každý zdroj uvádza iné mednatosti, podľa svojich meraní v svojom okolí…
/ podľa A. F. Gubina/ Rastlina a za ňou je množstvo medu z 1 ha v kg
Akát 1700 Ostružina lesní 70 svazenka, lípa malolistá. 1000 Pohanka 60 Alvia lékařská 650 Řepka ozimá 50 Komonice lek., vrbka 600 Slunečnice 30-50 Koriandr 500 Švestka, Hořčice 40 Javor mléčný, 200 Kružina 35 Vrba rakyta 150 Višeň, dýně, okurka 30 Jetel hybr. 125 Trnka, pampeliška 25 Vičenec 120 Vojtěška 24 Malina 100 Jabloň 20 Čekanka 80
Tome ďakujem za palec…
... viac ma však potešilo, že ste si prečítali môj príspevok o podmete iného rozmeru ako používate a nezačali ste ma poučovať aká má byť správna výška podmetu ale ste našli v príspevku niečo. čo vás zaujalo…
myslím si že tento váš prístup si aj ja osvojím a budem používať…
teda prečítam si váš každý príspevok, ale na to čo nebude podľa mojich predstáv jednoducho nebudemzbytočne reagovať… mohlo by to našu komunikáciu voči VF či IF posunúť do roviny, ktorá bude prijateľnejšia pre nás ale aj pre ostatných záujemcov o včelárenie … a o tých hlavne ide, nie o nás dvoch…
poz.
vzťah TL a mriežky nemám zo “štúdií” ale z vlastnej praxe… skúšam chovať včely aj na 4/3 LG, teda výška plástu v plodisku cez dva nízke ⅔ nadstavky… keď som nemal TL pod plodiskom tak matka často vybehla klásť do stredových plástov prvého NN, včely si tam nanosili peľ, chovali tam plod a musel som použiť mriežku…
imho:Dobrý den, máte typ, jaké jsou nejlepší medonosné byliny nebo keře?
Teoreticky by rozdelenie rastlín podľa prínosu mohlo byť ako prekladám v prílohe… ale treba upozorniť na to čo uvádzal aj kolega Tom, že výnosy sú na hektár!! A treba povedať aj to že hoci občas točím med ochutený lipou, skutočne musí byť na lipe aj medovica aby som naplnil z lipy medníky…všetko je to silne o počasí ale aj o spomínanom podloží, o pôde… …a ešte o veku lipy, v 10 rokoch už kvitne ale medujú až 20 ročné a čím starší strom, tým je väčšia šanca získať lipový med…
imho ako píše bodlinka, treba nejaké rastliny na jar, ďalšie na leto a ešte aj na podzim k peľu… teda začať krokusmi, púpavou/smetánkou , ďatelinky/jetel, materia dúška, oregano/dobromysl, astrovky, brečtan a a mnoho ďalších ako píše drevodelka…závisí od veľkosti záhrady…
Zaujímavý pohľad, no tu ju nestretnete. ..
Včela obrovská (Apis dorsata Fabricius, 1798) někdy také včela zlatá. Jedná se o druh vázaný svým rozšířením na tropy a subtropy jižní a jihovýchodní Asie.
Sviečky z včeliho vosku môžeš vyrobiť viacerými spôsobmi… môžeš okolo knôtu navinúť medzistenu, môžeš naliať roztveny vosk do maléj nádoby kde vložíš knôt alebo použiješ silikonovú formu, do ktorej vložíš knôt a naleješ roztavený vosk a potom vyberieš po stuhnutí “figurálnu” sviečku…ešte sa robia sviečky aj máčaním a vyťahovaním knôtov…aký druh sviečok máš záujem vyrábať…?…ja preferujem odlievanie figúrok do vosku
Anonymní:To je to matení pojmů. Podmet neni vysoké dno a obráceně. Podmet je prostor mezi plásty a stavebni zábranou u vysokého dna. Podotýkám že nejsem zastancem vysokých den, ale nizkych. Uz proto, že nemusim řešit bordel od včel, ktery si u nízkého dna uklidí včely samy.
ano priateľu, ak niekto vloží do vysokého dna stavebnú zábranu podmetom sa stane priestor medzi latkami stavebnej zábrany a spodnými latkami (SL) plástov v spodnom nadstavku… ak tam nie je stavebná zábrana je podmetom celý priestor od SL po dno… niekto má potom podmet 1-2 cm, iný 6cm a dozvedel som sa tu že býva aj 10-15 cm.. (nebudem komentovať používanie stavebnej zábrany, lebo ju nepoužívam…)
k čomu má slúžiť vyšší podmet resp. vyššie dno?…obecne je podmet priestor, kde lietavky odovzdávajú mladuškám prinesený nektár, podmet je priestor kde sa lietavky uložia na noc aby nekomplikovali pomery v plodisku, podmet je priestor, ktorý má umožniť včelám utesniť medzery medzi rámikmi s plodom odspodu a udržať tak teplotu okolo plodu a umožniť plodovať v plodisku až k SL… nevýhodou vyššieho podmetu na druhej strane je riziko stavby voskových miniplástov najčastejšie trúdich/trubčích… obyčajne sa to stáva ak včelár neposkytne včelám dostatočný priestor v úli, neumožní im realizovať stavebný pud vkladaním medzistien či neumožní im chovať trúdov na stavebnom rámiku v plodisku…. samotná trúdia stavba pod plodiskom síce môže komplikovať včelárovi prácu ale výhoda trúdieho/trubčieho plodu pod plodiskom je skôr pozitívom z pohľadu klieštika (už to kolega Tom viackrát vysvetľoval)
existuje možnosť aj pri nízkom podmete úspešne včeláriť (kolega Tom to popisoval), vtedy sa pod plodisko vkladá nízky nadstavok, ktorý preberá všetky funkcie vysokého podmetu, lietavky tam odovzdávajú nektár, môžu tam lietavky nocovať bez toho aby vytvárali brady na letáči, včely môžu utesniť plodisko odspodu a matka môže klásť až po SL a netreba zabudnúť že je v podloženom nadstavku i trubčina a trubčí plod…
tým nechcem napísať, že bez vysokého podmetu či bez podloženého nadstavku (Tom - TL) to nefunguje,… tisíce včelárov tak chovajú včely… možno sa viac trápia, lietavky robia na večer brady na letáči, plod nie je možno až po SL, matka sa potom tlačí s plodovaním dohora, včelár sa bez materskej mriežke nezaobíde, často musí vykladať plodové plásty do medníka (ktoré by mimochodom nemali byť používané na med ☹️) atď…
Tom4,
rád sa zúčastním akejkoľvek diskusie o podmete, česne a pod.
urob vlákno máš čo ponúknuť zo svojich skúseností….
….ale nalejme si čistého vína aj tu…
TOM50 napísal:
Podmet musí být vysoký 18 mm …
ja som to okomentoval:
- tisíce včelárov roky úspešne chovajú včely v úloch s vyšším podmetom ( aj ja 😉)
nikdy by som si nedovolil napísať podmet že "18 mm je nezmysel"
trvanie na tom že podmet musí být vysoký 18 mm je nie nezmysel ale polopravda….
nezmysel je ako píše Pavol podmet vysoký 15 cm!
kaleman nože daj zdroj tvojich zaujímavostí….. pretože nie 180 mávnutí, pokusy ukázali, že krídla vyletujúcej včely urobia 237 kmitov za sekundu a krídla včely priletúvajúcej do úľa 250 kmitov. Za silného vetra sa počet kmitov zvyšuje na 274 za sekundu. Krídla včely, ktorá mieni pichnúť, robia 285 kmitov. Krídla vetrajúcej včely urobia 216 kmitov. Plodná matka urobí krídlami 226 kmitov za sekundu, neoplodnená 253 a trúd 207.
Do úľa nosia vodu lietavky. Stanú sa z nich špecializované nosičky vody vyhľadávajúce napájadlá alebo zdroje vody v prírode, napríklad kaluže alebo rôzny vodou nasiaknutý materiál (mach, rašelina a pod.). Prínos vody do úľa je riadený dopytom mladušiek. Ak je spotreba vody krytá prínosom vodnatého nektáru, je nosičiek vody málo. Ak prestane prínos nektáru, vzrastie počet nosičiek vody na napájačke. V úli by sme márne hľadali bunky s uskladnenou vodou. Včely vodu neskladujú v bunkách plástov ako med a peľ. Iba zriedka je vidieť drobné kvapky vody lesknúce sa v trhlinách plástov. Nosičky vody odovzdávajú náklad vody mladuškám pri letáči a tie ju využijú ihneď tam, kde je potrebná. Pokiaľ nie je o vodu záujem, mladušky s plným medným vačkom vody sa usadia neďaleko otvoreného plodu. Tam ako živé zásobníky vody čakajú na príležitosť, kedy bude voda využitá krmičkami plodu.
Peťa sorry, sama zistíš, že ako písal gall menej sa rojí bucka… 😉
….aby som držal tému, osobne som bucky neskúšal, mám dvoch priateľov, ktorí ju vo svojich úľoch majú. Jeden má dlhoročné skúsenosti so včelami a má vyše stovky rodín, kupuje inseminky z Dánska a robí si F1 (bastardy), s matkami aj včelami je maximálne spokojný, viac ale na horskom stanovišti, kde je často medovica, druhý kamarát má menej včiel aj skúseností, zopár matiek F1 kúpil od českého chovateľa, vo výnosoch extra rozdiely nevidí, v rojivosti áno, v prospech BC...
Miloš:Mě by zajímaly včely Pol-line, jak by vlastně probíhalo zavedení chovu takových cizích liníí?
Miloš neviem ake maš informacie o pol-line, čo ja vviem o pozadií Pol-line jedná sa o šľachtiteľský program. Pol-line bol koncipovaný a používaný USDA na presun vlastností VSH z laboratória do včiel, ktoré by chceli používať komerční včelári. S výsledkami programu boli veľmi úspešní. "Pol-line" pôvodne menoval niektoré z prvých kráľovien, ktoré vznikli z programu. Je dôležité pochopiť, že "Pol-line" v skutočnosti pomenúva selekčný a šľachtiteľský proces, ktorý možno použiť na chov s akoukoľvek populáciou včiel medonosných. Dobré výsledky budú mať aj plemenné zvieratá, ktoré sú výsledkom programu, ktorý používa podobnú metodiku ako program Pol-line, samozrejme v závislosti od odbornosti chovu, selekcie a veľkosti použitej populácie. Podstatou je, že šľachtiteľská metóda produkuje kmeň.
V CR je však zákonom 154/2000 Sb. stanovene ze sa mozu slachtit len kranka neviem ake maš skúsenosti so šlachtenim matiek ale ak budeš pouzivat metodu Pol-line pri šlachtení kraňskej včely, no neviem….
M+M lezie to z teba ako z chlpatej deky 😉
Nemôžeš sa pytat na tvoj konkretny kraj?….obyčajne dotacie najdes priamo na stranke kraja…
M+M… sú vyhlasované dotácie pre jednotlivé kraje pre začínajúcich včelárov ako piše Petra ale gró dotacií je v tomto dokumente … https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2023-53
Janes to máš tak , v japonských úľoch sa už chovajú včely u viacerých nadšencov aj v ČR, no pre ten chov v umelohmotných fľašiach nemá češtiny pekný vvýraz, že by “prasána”?
Nie je potrebné byť v zväze (ale môže to pomôcť s nejakými dotáciami, liečením včiel či priateľskejších vzťahov s včelármi v obci), povinnosť je zaregistrovať včely ako každé hospodárske zviera v registri..
Včely obecne majú okruh na zber znašky tak 3km , ale lietajú aj 5 extrémne 7 km
Náklady na začiatok sa permanentne zvyšujú, neviem momentálne aktuálne ceny treba u vás presondovať ale 3 úly,3 rodiny pomôcky a ručný mmedomet.. počítam tak 20 000 Kč
Pozrite si v článkoch tten od Zbyňka, citujem “Musíte zainvestovat do vybavení. Koupit nebo vyrobit včelín. Včelařské pomůcky lze sehnat starší a levnější od končícího včelaře. Pro začátek se doporučuje pořídit od tří do pěti včelstev. Větší počet by mohl být pro začátečníka přílišné sousto. Pro lepší představu si uvedeme orientační ceny potřebných věcí. Včelstvo seženete kolem 1000 Kč. Jeden kompletní úl se cenově pohybuje kolem 2500 Kč (záleží na typu). Samozřejmě manuálně zručnější včelaři, si úl vyrobí doma a budou zhruba na 1/3 ceny. Včelařská kukla stojí 300 Kč a rukavice 200 Kč. Z náčiní bude nutný kuřák (300 Kč), rozpěrák (80 Kč), smetáček na včely (150 Kč). Pouze zanedbatelnými položkami je zápisník na poznámky a rozprašovač na vodu. Nákladné je pořízení stroje na vytáčení medu. Nové medomety začínají s cenou na 15000 Kč (lze na ně čerpat 50% dotace). Na začátek vám ale bude stačit koupit medomet starší. Cena je pak nízká (2-3000 Kč), ale někdy je potřebná drobná oprava. Pokud jste zdědili kompletní včelařské vybavení po bývalém včelaři, dejte pozor! Platí to především o úlech, plástech a rámcích – staré raději spalte! Reálně hrozí zamoření nových včelstev řadou nemocí. Začátek chovu by vám to přinejmenším hodně znepříjemnilo nebo by vás počáteční neúspěch od chovu úplně odradil. Poradit se můžete se zkušeným včelařem, ten vám náčiní protřídí na použitelné a vhodné k vyřazení.”
👍pre snahu chovať včely…
Práve kvôli včelám sa často prejavgia už existujúce medzisusedské problémy. Snaž sa ich vylepšiť ešte predtým, než začneš včeláriť. zo zákona sankcie nehrozia ale je dobré si zistiť alergie susedov na včelie bodnutie (potvrdené lekárom) lebo to by bol dôvod na presťahovanie včiel preč… vždy sa dajú okolo úľov urobiť trvalé alebo dočasné zábrany za úľmi od suseda alebo aj pred úľmi ktoré prinútia včely lietať po opustení úľa dohora, a nelietať nízko cez záhradu… treba včelám ddať “pitítka” aaby nnechodili kk susedom do bazénu a pod…
pre “zakladadateľa” (kua to si neviete dať aspoň nejakú prezývku?)
posledný príspevok je správny, výlučne na predaj medu z dvora nepotrebujete povolenie KVS …pozrite toto, str. 22 .. https://www.vcelarstvi.cz/dokumenty-cms/med-statni-veterinarni-dozor-brezen-2019.pdf
..u nás taky tak…raz sme skúsili niečo iné a boh ochraňuj našu krajinu… nedopadlo to dobre…
hlavne že včely nemusia voliť, nemajú demokraciu ale kráľovnu…
držia hubu a makajú.. tak nech sa našim včelám darí…😉