek nektár bude spracovaný večer a hlavne v noci keď lietavky nebudú už nič donášať.

problémom je že pri naozaj silnej , nárazovej znáške nie je veľa voľných buniek do ktorých by riedky med mohli uložiť…… v plodisku toho riedkeho nektáru neuložia, tam je plod, peľ a med na kŕmenie plodu, teda im zostáva len TL a medník…  TL je konštantný či je medník 15 alebo 24  … čiže ak je medník 15 pomerne rýchlo sa naplní tým medom na sušenie a nie je moc kde ukladať riedky nektár… ako zareagujú včely?…jednoducho prestanú odoberať nektár od lietaviek a tie prestanú nektár nosiť…. určite ste videli pri silnej  znáške, že niekedy lietavky priletia a majú problém dostať sa do úľa, sú na čakačke, mladušky spomalia odoberanie nektáru čo je signálom pre včely aby obmedzili jeho prínos do úľa… keď je u silnej rodiny, ktorá má dostatok lietaviek a dostatok mladušiek pri silnej znáške nadstavený medník 24 a nie 15, včely prínos nektáru nemusia obmedzovať, viac ho spracujú lebo majú priestor aj na uloženie a do rana sú bunky pripravené na ďalší prínos… 

tom nie som presne informovaný o tom prečo ste stratil záujem písať pre Dymák..

Nabídl mi psát pro Dymák. Tam jsem ale narazil na tvrdý liberalizmus. Tam, jako jinde, chtěli psát o neodborných nesmyslech a tak ať píší, ale beze mě..

ja mám od Miša (vydavateľ a šéfredaktor) informáciu, že ste podobne ako tu do svojich článkov o včelách neustále chcel vplietať politiku… nikdy prispevateľom Dymák za tie roky nepredpisoval ako majú písať, majú popisovať svoje postupy a NIKTO Z REDAKCIE IM NEKOMENTUJE čI Sú ZLÉ ALEBO DOBRÉ,  proste sú ich…

ale verím že ste sa nedohodli, pretože aj tu mi píšete :

"Ale co jako s vašimi výhradami Goro? Debatovat pořád POUZE o včelách, tak jako ho někteří tady chcete, by bylo jen klábosení jako drbny na pavlači, chlapi o fotbale v hospodě a mezi lepšími lidmi o počasí. Nic z toho ale nepřinese a ani nemůže přinést ŽÁDNÉ řešení."

diskusia o včelách je to čo vám umožní o včelách rozmýšlať, prepletanie s politikou včely nepotrebujú, pokiaľ priamo tá politika neovlyvňuje to včelárenie…politika PRINESIE NEJAKÉ RIEŠENIE???

píšete že ste “tahoun”, že prininášate odbornosť, tak to robte ďalej…je to užitočné…

ale ak sa odmlčíte, naozaj tu bude ticho a čo potom…budete sa cítiť lepšie?