Nejako sa nám diskusia “košatí”, skúm ju vrátiť k nosnej téme vlákna…..
KEDY A KDE VLOŽIŤ MEDZISTENY?
MEDZISTENY
Medzistena je tenká platnička z vosku (alebo plastu, tá sa musí povoskovať) o vnútorných rozmeroch rámika v ktorej sú základy buniek plástu. Vkladá sa do úľa s cieľom uľahčiť včelám postavenie plástov, ktoré potrebujú v plodisku alebo v medníku. Prv než budem pokračovať, musím venovať pár slov začínajúcim včelárom, ktorí chcú chovať včely na voľnej stavbe. Je to ich právo, len by to nemali začať realizovať hneď pri svojom prvom odloženci. Treba si uvedomiť, že na stavbu plástov bez medzisteny potrebujú včely viac staviteliek a viac vosku, čo sa nutne odrazí na rozvoji mladého včelstva. Cieľom nech nie je okamžite dosiahnuť „bio“ kvalitu plástov, ale dochovať v prvom roku silné včelstvo schopné vyzimovať bez problémov. Chápem obavy niektorých začínajúcich včelárov z rezíduí hromadiacich sa vo vosku medzistien ale treba si uvedomiť že aj nemecký najprísnejší BIO-Certifikátor Demeter povoľuje v medníku medzisteny. Začínať teda chovať odloženec z medzistenami je pre jeho rozvoj výhodnejšie, samozrejme ak včelár začína s rojom, ten je pri znáške (kŕmení) schopný intenzívne stavať aj bez medzistien (má na to dosť včiel). Teda medzisteny nakupujeme od firiem, ktoré sa profesionálne venujú ich výrobe a zabezpečia aby včelí vosk určený na výrobu medzistienok spĺňal požiadavky Potravinového kódexu pre potraviny, ktoré nie sú určené na priamy konzum, t.j. obsah cudzorodých látok a rádioaktivita musia mať podlimitné hodnoty, vosk nesmie obsahovať choroboplodné zárodky mikroorganizmov zapríčiňujúcich choroby ľudí. Tiež garantujú: • že vosk neobsahuje choroboplodné zárodky nebezpečných včelích nákaz • pre výrobu medzistienok sa použije včelí vosk svetložltej farby • vyznačený vzor základov buniek bude pravidelný a v počte 800 na 1 dm2 obojstranne - šírka buniek 5,37 mm. • vyrobené medzistienky nebudú mať trhliny, vrcholy šesťuholníkov jednej strany budú oproti stredu buniek druhej strany. V súčasnosti je možné si dať vyrobiť medzisteny u menších výrobcov aj z vlastného vosku dodaného včelárom. Je to cesta ako zabezpečiť aby sa do medzistien nedostávali rezídua z liečenia včelstiev či prímesi, ktoré tam môže dodávať nezodpovedný veľkovýrobca (parafín, umelý vosk z Honkongu).
V snahe dosiahnuť kvalitné medzisteny začali včelári vyrábať medzistienky zo svojho vosku sami a to viacerými jednoduchými cestami. Medzisteny si buď odlievajú:
https://www.youtube.com/watch?v=pYC63PHTtwU ;;
alebo vyrábajú medzisteny namáčaním dosky do vosku (hladké, ktoré potom valcujú):
https://www.youtube.com/watch?v=X76YHpFboe4&feature=share ;;
…. úplne jednoducho na kolene si môžete vyrobiť medzisteny na ktorých z jednej strany sú už predznačené bunky natieraním roztaveného vosku na matricu, ktorú si vopred vyrobíte naliatím lukoprénu na voskovú (ešte lepšie plastovú) medzistenu...
https://www.youtube.com/watch?v=tXRhyuNSEzk ;;
Všetky hore uvedené postupy výroby medzistien sú jednoduché, včelári aj u nás si ich realizujú ale ja by som ich začínajúcim včelárom neodporúčal. Jednak musia pár rokov včeláriť aby sa dostali k vlastnému vosku (silné včelstvo pri znáške za noc dokáže vystaviť dve medzisteny) ale hlavne medzisteny, ktoré kupuje včelár od profesionálneho výrobcu majú správne ošetrený vosk. Pri konečnej úprave vosku je každý výrobca medzistien povinný dodaný vosk vyčistiť v autokláve po dobu 60 min. pri teplote 117°C (čo by malo zničiť pri tom vákuu a teplote aj spóry moru a možno sa tým zabezpečí aj degradácia iných zbytkov škodlivých látok). Bez autoklávu v domácich podmienkach to musí byť vyššia teplota a dlhší čas, ale potom nad 150 stupňov a cca 2 hodín vraj dochádza k takej degradácii vosku, že nie je vhodný na medzisteny. Pri ohreve na nižšie teploty zasa budete mať vlastné medzisteny, ale či ste tým vyhrali si nedovolím tvrdiť.
KEDY MEDZISTENY VKLADAŤ DO ÚĽA?
! Medzisteny sa vkladajú do úľa na jar aj v lete a to podľa toho k čomu ich včelár použije. Na jar sa začínajú vkladať do plodiska až keď včelstvo má dostatočnú silu, teda keď už má včely, ktoré sú schopné vylučovať vosk a stavať plásty. Zatiaľ čo stavebný rámik sa vkladá ako a prvý včely ho niekedy vystavajú aj keď nemajú dosť mladušiek (použijú aj starý vosk), ak včelár vloží medzisteny zavčasu, včely ich stavať nezačnú. Na stavbu medzistien teda treba dostatok staviteliek, prínos nektáru a hlavne včelstvo musí „cítiť potrebu“ ako celok tieto faktory nazývame „stavebná nálada“. Včelstvo začína mať stavebnú náladu obyčajne od začiatku kvitnutia čerešne vtáčej (třešeň ptačí) či keď kvitnú trnky. Pri kvitnutí ovocných stromov naberá stavebná nálada na obrátkach a pri kvete repky už je super. Ak vkladáme medzisteny v čase silnej znášky, treba to urobiť na jej začiatku pretože včely kým dostavajú medzisteny by mohli plodisko zapratať nektárom a obmedziť tak pre nedostatok voľných buniek matku v kladení. Toto môže mať za následok prípravu na rojenie a v rojovej nálade včely medzisteny už nestavajú. Teda medzisteny vkladáme na jar na aby ich včely vystavili ako náhradu za čierne plásty, ktoré musíme z úľa vyradiť. Plásty v úli menia svoju kvalitu v plodisku, po každej vyliahnutej včele zostanú v bunke výkaly larvy a jej košielka, toto včely nevynášajú, len prekryjú propolisom , preleštia povrch a matka kladie znovu. Bunky v pláste sa tak zmenšujú a mení sa aj svetlosť plástu , staré čierne plásty je preto potrebné po cca 3 rokoch z úľa odstrániť (hromadia sa vo väčšej miere nich aj spóry a iné problémy). Ako taká pomôcka by mohlo súžiť, že plást, ktorý bol zaplodovaný 3- 4 krát má žemľovú farbu, 4 - 7 má hnedú, 6 - 10 tmavo hnedú a 9 - 12 čiernu. Väčšina včelárov postupne plásty z plodiska posúva dohora do medníka a po vytočení tie čierne vyradí. Druhá skupina včelárov tvrdí, že čierne plásty (ktoré okrem plodovania boli zaťažené aj chemikáliami pri likvidácii klieštika) do medníka nepatria ak chceme získavať kvalitný med. Osobne som videl agátový med svetlý ako voda točený z plástov čiernych ako asfalt, ale videl som aj to ako sa sfarbí voda ak v nej necháte dlhšie namočený ten čierny plást dlhšiu dobu. Medzisteny vkladáme aj neskôr a to hlavne do medníkov, ale nikdy neodporúčam použiť medník len zo samých medzistien a ešte ho oddeliť materskou mriežkou. Nepoužívam ani toľko odporúčané „nalákanie včiel“ do medníka, tým že sa doň preložia plásty s plodom, miesto ktorých sa do plodiska vložia medzisteny. Je pre včely prijateľnejšie a menej znásilňujúce (hlavne v nízkych nadstavkoch) pridať pri nedostatku súší medník, kde v strede sú tri-štyry nezaplodované súše, zvyšok medzisteny a nedať v prvé dni materskú mriežku (ktorá nech si navrávame čo chceme slúži hlavne včelárovi a včely ju nemilujú, naučili sa s ňou žiť ale ju nemilujú). Včely si medník rýchlo osvoja, začnú ukladať nektár a stavať medzisteny a mriežku môžeme potom založiť (ak na tom stále trváme). Obyčajne v agáte by včely medzisteny stavali tiež ale pokladám to za plytvanie ich energiou, pri silnej znáške treba rozširovať hotovými súšami, pretože kým medzisteny v nadstavku budú tri dni stavať to by ho už mali naplnený medom. Medzisteny sa do včelstiev pridávajú na dvakrát, do slabších aj na trikrát ale v lete po slnovrate ich už včely neradi stavajú. V lete ich pridávame len ak budujeme nové odložence a nemáme dosť súší, budú stavať ak budeme kŕmiť. V neskorom lete sa medzisteny ešte používajú ak robíme tzv. „premetenie na medzisteny“ ale to je samostatný technologický postup riešenia problémov s chorobami a nie je to štandardné použitie medzistien.
KDE VKLADAŤ MEDZISTENY?
Jednoduchá otázka ale nie ľahká odpoveď. Najprv sa včelár musí zamyslieť, z akého dôvodu medzistenu vkladá, na vloženie medzistien je viac dôvodov: • Náhrada starých plástov • Rozšírenie priestoru pre plod či med • Zabránenie rojeniu či ukladanie roja do úľa Potom musí zvážiť postup podľa toho aký úľ používa. Napríklad pri vysokých nadstavkoch typu Dadant, má na jar za priehradkou vyradené čierne preplodované plásty nahradené medzistenami a podľa znášky a potrebe rozšírenia plodiska im postupne prisunie jednu medzistenu k plodiskovým plástom. Keď ju včely vystavajú a matka začína klásť, môže ju dať do stredu medzi plásty s plodom a na kraj za prepážku presunúť druhú medzistenu. U vysokých nádstavkov sa to robí aj tak, že sa vytiahnu dva neobsadené plodiskové plásty a k plodovým sa z oboch strán pridá po jednej medzistene, u nízkych nadstavkov sa pridávajú medzisteny do toho nadstavku, ktorý ide po jarnej rotácii nad plodisko. Treba ale priznať, že niektorí včelári neradi dávajú v skorej jari medzistienky na stavanie do plodiska. Je fakt, že v plodisku včely medzistienky stavajú najlepšie a najrýchlejšie (druhé dobré miesto je nad plodiskom) ale vytiahnu tieto medzistienky nie ideálne, v rohoch si porobia tzv. „prielezy“, teda diery, pri latkách nastavajú trúdie bunky (hlavne ak im včelár nedal stavebný rámik) a čo je podľa nich najhoršie spotrebujú na to veľa energie a medu, ktorý mohol byt využitý na kŕmenie plodu. Okrem toho medzistienka zmenšuje priestor matky na plodovanie, čo sa môže prejaviť nedostatkom včiel na znáške alebo spôsobiť skoršiu rojovú náladu. Včely na voľnej stavbe stavajú tri druhy buniek, v strede plástu sú robotníčie, okolo sú zásobné (nektár, peľ) a na okrajoch trúdie. Je preto rozdiel ako pristupujú k stavbe plástu včely v plodisku a v medníku aj keď im dáme rovnako predlisované bunky na medzistene. Včely majú svoj systém a nemali by sme im ho zbytočne ničiť a niečím takým je podľa môjho názoru aj to naše vkladanie medzistien do plodiska a prehadzovanie plodiskových plástov do medníka. (Je to na rozhodnutí včelára, kde aké plásty v úľovej zostave použije, mne pred zimou zásoby v hornom nádstavku nad plodom sú na najmladšom plodiskovom diele a najstaršie x krát zaplodované plásty končia v najspodnejšom nádstavku a na jar idú z úľa preč. Včely sa na jar preplodujú pod strechu na tie najmladšie plodové plásty a potom v sezóne plodiskové plásty mi štandardne do medníka nelezú a "medníkové" plásty po medobraní zasa nedávam do plodiska, len do medníkovej časti a po poslednom medobraní ich odkladám na zimu mimo zostavy. Včelám dávam stavať v plodisku SR aj medzisteny a stavajú mi medzisteny každý rok aj v medníkoch). Pri vkladaní medzistien je teda dôležité nielen kedy ich pridáte ale aj kde ich pridáte. Moje skúsenosti hovoria že najlepšie včely medzisteny okrem plodiska stavajú nad plodom, teda ak tam mali zásoby a vy im medzi nadstavok s plodom a zásobami vsuniete nadstavok v ktorom sú medzisteny snažia sa ich vybudovať, aby mali zasa možnosť uložiť si zásoby nad plod. Podobne to funguje u včelárov, ktorí používajú ako protirojovú metódu zebrovanie plodiska. V prvopočiatku vkladajú len súše aby mala matka kde klásť ale pri repke už medzistenami zebrujú plodisko a včely ich vystavia veľmi rýchlo, matka zakladie a v plodisku sú potom vedľa seba nie nahustené plásty len s viečkovaným plodom. K používaným protirojovým metódam patrí aj predelenie plodiska ktoré je na viac nadstavkoch vsunutím ďalšieho nadstavku, ktorý obsahuje viac medzistien ako súší, medzi tie dva plodové, pričom sa horný nadstavok oddelí materskou mriežkou a stane sa z neho medník (treba aby bol bez matky). Podobne sa používajú medzisteny na protirojové opatrenie ak vo vysokých nadstavkoch napr. Čechoslováka je v hornom nadstavku väčšina rámikov preplodovaná a matka nechce zísť plodovať dolu, vtedy nestačí prehodiť nadstavky navzájom, lebo sa vyroja (nefunguje efekt prehodenia ako u nízkych nadstavkov, kde matka bez problémov prechádza klásť do nadloženého nadstavku). U CS sa odporúča v takomto prípade použiť medzisteny a to nám už známym spôsobom, do dolného aj horného nadstavku po 5 plástov nad seba a zvyšok dolného aj horného nadstavku vyplniť medzistenami. Zabránite rojeniua a získate novovystavené plásty. Musím spomenúť aj skupinu včelárov, ktorí pod plodisko vkladajú plný nadstavok medzistien, veria že si tým zabezpečili nerojivosť – včely majú dostatok miesta aj dostatok práce. Keby to fungovalo tak jednoducho, slovo roj by zmizlo z včelárskeho slovníka. Všetko však závisí od sily včelstva a hlavne od množstva znášok. Pokiaľ je znášková oblasť výborná (bohatá s viacerými znáškami za sebou) do jesene to majú vystavené ale nájdu sa včelári, ktorí veria, že znáška postupne stlačí včely z horných nadstavkov dolu vždy. Niektorí to riešia tak, že založia nad spodný nadstavok materskú mriežku a matku zložia dolu pod mriežku do toho nadstavku plného medzistien. Predstava, že tým zabránia rojeniu sa nemusí naplniť lebo ako protirojové opatrenie tiež bude fungovať len za dobrej znášky, inak práve takýmto zásahom si o rojenie práve koledujeme. Ak znáška na pár dní viazne, tak viazne aj stavba diela a matka nemá kam položiť vajíčka. Zrazu vo včelstve určitý čas chýba otvorený plod, znáška ustala a to je len už krôčik k tomu, že včelstvo sa začne pripravovať na rojenie. Ak sa neskôr znáška aj znovu rozbehne, tak na stavbe medzistien už včelstvo málokedy začne pracovať, ale má iný úmysel a za takejto situácie už rojeniu nezabráni ani odoberanie zaviečkovaného plodu z horných častí plodiska. Všetko sa dá, včely všetky zásahy včelára dokážu viac či menej zvládnuť len treba trafiť ten správny čas. Plný nadstavok medzistien sa ešte úspešne používa v rojovom čase na tvorbu preletákov a do nadstavku plného medzistien vysypeme aj chytený roj (ak sme teda nie super včelári, ktorí zásadne včelária bez rojov). Čo ešte dodať k medzistenám? Často počuť., že medzisteny niekto kúpil nekvalitné, lebo nie sú žltučké alebo sa v úli zosunuli, potrhali a sú nepravidelne vystavené. Včelári nadávajú na výrobcov, menia dodávateľov a málokedy sa zamyslia či nie je príčinou niečo iné ako vraj dodaný parafín vo vosku. To že medzistienka nie je žltá nevadí, vosk časom „stárne“ a farba ktoré mali medzistenu u výrobcu dlho nevydrží. Moje včely dostali už okrem žltých medzistien rôznych odtieňov aj medzisteny tmavo hnedé, sivé, biele a včely ich vystavili, matka ich zakládla (niekedy ani nečaká na dobudovanie medzistienky a už sú tam vajíčka) a vložil som aj žltučké voňavé ale v nevhodnú dobu či na zlé miesto a zostali nevystavené. Tiež by sme nemali zabúdať na to, že v plodisku je 35 stupňov a včely si vosk ešte nahrievajú aby sa im s nim dobre pracovalo, pretože k stavbe potrebujú aj ten vosk z medzistienky. Medzistienky by sa preto mali do rámikov zatavovať nahriate na takúto alebo aspoň izbovú teplotu (ja ich nechávam nahriať slniečkom za sklom auta). Potom je menšie riziko rôznych zvlnení medzisteny pri stavbe plástu.
POZNÁMKA!
Masanobu Fukuoka vyhlásil: „Nepýtaj sa, čo sa má robiť, pýtaj sa, čo sa môže vynechať!“ Môj internetový inšpirátor včelárenia Víťa Vydra v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v duchu tohto vyhlásenia jeden zo svojich postupov chovu včelstiev nazval „Metoda líného muže” (MLM – „Metóda lenivého muža"). Ako technicky založený človek som sa celý život, podobne ako vo všetkých činnostiach, snažil aj u včiel dať „akcent na racionalizáciu a jednoduchosť vedenia včelstiev“. Lenivý muž ako včelár síce navonok vyzerá horšie ako táto moja snaha, ale v podstate je to rovnaké a teda metóda MLM je vlastne racionálne a jednoduché vedenie včiel s radosťou pre včelára. Predsa nemusíte pri každej návšteve včelnice úle otvárať, pri každom otvorení úľa hľadať matku aby ste ju pozdravili, či zásah, ktorý urobíte v jednom úli hneď realizovať vo všetkých. Pre radosť z včeličiek nie je potrebné neustále prehadzovať rámiky , rotovať nadstavky či okamžite skúšať na včelách každú novinku, ktorú nájdeme na internete.
Na záver by som teda priateľom, ktorí by včelárenie radi uchopili v duchu MLM, resp. v duchu racionality, či jednoducho včelárom, ktorí v čase jarného rozvoja rodín majú menej času a na včelnicu sa dlhšiu dobu nedostanú napísal metódu , ktorá sa osvedčila môjmu priateľovi Jarovi u vysokých nadstavkov: Medzisteny dáva do nadstavku, ktorý podloží pod plodisko. Nedáva však na ňu materskú mriežku a nedáva tam len samotné medzisteny. Do stredu nadstavku vloží starší trúdí plást a k nemu dva vystavené plásty (souše) a len zvyšok sú medzisteny. Cítite ten rozdiel? On matku nehľadá vo včelstve, ani ju neobmedzuje na nový priestor materskou mriežkou. Ak sa znáška preruší (zoslabne) včely dolu neplodujú, nestavajú ale ani nešpekulujú s rojením, ak znáška pokračuje a zosilnie majú priestor pre matku aj majú čo robiť. Ak v takom prípade matka nemá v pôvodnom plodisku miesto na vajíčka Jaro jej ponúka miesto (a tmavé, dokonca trúdie plásty matka bohvie prečo miluje) a včely vedľa plástov s nakladenými vajíčkami okamžite budujú medzisteny. No už to priam vidím , ani sem nepíšte pripomienky typu „ja nemám vystavený , v minulom roku zaplodovaný trúdi plást“. No tak tam dajte prázdny rámik, nech si ho včely vystavajú trúďou stavbou a odložte si ho aj k roku. Včelár musí každý problém vidieť ako šancu niečo vyriešiť, vymyslieť, tak aby sa on nenadrel a včelám aby urobil radosť.
