Tom ja som len konkretizoval možnosti “ekologického včelárenia” u nás
…z vášho príspevku mi je jasné, že vám vadí idiotské maskovanie sa pojmami ako “ekologický, zelený, prírodný”, či radšej “green a raw”😕… nie je tragédia že sú tieto pojmy “nadužívané” či moderné , tragédia je že sú vedome zneužívané… to často už nie je o naivite toho kto ich používa, ten len jednoducho využíva naivitu toho, komu sú určené…….
Chov včiel je súčasťou poľnohospodárskej výroby, preto aj ekologický (v anglickom jazyku organic beekeeping), patrí do systému ekologickej poľnohospodárskej výroby.
Ekologická poľnohospodárska výroba má svoje základné pravidlá, zhrnuté v právnych predpisoch, ktoré sa uplatňujú v krajinách Európskeho spoločenstva : - Rámcové nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov v znení neskorších nariadení, - Pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovené v nariadení Komisie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady(ES) č.834/2007 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú poľnohospodársku výrobu, označovanie a kontrolu, v znení neskorších nariadení, - nariadenia komisie (ES) č. 1235/2008 , ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov z tretích krajín, tiež v znení neskorších nariadení.
Textové znenia uvedených nových nariadení pre ekologickú poľnohospodársku výrobu sú príslušným orgánom pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na Slovensku, t.j. ÚKSÚP- om, Odborom životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva spracovávané do pracovných znení EU nariadení do tzv. konsolidovaných textov nariadení, ktoré sa zverejňujú na www.uksup.sk .
Novým slovenským právnym predpisom pre ekologickú poľnohospodársku výrobu je zákon č. 189/2009 Z.z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý v 15 paragrafoch a jednej prílohe ustanovuje špecifiká slovenskej ekologickej poľnohospodárskej výroby nadväzne na celoeurópske nariadenia Rady a nariadenia Komisie
Na Slovensku je len jeden včelár , ktorému “ekologická polnohospodarska vyroba ” PODĽA PRAVODIEL EU, umožnuje chovať včely “ekologicky”……
Chov včiel je súčasťou poľnohospodárskej výroby, preto aj ekologický (v anglickom jazyku organic beekeeping), patrí do systému ekologickej poľnohospodárskej výroby.
Ekologická poľnohospodárska výroba má svoje základné pravidlá, zhrnuté v právnych predpisoch, ktoré sa uplatňujú v krajinách Európskeho spoločenstva : - Rámcové nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov v znení neskorších nariadení, - Pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovené v nariadení Komisie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady(ES) č.834/2007 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú poľnohospodársku výrobu, označovanie a kontrolu, v znení neskorších nariadení, - nariadenia komisie (ES) č. 1235/2008 , ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov z tretích krajín, tiež v znení neskorších nariadení.
Textové znenia uvedených nových nariadení pre ekologickú poľnohospodársku výrobu sú príslušným orgánom pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na Slovensku, t.j. ÚKSÚP- om, Odborom životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva spracovávané do pracovných znení EU nariadení do tzv. konsolidovaných textov nariadení, ktoré sa zverejňujú na www.uksup.sk .
Novým slovenským právnym predpisom pre ekologickú poľnohospodársku výrobu je zákon č. 189/2009 Z.z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý v 15 paragrafoch a jednej prílohe ustanovuje špecifiká slovenskej ekologickej poľnohospodárskej výroby nadväzne na celoeurópske nariadenia Rady a nariadenia Komisie
Na Slovensku je len jeden včelár , ktorému “ekologická polnohospodarska vyroba ” PODĽA PRAVIDIEL EU, umožnuje chovať včely “ekologicky”……
Tome diskutujete sám, a to je dobre…dokážete tak zoznámiť potenciálnych čitateľov so svojimi úvahami…
preto možno musíte diskutovať niekedy sám, pretože mnoho včelárov vaše úvahy nestíha pochopiť ale môže to byť aj preto, že niektorí sa boja diskutovať (ako ja) aby ich úvaha (ak je odlišná od vašich záverov) nebola pochopená ako ÚTOK NA VÁS….
takže Tom, dám sem svoje úvahy a skúsenosti s melicitózou a vôbec TO NIE JE REAKCIA NA VÁS ANI NA VAŠE POKUSY ČI ÚVAHY…
z toho čo viem, každý med obsahuje cukry, jednoduché teda glukózu, fruktózu ale aj zložené ako dvojcukor sacharózu (glukóza+fruktóza) ale obsahujú tiež nejaké percento trojcukru melicitózy (glukóza + glukóza + fruktóza)… včely pri spracovaní medu pridávajú enzým invertázu, ktorá rozkladá zložené cukry… sacharózu invertáza rozloží na glukózu a fruktózu, teda na jednoduché cukry ale trojcukor melicitózu rozloží invertáza len na glukózu a TURANÓZU. TURANÓZA JE DVOJCUKOR AKO SACHARÓZA (tvori ju molekula glukózy a molekula fruktózy) ALE GLUKÓZA A FRUKTÓZA MAJU NAVZÁJOM INÉ CHEMICKÉ VAZBY A ENZÝM INVERTÁZA UŽ TENTO DVOJCUKOR NEDOKÁŽE ĎALEJ ROZLOŽIŤ NA JEDNODUCHÉ CUKRY , KTORÉ DOKÁŽU VČELY STRÁVIŤ…turanózu včely pomocou slinných žliaz dokážu rozpustiť a požiť ale je pre ne nestráviteľná, zbytočne sa hromadí vo výkalovom vaku, čím ho včelám v zime rýchlejšie preplní ako keby mali v zásobách kvetový med či sacharozu…
to len na dokreslenie toho čo je melicitóza a ako môže včelám uškodiť, resp, prečo si s ňou nedokážu v zime poradiť a v lete s ňou dokážu “pracovať”
množstvo melicitózy v v kvetových medoch nedosahuje ani jednu desatinu percenta a to včelám nerobí problém…percento melicitózy v medovicových medoch môže dosahovať niekoľko percent. Pokiaľ množstvo melicitózy v mede presiahne 20%, med začne rýchlo a „tvrdo“ kryštalizovať, melicitózy môže byť až do 40% a to je už vždy „cement“. Musíme si uvedomiť, že MELICIÓZNY MED NIE JE MELICITÓZA! …je to normálny medovicový med (alebo zmes medov) v ktorých sa vyskytuje NEJAKÉ PERCENTO MELICITÓZY - TROJCUKRU! ..preto dokáže včelár pri nižšom obsahu melicitózy časť medu vytočiť, pri vyššom obsahu melicitózy mu môžu v medomete vyskočiť aj stvrdnuté “štuplíky”, a pri vysokom obsahu melicitózy v mede už nevytočí nič, pretože je to cement!!! JA TO CHÁPEM TAK, ŽE AJ TEN CEMENT MÁ VIAC AKO POLOVICU CUKROV JEDNODUCHÝCH pre včely užitočných, preto včely takýto “cementový” med dokážu “vyťažiť”. TEDA ZÍSKAJÚ Z NEHO GLUKÓZU A FRUKTÓZU, dokonca aj pri spracovaní melicitózy včelami pomocou invertázy sa ešte uvoľňuje MOLEKULA glukózy ale PROBLÉMOM JE PRE VČELY to čo zostane, teda TURANÓZA , to čo zostane z melicitózy (turanóza ) je pre včely už nestráviteľný zbytok… v jeseň alebo na jar, keď včely lietajú to problém nie je turanóza ale v zime ano…môže dôjsť k zvýšenému hromadeniu výkalov, oslabeniu čriev, k úplavici, zoslabeniu alebo až ku kolapsu včelstva…
v lete podložením melicitózneho medu pod plodisko môžu nastať dva procesy, buď včely med spracujú, skonzumujú alebo prenesú k plodu či do medníka alebo si ho ako celok či tie časti plástu kde je melicitózy veľa nevšimnú….Kedy to funguje dobre ? Vteedy ak ho včely ho dokážu zriediť a preniesť, teda je dostatok vody a letových dní – Včely môžu nosiť vodu, aby ho spracovali.dôležité podľa mňa je aby bola znáška a aby včely mali dôvod reorganizovať zásoby – napríklad pripravujú miesto pre plod alebo pre novú znášku… toto spracovanie včelami nefunguje ak je med úplne „cementový“ teda natvrdo skryštalizovaný ,preto včelári pred podhodením plásty odviečkujú a máčajú vo vode. Spracovanie a prenášanie melicitózneho medu –je málo úspešné ak je príliš horúco a sucho a nedostatok vody, ale hlavne ak nie je znáška a včelstvo sedí v úli .Včely nemajú dôvod reorganizovať zásoby teda neprenášajú nič.
pri prepracovaní melicitózneho medu včelami získame ten medovicový chutný med a zostne zbytok po melicitóze ale je vždy riziko ak je obsah melicitózy j extrémne vysoký , že nemusí vzniknúť kvalitný med pretože ak ho aj spracujú môže byť zníženie obsahu melicitózy nedostatočné. preto je ideálne podhadzovať melicitózu NIE AKO NÁHRADU ZNÁŠKY ALE VTEDY, KEĎ BEŽÍ ZNÁŠKA A V MEDE SA PRINÁŠANÍM NEKTÁRU MNOŽSTVO MELICITÓZY ZNIŽUJE…
Číže, suma sumárum - • Melicitóza je technicky rozpustná vo vode, ale rozpúšťa sa veľmi pomaly, najmä keď už vykryštalizuje v plástoch. Je to trisacharid, a včely ho veľmi ťažko alebo vôbec nedokážu spracovať pomocou svojich enzýmov, štiepením vznika pre ne nepoužiteľný dvojcukor turanóza, včely ho ako všetko sladké dokážu požrieť ale nedokážu ho zúžitkovať..
Ani melicitóza ani turanóza nie sú pre človeka škodlivé, sú to proste cukry!
Zalietanie včiel
Pri zriaďovaní a užívaní včelnice je vhodné zohľadniť aj opatrenia proti zalietavaniu včiel medzi úľmi. Je to známy a v podstate neodstrániteľný jav. Rôzne výskumy sa líšia v údajoch o percentách zalietavajúcich včiel, ale z pohľadu šírenia nebezpečných nákaz je to nesporne jedna z ciest ich prenosu na včelnici. Využitie poznatkov o spôsobe videnia včiel umožňuje zlepšiť efektívnosť doterajších metód potláčania zalietavania.
Zložené včelie oko dokáže pomocou svojich cca 5000 jednoduchých očiek vyhodnocovať javy viacnásobne rýchlejšie, ako človek. Ale k vyhodnoteniu obrazu potrebuje, aby sa obraz po tých očkách pohyboval, presúval. Včela vidí obraz tým ostrejšie, čím rýchlejšie sa obraz premiestňuje medzi jednotlivými očkami. Preto včela pri priamom pohybe dopredu nevie dobre vyhodnotiť obraz blízko pred sebou (úľ), vidí ho stále tými istými očkami a teda ho vidí neostro. Preto mladé včely pri orientačných preletoch kľučkujú pred úľom do strán, aby úľ a letáč videli aj zboku (mimochodom trúd má výrazne vypuklejšie oči, aby dobre videl aj blízko pred seba, ako by inak za letu uhnal budúcu kráľovnú?). Letiaca včela teda dobre vyhodnocuje obraz plynúci na bokoch od nej. Pre potlačenie zalietavania na včelnici preto má veľký význam tvarové a farebné rozlíšenie bočných plôch a predmetov vzdialených niekoľko metrov po bokoch stanovišťa (trvalé porasty- stromy, kríky, farebné stavby, pútače,...).
Pokiaľ to teda dispozičné podmienky včelnice umožňujú, je rozumné vykonať po bokoch príletovej dráhy včiel úpravy okolia. Tie uľahčia orientáciu včiel pri návrate do úľov a tým sa potlačí zalietavanie na včelnici. Aby včely mali pri návrate k dispozícii aj jednostranné bočné tvarové a farebné obrazy samotných úľov a ich okolia, možno niekoľko metrov pred radom úľov umiestniť vyššie prekážky (napr. ovocné stromy a vysoké kríky, alebo stavebné konštrukcie) s medzerou bokom od úľov. Pri návrate do úľov potom včely najprv smerujú do tejto bočnej medzery a následne sa otočia smerom k radu úľov (pri vracaní do úľov letia po dráhe v tvare písmena Z). Takže k letáčom už potom nalietavajú šikmo popred úle a bočným videním konštrukcií, rôznej výšky letáčov a pestrého priečelia úľov sa vedia lepšie zorientovať k svojmu úľu.
Z pohľadu farieb pigmentové receptory včelieho oka reagujú na zelené, modré a najmä ultrafialové svetlo (nevidia dobre červenú farbu), čo je možné využiť pri umelom farebnom spestrení bočných strán dráhy nalietavania včiel na včelnicu. Bežne nie sú dostupné ultrafialové farby, ale dobrú službu pri orientácii môžu vykonávať napr. vyradené CD nosiče, hrajúce celým spektrom farieb, vrátane UV.
Literatúra -Dolinin,M.K., Osobennosti zrenia pčol, Pčelovodstvo 7/2008,28-29;
Môj komentár:
niekedy ma udivuje ako včelárski odborníci na zaklade správnych a fundovaných znalostí dospejú k úplnej blbosti 😲…teda všetko o zalietavaní platí, vidienie včiel je popísané odborne,skutočne včely dobre rozlišujú tvary a pri lete sa orientujú poľa znakov v prírode (kríky, stromy) ale moje včely zrejme odborné včasopisy nečítajú, nevyberajú si úle bočným nalietavaním popred ne a nevidím zmysel v tom, označovať bočné steny úľov…moje včely proste vyletia z úľa priamo preč a pri návrate letia kolmo na česno svojho úľa…bez ohľadu okoli či farbu úľa…budem musieť odsledovať či pritom natočia hlavičku, (čo je zrejme blbosť,včela nie je kôň😆)………
Jirka refraktometer nie je nevyhnutný… jednoducho taký čiastočne zaviečkovaný rámik z medníka uchop tak, aby bol vo vodorovnej polohe a prudko ním trhni… ak pri zastavení pohybu nadol nezaviečkovaný med nevyfrkne tak v pohode ber a toč…
Áno, pochopil ste správne podstatu ich vysledných zistení
“identifikovali vysoké hladiny vírusu deformovaných krídel A a B a akútnu paralýzu včiel u všetkých nedávno odobratých včiel USDA. Tieto vírusy sú zodpovedné za nedávne kolapsy a straty kolónií včiel medonosných v USA. Keďže je známe, že vírusy sa šíria parazitickými roztočmi Varroa destructor (Varroa), vedci z ARS vykonali skríning roztočov zo zrútených kolónií a zistili známky rezistencie voči amitrazu, kritickému miticídu, ktorý včelári široko používajú. Táto rezistencia voči miticídom sa zistila prakticky u všetkých zozbieraných roztočov Varroa, čo zdôrazňuje potrebu nových stratégií liečby parazitov.”
Našli vo včelách po úhyne vysokú hladinu vírusov a tak urobili záver, že včely hynú kvôli vírusom DWV a akútnej paralyzy, ( je to možné, ale je možné že sa vírusy ROZMNOŽILI AŽ KEĎ BOLI VČELSTVÁ ZOSLABENÉ STRESOM ČI Z INEJ PRÍČINY)…. Potom ale urobili NÁZOROVÝ OBLÚK (asi sa inšpirovali v Dole, predsa len sme ďalej.. 😉 ) a bez dokazovania sa stotožnili s tým že je známe, že vírusy sa šíria parazitickými roztočmi Varroa destructor (toto len konštatovali , nezisťovali 😕)… no a tak skúmali klieštikov v uhynutých včelách… tie ich dávkovania amitrazu ste komentovali, len pripomeniem že práve tak sa dostáva amitraz aj do vosku, vysoké dávky, dlhé doby aplikácie…
Za pozitívny výsledok tohto výskumu považujem len to že niečo skúmali, u nás sa robia závery o úhynoch spoza stola, zo štatistiky a pod. .….….
https://www.ars.usda.gov/news-events/news/research-news/2025/usda-researchers-find-viruses-from-miticide-resistant-parasitic-mites-are-cause-of-recent-honey-bee-colony-collapses/
Výskumníci z USDA zistili, že vírusy z parazitických roztočov rezistentných voči miticídom sú príčinou nedávnych kolapsov kolónií včiel medonosných Autor: Autumn Canaday Email: arspress@usda.gov WASHINGTON, 2. júna 2025 –
Vedci z Poľnohospodárskej výskumnej služby Ministerstva poľnohospodárstva USA (USDA-ARS) pomáhajú americkým včelárom vyriešiť záhadu rozsiahleho kolapsu kolónií včiel medonosných a jeho oslabujúcich účinkov na poľnohospodárstvo USA.p8 Výskumníci predložili rukopis do vedeckého časopisu na peer review na základe zistení nášho výskumu, ktoré identifikovali vysoké hladiny vírusu deformovaných krídel A a B a akútnu paralýzu včiel u všetkých nedávno odobratých včiel USDA. Tieto vírusy sú zodpovedné za nedávne kolapsy a straty kolónií včiel medonosných v USA. Keďže je známe, že vírusy sa šíria parazitickými roztočmi Varroa destructor (Varroa), vedci z ARS vykonali skríning roztočov zo zrútených kolónií a zistili známky rezistencie voči amitrazu, kritickému miticídu, ktorý včelári široko používajú. Táto rezistencia voči miticídom sa zistila prakticky u všetkých zozbieraných roztočov Varroa, čo zdôrazňuje potrebu nových stratégií liečby parazitov. „Zásobovanie potravín v našom národe prosperuje a je udržiavané vďaka práci našich opeľovačov,“ povedal úradujúci správca ARS Joon Park.
„Vedci z USDA pokračujú vo výskume hlavných stresorov a nových stratégií liečby parazitov, ktoré pomôžu znížiť poľnohospodársku výzvu, ktorú predstavujú roztoče Varroa v kolóniách včiel medonosných.“ V januári 2025 začali komerční včelári hlásiť vážne straty v komerčne riadených prevádzkach. Ako sa straty zvyšovali, bolo zrejmé, že od predchádzajúceho leta bolo stratených viac ako 60 % komerčných včelárskych kolónií, čo predstavuje 1,7 milióna kolónií a odhadovaný finančný dopad 600 miliónov dolárov. Vedci ARS zozbierali vzorky kolónií a včiel z celej Kalifornie a ďalších západných štátov vo februári 2025, pred opeľovaním mandlí. Výskumné laboratórium pre včely USDA-ARS v Beltsville v štáte Maryland analyzovalo parazity a patogény zo všetkých vzoriek a zameralo sa na jednotlivé včely, o ktorých je známe, že predchádzajú smrti o niekoľko minút alebo hodín. Vírusy boli indikované v združených vzorkách z prežívajúcich kolónií, ako aj v jednotlivých včelách vykazujúcich behaviorálne poruchy. „Hoci sú vírusy pravdepodobne konečnou príčinou úmrtia kolónií, tieto výsledky nevylučujú dôležitosť iných dlho známych problémov pre včely medonosné,“ povedala vedúca výskumu ARS Dr. Judy Chenová. Ako primárny riadený opeľovač je Apis mellifera neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárstva a poskytuje kľúčové opeľovacie služby pre širokú škálu plodín a viac ako tretinu produkcie v USA. Hodnota plodín, ktoré vyžadujú opeľovanie včelami, sa odhaduje na viac ako 20 miliárd dolárov ročne v USA a 387 miliárd dolárov na celom svete. Výskumníci ARS budú naďalej skúmať včely medonosné a ich kolónie, či neobsahujú ďalšie známe stresory, a určia najlepší spôsob, ako tieto stresory, infekciu roztočmi a následnú stratu kolónií zmierniť.
u mňa je tiež jedno stanovište prakticky bez znášky, kmeňové si donesú toľko aby neprestali s chovom plodu, ale odložence/oddelky prikrmujem…
začala lipa kvitnúť …ale len kvitnúť…🙄
…u mňa tento rok tiež nebude patriť medzi rekordné (ak áno, tak sa zaradí medzi tie kde rekord nepoteší…)
drvodelkafialova:Za povšimnutí, nebo spíš velkou pozornost stojí tvrzení vědců z článku, že správný mikrobiom získávají sterilní mladušky nejen z krmení staršími včelami, ale teké doslova cit: fekálně orální přenos střevních mikrobů a to by pak plně vysvětlovalo, proč jsem já vypozoroval u včelsdtev přezimovaných na panenském díle horší kondici včelstev. Tedy jasně vyplývá řečnická otázka, je skutečně ozdravné přemetat vč na M?
Tohle mě zaujalo. Já třeba za nejlepší nová včelstva, pokud beru v potaz jen vitalitu, považuji roje, ne oddělky. Ovšem roj díky své životaschopnosti postaví defakto celé nové dílo a na něm perfektně zimuje. Jak to tedy může jít dohromady? Já sama bych nepřemetala, přijde mi to jako příliš stresující zásah do života včelstva, ale ani jsem to nikdy nezkusila, tak to nemůžu posoudit. Přesto mě přijde, že staré dílo, až takový vliv na kondici včelstva nemá. Na princip chlebového kvásku věřím na 100 a 10%, stejně jako na vliv stresu na kondici včelstev, na pozitivní či negativní vliv starého díla už až tak moc ne.
znovu sa tu vybíjame na vzájomnom chytaní sa slovíčok…🤔
skúsme diskutovať k téme asi tak ako to urobila práve Petra… pre kvalitu včelstva do zimy tiež nepokladám za dôležité aby malo staré, x-krát preplodované plásty… či je to roj, alebo v lete premetené včelstvo, vždy ide z medzistien a na novom pláste…
samozrejme do zimy ich preplodujú…
tiež som čítal ten článok, ktorý publikovali v nemeckom časopise ale čo sa týka toho “fekálne orálneho” prenosu črevných mikrobiómov, pochopil som to v súvislosti s pokusmi , ktoré robil Waldan Kwong a kde sa včely bez mikrobiómu očkovali výťažkom z čriev z iných včiel a mikrobiom získali z každej časti teda aj ak použili mikrobiom z konečníka….
ale uvažujme ako včelári, nech je plást ako chce starý mladuška nemôže prísť do kontaktu s výkalmi včiel (pokiaľ teda nemá na starosti výkaly matky ) a predstava moja je , že včely získavajú mikroflóru cez krmenie lariev a nie požieraním výkalov…je to len doplnkovo možné , keď larva sa ide kukliť otvorí dovtedy zaslepený ritný otvor a vypustí výkaly do bunky a mladuška keď potom čistí bunku môže prísť do kontaktu s výkalmi ale len po larve…no to sa ale stane aj po vyliahnutí v panenskom pláste…
preto súhlasím s Petrou, že samotné staré plásty nemajú pozitívny vplyv na imunitu včelstiev…
tiež mám na tej včelnici kde bol v zime jeden úhyn a( tri rodiny boli tak slabé že som ich v máji radšej sám zlikvidoval sírnym knôtom) kmeňové včelstvá, ktoré “dobre prezimovali”, majú medník ale na rozdiel od tých kde sú už dva medníky, tieto majú v tom jednom medu len symbolicky 🤒
…divný rok, moje skúsenosti hovoria to čo píše M.S. v inom vlákne… ak rodina žije ale nezhromažďuje zásoby, je problém a to poriadny…
Rozhodně je zatím čas něco s tím udělat, za měsíc už může být pozdě.
něco udělat, něco ale co? ….premetenie na medzisteny? ( či sírny knôt?)
Vidim že moja snaha o jednoduchú úvahu či zamyslenie sa k vplyvu horného česna na miesto uloženia zásob sa nestretla s úspechom…
Urobím poslednú možnosť , nenápadám funkcionalitu horneho česna, je mi ukradnté ako včely budú čistit dno a nezaujíma ma co2 ani vetranie… ukradnuté sú mi aj ostatné výhody či nevýhody horného česna…
Jediné čo ma zaujíma je úvaha o tom , čo u včiel “vyhrá” pri hornom česne… okrem všeobecne platného zákona , že včely ukladajú zásoby NAD PLOD, platí aj iný zákon, ktorý hovorí, že včely ukladajú zásoby DALEJ OD ČESNA (blízko česna, bez ohľadu na typ úľa matka skôr kladie vajíčka aby chovaný plod mal “česrvý vzduch”…)…
MOJA 3X OPAKOVANÁ OTÁZKA PRE HORNÉ ČESNO (V ÚLI ČI V KLÁTE) JE, ČI VČELY PRI UKLADANÍ ZÁSOB NAD PLOD SA S PLODOM NEBUDÚ VZĎALOVAŤ V ÚLI PO PLASTOCH OD STROPU A TÝM AJ OD ČESNA SMEROM DOLU A TÝM VYSTAVIA ZÁSOBY UMIESTNENÉ NAD PLODOM, TIE ZÁSOBY , KTORÉ IM MAJÚ OMOŽNIŤ PREŽIŤ ZIMU, ŠANCI ĽAHKEJ LÚPEŽE, ALEBO DODRŽIA CHOV PLODU BLIZKO U ČESNA A ZÁSOBY UMIESTNIA POD PLOD, KDE BUDÚ ZÁSOBY CHRÁNENÉ PRED LÚPEŽOU
MAK JE DOBRÝM ZDROJOM PEĽU PRE VČELY…
A jsou pak vědci opravdu úctyhodní?
Tome niečo pre vás 😉…
"Mrzuté je, že pan Goro některé věci nevysvětluje, jen je konstatuje.”
Tom… vy sem píšete svoje domnĕnky, svoje názory.. Ja mám rovnaké právo napísať svoje názory… (hoci sa vám moje názory zdajú senilné a detinské, ja vaše názory nevysmievam, občas by si to zaslúžili no nemám to v povahe…...)
Ja bežne nekomentujem vaše doměnky, jednoducho píšem ako vidím diskutovanú problematiku ja, ako fakty napíšem je vyslovene moja vec, ak ich chcete “dovysvetľovať”, ja vám nebránim… …
“Kolega Goro chtěl mermo mocí o horním česnu a teď mlčí.
Jasne som položil otázku či pri hornom česne včely ukladajú ďalej od česna a hore je plod..teda zásoby musia ukladať pod plod.. ako odpoveď som dostal Blaník a Osterunda…ja som chcel diskutovať o hornom česne a uložení zásob pri hornom česne..u Blaníku ani iných dolných česnách mám jasno a viem kde včely ( alebo včelár )dávajú zásoby.. …
Adam, v každom prípade treba matky rozchovávať z iných včelstiev ako bola tá v tej rodine, kde zvápenatenie prepuklo! …ako písal kolega, genetika je dôležitá…
Včelár podľa môjho názoru namiesto aplikácií „liečivých“ postupov či prípravkov by včelstvo, kde už silno choroba prepukla, mal zlikvidovať, plásty s plodom spáliť, ostatné časti úľa dezinfikovať, stačí plameň alebo jednu hodinu v horúcej vode min. 60 stupňov (spóry sú menej odolné ako u moru včelieho plodu). Prečo likvidovať a nie presypať do čistého úľa? No včely nevydezinfikuješ, chodia na rovnaký zdroj vody, sajú nektár z rovnakých kvetov zalietavajú do rôznych úľov nielen trúdy (tie infikované môžu nakaziť aj mladú matku z rodiny, kde je genetika dobrá) ale aj robotnice. Zdroj akejkoľvek choroby na včelnici je zbytočným rizikom pre ostatné rodiny! Preto!
Keď sa v úli objaví vápenatie plodu obyčajne má včelstvo má oneskorený rozvoj a neprinesie nijaký med. Onemocnenie vyvoláva mikroskopická huba Ascosphaera apis, dostane sa vo forme spór do larvy obyčajne cez kŕmenie a keď spóry v žalúdku larvy „vyklíčia“ postupne prerastú celým telom larvy až na povrch a v bunkách plástu zostanú doslova múmie plodu. Vápenatenie včelár zistí zvyčajne na site, na letáči/česne, pred úľom alebo pri prehliadke plodiska na plástoch (vpadnuté viečka alebo nezaviečkované múmie). To už vápenatenie prepuklo plnou mierou. Onemocnenie sa nemusí prejaviť u všetkých včelstiev na stanovišti, v prvej fáze sú naň vnímavejšie trúdie larvy.
.Včelár musí odstrániť a zlikvidovať to čo spadne do podmetu, na letákoch, pred úľ. To však neznamená že včelár sa zbavil choroby, pretože spory pôvodcu vápenatenia (Ascosphaera apis) sú veľmi odolné. V literatúre sa uvádza, že zostávajú infekčné cca 15 rokov. Prežívajú v mede, v peli, v plástoch, na stenách úľov, v pôde pred úľom. Keď vzniknú vhodné podmienky zapríčinené oslabením včelstva nejakou chorobou, vírusovou nákazou, zlou matkou, nevhodným krmivom tak ochorenie môže vždy znovu prepuknúť. a to sa zrejme stalo, vo včelstve zoslabenom klieštikom prepuklo onemocnenie. Totiž so spórami Ascosphaera apis je to ako so spórami moru včelieho plodu, môžu sa vo včelstve vyskytovať ale choroba neprepukne, kým množstvo spór neprekročí kritickú hranicu a včelstvo je zoslabené stresom, vírusmi a pod.
držím ti palce, ale najhoršie je že často je šíriteľom samotná matka a bez jej výmeny nič včelár nevyriešil… mal som takýto problém len raz , v ležane kde som na zimu prekryl sito.. čiže ten tieň, vlhko a plné dno mohli mať za následok že choroba prepukla práve v tomto úle ALE NEBOLI TO FAKTORY ROZHODUJÚCE, silné včelstvo s tým nemá problém, najväčším problémom podľa môjho bolo to zoslabenie včelstva, píšeš že klieštikom…
skúšal som samozrejme, odoberanie plástov s plodom, pivo aj ocot ale matku som už ani nemenil, dostali overený sírny knôt..😉