Tom, samozrejme že svoju metódu chovu včiel v NN sem môžem napísať aj tretí krát, nevidím však na to dôvod, nikto tu tak včely nechová, nemám cieľ presviedčať včelárov aby tak včely chovali na NN, ja NETVRDÍM ŽE CHOV VČIEL U VÁS POD BLANÍKOM V NN BY BOL VHODNEJŠÍ PRE VČELY ALEBO VČELÁRA AKO VÁŠ ÚL A VAŠA METÓDA….
ale opakujem že jediné čo mi na vašich vyhláseniach vadí je to že nechcete uznať fakty…
TEDA že aj u NN sa dá ťažiť med VÝLUČNE S PANENSKÝCH PLÁSTOV a ŽE CHOV VČIEL V BLANÍKU JE NÁROČNEJŠÍ NA PRACNOSŤ AKO MOJA METODA V NN…
Tom takto sa konštruktívna diskusia nedá viesť, keď ja na napíšem v príspevku , citujem:
“že je NN lepší pro včely… nič také som v živote netvrdil…”
a vy následne na 30 riadkoch mi vysvetľujete a argumentuje ako , prečo a kým je potvrdené, že vysoký rámik je pre včely výhodnejší… čítate moje texty s porozumením????
aby ste nepovedal že postupujem rovnako, pokúsim sa odpovedať na vaše otázky:
těžíte jen panenský med?
ano všetok môj med je výlučne z panenských plástov, nič iné ako panenské plásty a medzisteny do medníkov nedávam a v čase likvidácie klieštika sú už odložené v sklade a nie sú zasiahnuté chémiou
Nemáte v plodišti starší rámek než 2 roky, max necelé 3 roky?
všetky plásty ktoré boli v plodisku 3 roky idú preč na vytavenie
Jak zužuje? A zužujete vůbec? A jak to děláte?
nezužujem plodisko na jar, osvedčilo sa mi ponechať včely aby sa rozvíjali podľa rozvoja prírody, nepotrebujem “regulovať ” rozvoj včiel, ak zazimujem dostatočne silné včelstvo, v máji točím med, podľa prírody aj 2x
Kolik NN má váš úl, jak je vysoký?
⅔ LG má rámik vysoký 15,9 cm a počet nadstavkov v ktorých je 10 plástov kolíše podľa ročného obdobia, do zimy idú včely na 4 NN, pričom spodný nadstavok už plní len funkciu TL, na jar sa kompletne odoberie a plásty sa vytavia, v sezóne samozrejme v úľovej zostave pribudnú 2-3 medníky
Chováte trubce pouze v nejspodnějším NN?
trúdy/trubce si chovajú včely tam kde to považujú za potrebné a vhodné, v čase kvetu jívy dostanú do nadstavku s plodom stavebný rámik, je v polohe druhý od steny nadstavku, a ďalších nadstavkoch plodiska vždy majú ako druhý od steny už vystavený túdi/trubčí plást, silnejšie rodiny obyčajne ale stavajú trubčinu do vysokého podmetu nad sito, ale napísať slovko “POUZE” si nedovolím (tie vystavené trubčí plásty pri stene plodiska včely často využívajú aj na ukladanie zásob či peľu, proste ako im to vyhovuje)
Kolikrát za rok léčíte? Čím?
prvá likvidácia klieštika u mňa je po poslednom medobraní, vkladám Gabon (alebo Ekopol) a potom v jeseň (na podzim) používam amitraz (slovenský prípravok Avartín - spaľovanie pásikov s továrensky naneseným amitrazom v podmete)
Považujete za polodiště jako Marx 2 NN “srostlé” na sobě a během jedné sezony je vůbec nedělíte?
ano, plodište majú včely vždy obyčajne cez dva, skôr cez tri nadstavky, nevidím dôvod im ho “trhat” či deliť, po odobratí spodného nastavku na jar, už len pridávam nadstavku do hornej časti úľovej zostavy..
TOM
odpovedal som na vaše otázky, pretože už si zrejme nepamätáte ako ste moju mi voľakedy napísali že chovám v NN včely blaníkovskou metodikou a odvtedy ste párkrát použili slovné spojenie, že včely sa ako v Blaníku dajú chovať v každom úle, že je to metóda… považujem to za významný myšlienkový vývoj, keďže v počiatkoch ste popisovali svoj úľ a všetko muselo byť tak, pretože ináč to nefunguje…
moje tu pokytnuté odpovede vám len mali osviežiť pamäť a pripomenúť že sme o mojej metode chovu včiel už debatovali…
v žiadnom prípade nepotrebujem aby ste mi ku každej odpovedi písali ako sa mýlim, prečo to robím zle viď vaše (pak by bylo jednodušší mít VN pro plod = dvě nízké bedny na sobě a v nich místo dvou pater N rámků = 20 ks rámků, tak pouze 10 rámků vysokých…)…ešte raz, dolu NN odoberám, hore pridávam, akonáhle by sa v systéme objavil VN metóda by bola nepoužiteľná……
