Příspěvky uživatele

roman vďaka , super info… 👍

a nútia človeka rozmýšľať…😉

bol som požiadaný Tomom aby som napísal ako je to z trubčinou vo vysokom podmete pri včelárení s NN..

moje včely majú  v zime plodisko na dvoch NN ale nad plodiskom je tretí NN so zásobami do ktorého sa postupne prepapkajú a preplodujú a pod PLODISKOM je štvrtý NN plniaci v zime funkciu vankúša, sú tam staré plásty a na jar ho odoberám na vytavenie čiernych plástov. ..a práve do toho HORNÉHO nadstavku kde je už v strede aj plod ako druhý rámik od steny vkladám SR (alebo dva) o tom by by som mohol písať samostatný príspevok …

  až po vložení SR potom hore  prikladám štvrtý nadstavok s panenskými plástami (znovu by mohol byť príspevok prečo doň matka nekladie )…

MÔŽEM VÁM LEN POTVRDIŤ že v mojom systéme si včely postupne samé vytvoria svoj TL kde chovajú v chlade trubce bez toho aby som kvôli tomu dvíhal plodisko ALE TO LEN PRETO, ŽE IM TO UMOŽNÍM MÁM v spodnom nadstavku 1-2 trubčie plásty a mám aj VAMI ODSUDZOVANÝ VYSOKÝ PODMET…

píšete: "jen jsem nepochopil, proč nechávají stavět v podmetech trubčinu nadivoko a pak to dolovali, tu DIÍVOKOU divočinu z podmetu. Zjara museli měnit 100% den, museli tudíž mít tolik den, aby je jen měnili"…

už predtým ste do diskusie napísali v inom príspevku :"DOLOVÁNÍ STARÉ DIVOČINY Z DEN, NUTNOST MÍT MNOHO NÁHRADNÍCH DEN, KTERÁ SE PATRNĚ ZJARA (KDY JINDY) MUSÍ MĚNIT"

na váš komentár nemôžem reagovať ináč len tak, že jednoducho v živote ste nemali vysoký podmet ale radíte mi čo je správne... pozrite si  fotku spodného nadstavku s trubčinou ……. ja ten vysoký podmet na rozdiel od vás celé roky mám a NIKDY SOM NEMUSEL KVÔLI TRUBČINE NA JAR MENIŤ DNO😉jednoducho odoberiem spodný nadstavok s prázdnymi čiernymi plástami (bez včiel) na vytavenie a dno zostane na svojom mieste bez nutnosti výmeny len zostavu celú zostavu nadstavkov spustím na dno…a viete prečo nemusím trubčinu dolovať z dna a meniť dno ? Pretože včely NINKDY nepostavili trubčinu tak aby ju bolo nutné DOLOVAŤ z dna…trubčina sa nikdy dna nedotkne, nechávajú tam medzeru, (že by 18 mm ?😂.)

nedovolím si tvrdiť, že vysoký podmet s trubčinou je to isté ako TL, jeho funkciu mi plní dolný nadstavok plodiska aj keď je tam väčšina plástov s robotníčimi bunkami.. ale včely  si trubčinu postavia pod ne do vysokého podmetu…

😉… to mi je jasné kto je jednotka …o tom nepochybujte……

… ja rozhodne nenapadám vašu myšlienku nahradiť vyšší podmet TL….nahradenie vyššieho podmetu nadstavkom s trubčími plástami či stavebnými rámikmi  uplatňoval aj Reháček v “manipulačnom” nadstavku, ktorý vystrojil a podkladal pred zimovaním pod plodisko…(samozrejme nemal teplú stavbu, časť dna má eurodadant  zo sitom 😉..atď)

… existujú rôzne postupy vhodné pre rôzne úly, vy ste si vylepšil (a stale vylepšujete) svoj systém a vám vyhovuje.. dokonca sám roky dokazujete že to ide aj s pevným dnom bez TL, len sú tam iné nuansy…sledujte, skúmajte, optimalizujte..…

Tom dal som vám palec za váš príspevok, pretože ste upozornil na to aké problémy môžu vzniknúť z nepochopenia …teda nestačí otrocky u včiel niečo urobiť ale treba VEDIEŤ prečo to robím…

osobitne som ocenil, že už používate formuláciu “domnívam se”… je to skutočne tak, že u včiel mnohé veci nevieme , len na základe skúseností sa domnievame… platí čiastočne úmera, čím dlhšie človek chová včely, mal by mať viac skúseností, hlavne ak pri chove včiel rozmýšľa… zaujímavé je že tie získané skúsenosti nie sú vždy zhodné.. práve v tom časopise z ktorého ste citovali píše 90 ročný včelár o svojich úľoch a postupoch a hoci vy po 60 rokoch  včelárenia sa "domnievate" že podmet pre včely je optimálny ak má výšku 1,8 cm, kolega Mach tvrdí, podmety na úľoch musia byť MINIMÁLNE 8, RADŠEJ 10 CM “aby to dole malo vzduch”. 

nechcem spúšťať nové kolo debaty o výške podmetu, to už máme za sebou, len som to chcel spomenúť ako príklad, že včely idú dokonale za rozličných podmienok, hoci my včelári sa DOMNIEVAME, že to ide len jedným , najlepším spôsobom… a pritom tých spôsobov je veľa, závisí hlavne od podmienok stanovišťa…

Tome vždy je to uhol pohľadu…

 aj Slováci nie všetci Fica obdivujú, dokonca sa ho pokúsili odstreliť…🤒 

Jirka ešte by som rád z Tomovho príspevku vyzdvihol jednu dôležitú vetu aby si ju náhodou  neprehliadol…😉

"Naučte se uvažovat v improvizacích, včely není technika a strojařina, kde je vše předem nadefinováno a musí sedět úplně přesně." 👍

Martine je mi to tiež ľúto ale nevidím najmenší dôvod prestať sa venovať včelám… môj priateľ v jednom roku odrazu mal zo 424 rodín len 4 a včelári a chová včely ďalej! 

váš návrh na “kombináciu” TL a KK s minimálnym rušením a stresovaním včelstiev na jar sa mi páči, vaše úvahy idú správnym smerom… t.j. minimalizácia stresovania včiel (dôležité pre imunitu), minimalizácia náročnej práce (u systému Blaník mi práve to dvíhanie veľkého plodiska aby sa vymenil TL najviac vadilo) …

samozrejme nebol by som ten správny hnidopich keby som si odpustil niečo negatívne… teda takto, ja by som nerobil skúšku novej metodiky odrazu na všetkých včelstvách, vždy len na polovici rodín príslušného stanovišťa… výsledky (negatívne či pozitívne) nebude s čím porovnať a zasa to búdu len úvahy a domněnky… hlavne keď všade nacpete ten starý tuháč…

Tome napísal som"liečenie kyselinou šťaveľovou alebo inými kyselinami."

To ošetrenie pokapom hrá veľkú rolu, pretože napr. u papierových pásikoch s KŠ a glycerínom vkladaných do plodiska ide viac menej o “oter” o povrch tela  a nebezpečie je minimálne …

ale zasa navlhčené utierky týmto sajrajtom včely rozcupujú a vynášajú z úľa takže sa im to do žalúka môže dostať a zoslabiť   ich, tak vlastne neviem odpovedať..…

Ošetrovanie proti klieštiku sa robí pri krmení hlavne na podzim a tak asi ide o “letnú” nozemu, teda ceranae… ale zasa pokap sa robí zväčša  hlavne  aj v zime a ak je v v zásobách z invertu ten sorban (nie všetky inverty sú nim stabilizované) tak aj apis ničí výstelku žalúdka..

Ano Dymák je “mimomejnstrýmovým ” časopisom, píšu si ho sami včelári, ale neviem si predstaviť otázky ktoré by sa mali položiť včelárom… skúste ich naformulovať do bodov…ale skutočne si myslíte že z nejakej ankety sa dospeje k hodnoverným a užitočným záverom?   Čo by sme mali od toho očakávať?..že väčšinová odpoveď presvedčí ostatných včelárov aby zmenili svoje úle, resp.metodiku ošetrovania včiel?.

ak ešte Vám pridám jednu ďalšiu doteraz neotvorenú problematiku: skrmovanie invertných sirupov ktoré obsahujú ako konzervant sorban draselný a zároveň liečenie kyselinou šťaveľovou alebo inými kyselinami. Kontraindikované. Ale nikto to včelárom zatiaľ nepovedal. Takto oslabený žalúdok včely ak dostane spóry Nosema tak je to konečná. Zostane prázdny úľ a včelári si myslia že ide o klieštika alebo vírusy.

Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) 2022/415 z 11. marca 2022. Tj je to známe 3 roky. trochu to skrátim: V návode na použitie krmív pre zvieratá určené na výrobu potravín musí byť pre tento sorban draselný uvedené upozornenie pre zákazníka: „Súbežné používanie rôznych organických kyselín alebo ich solí je kontraindikované, ak sa jedna alebo viacero z nich používa na maximálnej povolenej úrovni obsahu alebo blízko tejto úrovne.“ Ide o draselnú soľ kyseliny sorbovej - používa sa napr do siláže alebo do krmiva pre mačky a psy (pri potravinách napr na stabilizáciu lacných vín, štiav atd keďže pôsobí proti plesniam, kvasinkám a riasam) tj ak je v invertnom sirupe tak ovplyvňuje týmito svojimi účinkami žalúdok včely. No a keď sa do toho pridá ešte pokap kyselinou šťaveľovou, ktorý ako viete dokážete spôsobiť perforáciu žalúdka včely (napr. pri opakovanom použití), alebo ak sa vyskytne nozéma, tak je to pre žalúdok včiel už vážny problém a zhorší im to trávenie potravy a môže skrátiť život a podobne. Suma sumárum: tie invertné sirupy ako také čo ho obsahujú sú ok, ale treba na toto upozornenie pamätať a neliať do včiel všetko možné (veterinárne prípravky s kyselinami), lebo z toho môže byť problém. Treba vtedy skrátka liečiť iným spôsobom.

Škoda, že nediskutuje nikdo, všem je vše asi jasné.

Tome s tým ten kto píše svoje názory musí počítať vždy…pre politické komentáre je to jednoduchšie, buď s napísaným súhlasím, mám zhodný názor a pochválim pisateľa, podporím ho alebo patrím do opačného tábora a som z princípu proti a dám to najavo, komentujem, argumentudám či zosmiešňujem…

Pri tak rozsiahlom príspevku ako som napísal pre začínajúcich včelárov sa nutne vyskytnú veci, ktoré čitateľ ešte nevedel a to si len pomyslí “zaujímavé, dobre vedieť”, no nie je to dôvod na reakciu,  alebo nájde v článku informácie o ktorých si pomyslí “presne takto to robím aj ja, aj ja mám takúto skúsenosť” a tiež nie je dôvod reagovať, len pokýva chápavo hlavou, a ešte je tretia možnosť o ktorej píšete aj vy, že sú v príspevku spomenuté aj veci, u ktorých má včelár iné skúsenosti, lebo včelár v iných podmienkach, používa inú metodiku a pod… toto by mohol komentovať, ale ak svoje názory či rozdielne skúsenosti už prezentoval predtym čo tým dosiahne….? Predsa nezmení tým názory ani skúsenosti toho čo článok písal…

S niečím podobným sa stretávame pri článkoch v časopise Dymák, neustále využívame čitateľov aby sa ozvali či komentovali zverejnené články a za tie roky boli len 2-3 komentáre.. a to sú stovky čitateľov a nie zopár včelárov ako tu

Ja to beriem ako život beží a ako hovorí Radegast, “život je hořký” …😉

ak začínajúci včelár správne svoje včely pripravil na zimu minulú jeseň (podzim), o tomto čase má už rok staré rodiny a znovu  musí teraz v srpnu venovať svoju pozornosť včelám. ..Nie je jednoduché dávať “univerzálne” rady, je mnoho včelárskych metodík, viac typov úľov a tiež chováme včely v rôznych klimatických podmienkach…včelár sa musí rozhodnúť podľa svojho stanovišťa a znáškových podmienok, aký typ úľa a akú metodiku bude používať…  sú však všeobecné pravidlá chovu včiel a tie som sa pokúsil v nasledujúcich riadkoch napísať ….

Čo robiť vo včelách v auguste (v srpnu)? 

Mesiac júl/červenec to je vytáčanie medu a potom boj s klieštikom ako aj príprava rodín na zimu včítane kŕmenia. August/srpen je v podstate to isté, len už sa zapoja včelári aj vo vyšších polohách (teda okrem tých, ktorí čakajú na medovicu). Vo včelárskych knižkách je tento mesiac začiatkom včelárskeho roku hoci pri dnešných klimatických podmienkach je už všetko iné, akosi posunuté. Voľakedy sa točil med aj v septembri/v září ale dnes v auguste/v srpnu už by mali byť včely preliečené proti klieštiku a čiastočne zakŕmené! 

Medobranie 

V auguste už dotáčajú med aj včelári vo vyšších polohách. Starší včelári síce spomínajú na točenie medu v septembri/v září, ale treba si objektívne povedať že sa mení klíma aj postupy ošetrovania pôdy dnešnými poľnohospodármi (pardon dnes si hovoria „farmári“!). Na lúkach už nekvitnú kvetiny lebo kvôli dotáciám sa všetko mulčuje, viackrát v roku, dnes za kombajnom na obilnom poli ide traktor, pole sa preorie zaseje miešanka, kým voľakedy po žatve sme chodili na strniská pásť husi či zbierať klásky a hlavne včely mali na strniskách k dispozícii „čistec“ !

 (Pre tých mladších - Čistec včely veľmi vyhľadávajú pre výdatnosť nektáru a jeho vysokú cukornatosť (40 – 60 %). Z čistca bývala výdatná znáška aj v neskorom lete. Včelstvá to podnecovalo k plodovaniu, uchovaniu sily včelstva a dobrej príprave na zazimovanie. Zaplnili sa nielen plodiská, ale aj medníky. V minulosti táto rastlina poskytovala na južnom Slovensku hlavnú letnú znášku. Niekedy sa vyrovnala aj agátovej a často krát bola stabilnejšia. Na čistec sa aj kočovalo. Čistec sa ako letná burina vyskytoval na strniskách, po zbere obilovín ). 

Ak nie je v horách medovica v prvej polovici augusta/srpna mali by včelári nasledovať kolegov z nížin, ktoré už včely vytočili, zakŕmili a liečia od júla/července. Medobranie v auguste má svoje špecifikum, pretože je posledné a plásty po vytočení sa nevracajú do medníkov ale idú tie svetlé do skladu, tmavé na vytopenie vosku. Veľa včelárov má snahu súše po vytočení medu na zimovanie pripraviť tak, že ich dajú včelám „vylízať“, teda zbaviť zvyškov medu a opraviť aby boli na jar pripravené do medníkov. Ja osobne to nerobím a mám na taký postup negatívny názor! Tie staré čierne plásty dávať včelám „vylizovať“ je zbytočne riskantné kvôli chorobám a tie svetlé nezaplodované im vracať je zbytočné! Ja včely nezdržiavam takými „blbinkami“, včely po odbere posledného medu dostanú v krátkej dobe toľko cukrového roztoku koľko som im zobral medu, prvých 5 litrov ešte v ten odobratia výklzov. Toto písanie nie je „odborná publikácia “ a tak to skúsim popísať tak jednoducho. Včely celé leto zhromažďujú zásoby, keď nejaké uložia nastavajú ďalšie fázy prípravy na zimu, teda chov dlhovekých včiel a získavanie propolisu. No a do toho im zasiahne včelár, zoberie zásoby, včely dostane do zbytočného stresu, lebo je august a úľ v minime, matka prestáva plodovať, pretože treba uvoľniť včely na náhradnú znášku (a ešte aj staviteľky na opravu plástov, ktoré im včelár dal na vylízanie...) a v úli sa nemá kto poriadne starať o výchovu plodu. Aby bola vychovaná kvalitná dlhoveká zimná včela mali by sa o ňu starať dve-tri mladušky, nie jedna ako na jar. Samozrejme včely lietavky aj v auguste niečo pozháňajú a nejaký nektár do úľa donesú, ale ak ten prínos má mať podnecovací efekt tak pokračovanie v plodovaní, zabezpečí ten prínos len pri dostatku zimných zásob v úli . Pokračovanie toho plodovania vďaka ktorému bude silná zimná generácia včiel a teda aj silné včelstvo na jarnú znášku! Niekedy žasnem nad rozhodnutiami niektorých včelárov, ktorí čakajú do konca augusta či až do polovice u septembra ,že získajú medovicu ale opak je pravdou, obetujú zimnú generáciu včiel pre 5 kg medovice a pritom prídu o silu včelstva na jar, keď mi včely môžu doniesť 20-30 kg (nie 5 kg), tak to je podľa mňa hazardom tak ekonomickým ako aj včelárskym. 

Kŕmenie 

Ak včelár mal posledné medobranie koncom júla/červenca a začal kŕmiť vtedy, mal by do polovice augusta mať vo včelách cca 2/3 zásob, ak začne kŕmiť v auguste mal do konca druhej dekády mesiaca dosiahnuť rovnaký stav. Intenzita kŕmenia samozrejme závisí aj od počtu nadstavkov na ktorých ide včelár zimovať (ináč sa kŕmi pri jednom vysokom nadstavku ako pri dvoch, ináč pri vysokom nadstavku v kombinácii s nízkym alebo pri viacerých nízkych nadstavkoch), tiež od množstva včiel v rodine, od intenzity plodovania ale aj od použitého typu boja s klieštikom. Ak včelár použije kyselinu mravčiu nemal by súčasne kŕmiť, pretože voda ktorú včely s pridaného roztoku vyparujú pri zahusťovaní by zrieďovala pary KM a liečba by sa mohla minúť účinkom. Samozrejme plynulo a pravidelne kŕmime aj odložence , zmetence, prípadne včely premetené na medzisteny. Tu už platia iné pravidlá, malé dávky roztoku 1:1, časté dávky roztoku a pravidelná kontrola. Včelári často diskutujú o tom či dávať cukrový roztok na zimné zásobenie v koncentrácii 1:1, 3:2 či dokonca len navlhčený cukor v sáčku. Môžete vyskúšať všetko a porovnať, rôzni včelári si pochvaľujú to svoje, ja používam pomer 3:2. Podľa mojich skúseností zdravé včelstvo ak má dostatok miesta berie tento roztok bez problémov a s minimálnou námahou a na druhý deň je krmítko prázdne. Ak v niektorej rodine z tých 5 litrov roztoku aj po dvoch dňoch niečo v krmítku zostalo včelár by mal spozornieť! Včelstvo, ktorému sme vzali zásoby, má voľné bunky na plástoch a v auguste neberie pridaný roztok má problém, je to signál že nie je zdravé. Treba úľ otvoriť a skontrolovať včely aj plod! Dnes začína byť moderné použitie invertov, motivované tým, že včelári tým „pomôžu včelám“ lebo invert obsahuje už rozloženú sacharózu a včely nemusia pridávať invertázu a cukor/sacharózu tak ňou rozkladať na fruktózu a glukózu. Môžem vás ubezpečiť, že včely invartázu pri ukladaní zásob vylučujú automaticky, ako človek pri prežúvaní vylučuje sliny a to bez ohľadu na to či včely nasali cukrový roztok alebo invert. Naopak, včelári zlákaní týmto marketingovo reklamným argumentom môžu vzhľadom na nevyrovnanosť jednotlivých výrobných dávok invertu včely ohroziť skryštalizovaním zásob. Ale poznám dosť včelárov hlavne na nížinách, ktorí si kŕmenie invertom pochvaľujú hlavne pre nižšiu prácnosť pri zakrmovaní a prezimujú bez problémov. Veľa závisí od druhu invertu, ak nie je z cukrovej repy ale z kukurice a pri výrobe sa nedodržia postupy, môže mať veľa HMF alebo veľa balastných látok a včely okrem hnačiek by mohli aj uhynúť. Včelár sa musí sám rozhodnúť, vyskúšať a používať na kŕmenie to čo sa mu osvedčilo. 

Často sa vyskytujú otázky koľko vlastne kŕmiť do zimy. Voľakedy sa včely po medobraní prinútili stiahnuť do jedného nadstavku, včelár zakŕmil 7-8 kg cukru a na jar podnecoval medocestom či cukrovým roztokom. Nie je to najoptimálnejšia cesta, pretože pokus jarného podnecovania sa robil niekoľko rokov aj na včelniciach Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku aj v Chmelienci a na Liptovskej Maši (Ing. Mačička). Výsledok bol taký že v podmienkach Liptova to nemalo žiadny význam. Včelstvá podnecované aj nepodnecované mali rovnaké výsledky. Preto sa v posledných rokoch presadzuje poriadne zakŕmenie včiel na zimu a krmivo musí vydržať do prvej jarnej znášky. Čo je poriadne zakŕmenie na zimu? Problém sa nedá definovať tak jednoducho, že 10 kg či 30 kg cukru. Dôležitá je sila zazimovávaného včelstva a počet nádstavkov na ktorých včelstvo zimuje. Včely musia byť zakŕmené tak, aby mali zásoby nad hlavou aj okolo miesta kde sa usadí zimný chumáč. Ak dáme včelám málo zásob, nedoplnia si plásty po poslednom vyliahnutom plode a keďže chumáč na zimu sa usadí práve tam, môže mať včelstvo v mrazivej zime na prázdnych plástoch bez dosahu chumáča na zásoby problém. Ak zasa dáme zásob veľa a všetky plásty si naplnia musia zimovať na plných plástoch a to zimnému chumáču „nerobí dobre“. Dodnes si pamätám ako som v začiatkoch zakŕmil podľa „múdrych knižiek“ cez tridsať kg cukru a včelstvo na jar po „studenom zimovaní“ malo problémy a ja tiež. Dnes pozriem pred zakŕmením do plodiska a zakŕmim postupne cca 12-18 kg cukru tak, aby včelstvo malo správne uložených cca 22-23 kg zásob! Nikdy nemusím na jar včelstvá „podnecovať“ ale to si musí každý včelár vysledovať sám podľa možností včasných znášok na stanovišti, na ktorom má umiestnené včely! 

Samozrejme včelári do zimného krmenia dávajú citrónovú šťavu, popučený cesnak, výluhy z borovice a iné čajíky, v súčasnosti už aj rôzne komerčne vyrábané prípravky na posilnenie „vitality, imunity a zdravia“ včiel. Skúste, mali by to včely prežiť 😊, rovnako včely zvládnu aj „náhradné bielkoviny“ v rôznych medocestách ale peľ to plnohodnotne nenahradí.

Boj s klieštikom 

Po odobratí posledného medu, treba ako prvé treba použiť dlho pôsobiace prípravky, aby sa pokryla aj likvidácia klieštika, ktorý sa skrýva v zaviečkovanom plode. Základným princípom je umožniť, aby larvy, v tomto čase chované vo včelstve, nedostali do bunky pri zaviečkovaní neželaného spolubývajúceho. Nejde totiž len o obťažovanie larvy klieštikom, cez poranenia larvy spôsobené klieštikom vnikajú do budúcej včely vírusy ktorých je klieštik častým nositeľom a tie znižujú životaschopnosť vyliahnutej včely. Stane sa z nej len včela „krátkoveká“ a po pár týždňoch odletí z úľa uhynúť aby „nebola na obtiaž“. Ak je takto poškodených včiel väčšina, môže sa ľahko stať že odletí okrem letných včiel aj väčšina včiel ktoré mali pôvodne byť „dlhoveké“ a v úli pred zimou nájde včelár len prázdne plásty so zásobami a matku s pár včelami alebo ani to nie a úľ je prázdny. Ak včely za „pomoci“ klieštika už sú vírusmi „naočkované“ v etape larvy, vonkoncom nepomôže keď klieštika zlikvidujeme v 10-11 mesiaci! Včely majú síce mechanizmy, ktoré im umožňujú bojovať s vírusmi, dokážu s nimi koexistovať a majú zabudované systémy, ktorými zabránia vstupu vírusov alimentárnou cestou. Ale klieštik vytvorením rany na tele larvy či včely vytvorí pre vstup vírusu inou cestou a na to nie je organizmus včely schopný adekvátne reagovať! Včelári často aj v auguste/v srpnu majú dojem že nie je potrebné liečiť včely „tak zavčasu“ pretože oni na včelách klieštika nevidia! Pritom netreba už v tejto dobe zisťovať v ktorom včelstve je klieštik (pritom je to u zasitovaného dna tak jednoduché zasunúť a sledovať podložku), lebo ako hovorieva môj včelársky priateľ Jaro, môžete pokojne veriť aj bez monitoringu, že klieštik v auguste už v úli je! Ani ja som nikdy ešte nemal včelstvo, ktoré by po prvom preliečení v auguste malo „nulu“ ! Proste kto nezačne s klieštikom bojovať najneskôr v auguste/v srpnu tak je hazardér a nezáleží mu na jeho včelách. Treba však pri aplikácii prípravkov proti klieštiku rešpektovať aktuálne počasie, ak sú teploty vysoké tak Ekopol treba po dvoch týždňoch vymeniť za čerstvý, lebo sa rýchlo vyparil, ak KM chce dávkovať včelár ako Formidol mal by ho dať navečer a ráno odobrať, aby mu vysoká denná teplota nespôsobila rýchle odparovanie KM a tým ohrozenie otvoreného plodu, mladušiek či matky. Ak sa aplikuje kyselina mravčia dlhodobým odparovačom vnútri plodiska, kde sa snažia včely udržať konštantnú teplotu, odparuje sa rovnomernejšie. Včelár by mal pri aplikácii kyselín stále myslieť nielen na klieštika ale aj na včely, lebo ako hovorieva Jaro a ja mu dávam za pravdu, sú včelári ktorí majú včelstvá často zoslabené nie z klieštika ale z kyselín, ktorými im včelár opakovane a dlhodobo „pomáha“ bojovať s klieštikom! Medzi plodové plasty sa musí dať aj ten Ekopol či Gabon, len tam sa dokáže prejaviť ich účinnosť v plnej sile. Ako som spomínal dobre je v lete po dvoch týždňoch Ekopol vymeniť a pomôže tiež ak sa po dvoch týždňoch jemne prešmirgľuje aj dyha Gabonu a odstráni sa tak vosk, ktorým včely bojujú proti odparovaniu liečiva, prípadne sa dyhy po vyliahnutí plodu preložia zasa k plástom kde plod ešte je a potom včelár možno zistí že Gabon stále ešte funguje. Sú včelári ktorí v auguste/v srpnu aplikujú amitraz (Avartín, Varidol) zadymením na „odľahčenie“ včelstva od klieštika, teda zlikvidujú všetky foretické klieštiky na včelách. Je to možné, včelám tým pomôžeme no nerieši sa klieštik v plode a toho je v auguste do včelách väčšina. V žiadnom prípade však neodporúčam, ba dokonca som vyslovene proti použitiu amitrazu vo forme dlho pôsobiacich pásikov typu Apitraz či Apivar kvôli vysokej koncentrácii amitrazu a to nielen v auguste ale nikdy! 

Možno niekomu v tejto diskusii chýbajú predchádzajúce likvidácie klieštika v čase medzi znáškami, pri založenom medníku! Teda neuvádzam ich (odparovanie KM, pásiky s glycerínom a KŠ, sublimácie KŠ, kvapkanie rôznych prípravkov na včely ) preto, že ja ich nepoužívam, med mám hlavne pre moju rodinu, blízkych a kamarátov! 

Príprava na zimu 

Včelári na zimu často pripravujú včely práve v auguste aj „organizovaním“ priestoru a plástov v úli. Voľakedy bolo normálne veľkosť priestoru na zimu včelám zmenšiť, vraj aby lepšie hospodárili v zime s teplom. Menší úľ to bolo menšie včelstvo a menšia potreba zimných zásob. Včely skutočne prispôsobia svoju veľkosť do zimy veľkosti priestoru ktorý majú na zimovanie k dispozícii a „prebytočné“ včely úľ opustia. Je preto potrebné na zimu priestor úľa zmenšiť? Nie je to podľa môjho názoru dobrá cesta. V posledných rokoch vzhľadom na charakter počasia v lete sú jarné znášky skoro jediné, ktoré má včelár k dispozícii, ale ak zazimuje slabé včelstvo kým ho dostane do znáškovej sily je neskoro! Vo všeobecnosti každý chovateľ včiel vie, že len silné včelstvá v čase znášky dokážu maximálne využiť prírodou ponúkaný nektár či medovicu. Potreba silných včelstiev sa javí vtedy, keď znáška je bohatá ale krátkodobá, ako je to v prípade agátovej, ktorá v dlhodobom priemere trvá 10 dní a denný prínos v čase vrcholenia znášky môže byť aj 8-12 kg. Teda sila včelstva v množstve jedincov 60-80 tis spolu s dostatkom miesta na ukladanie nektáru, sú alfou a omegou maximálnych výnosov medu. No tento stav môžeme dosiahnuť len vtedy, keď prezimujeme dostatočne silné včelstvá. Čo je to dostatočne silné včelstvo? Čavojský vo Včelári č.7/90 s.148 pre včelstvo pred zazimovaním uvádzal: do 1 kg slabé, od 1 do 1,5 kg stredné a nad 1,5 kg silné. Na druhej strane podľa Wilde v OVP 3/83 za celkom normálne považuje včelstvá o sile 0,7-1 kg po prezimovaní. No a tu môže byť problém, lebo táto sila nedáva predpoklad na využitie jarných znášok, do ktorých zahŕňame znášky z ovocných stromov či repky ( ale aj agátu). Tieto znášky potrebujú silnejšiu generáciu včiel a preto by sme mali prezimovať včelstvá silnejšie ako 1 kg! Úplne ináč na silu prezimovaných rodín hľadí včelár ktorému ovocné stromy predstavujú hlavnú znášku roka (nemá repku ani agát) a ináč ten, u ktorého sa na ovocných stromoch včelstvá len „rozchovajú“ na repku a agát! Podobne včelár ktorý má pravidelnú znášku medovice nepotrebuje chovať silné rodiny na 2 B či na 4 NN u ktorých by mal len zbytočné problémy s rojením v máji! Sú však činnosti, ktoré by sa mali v auguste urobiť ak ich včelár nezačal robiť už v júli, bez ohľadu na to aké silné včelstvo chce zazimovať! Čiže zopakujem - dobré je v plodisku odstrániť nedostavané medzisteny, panenské plásty prípadne ich presunúť ku kraju nadstavku kde sa bude zakrmovať. Trúdie plásty ak sú niekde ešte „zabudnuté“ a už sú zanesené medom či peľom, presunúť do nadstavku kde začne jarné plodovanie. Tiež je vhodne pri NN urobiť v hornom nadstavku do ktorého včely uložia a zaviečkujú zásoby podané vo veľkom množstve také „tmavšie centrum“, teda zabezpečiť aby stredové 3-4 plásty neboli panenské, matka s plodovaním rýchlejšie na jar prejde pod strechu. Pri zimovaní na dvoch B, ak matka ploduje v dolnom nadstavku zvyknú niektorí včelári prehodiť v auguste nadstavky tak aby sa plod dostal pod strechu a do tohto nadstavku postupne zakrmujú. 

Samostatnou kapitolou je v auguste práca s odložencami (oddelky), ktoré si postupne od mája včelár odchoval. Množstvo vlastného plodu , ktoré ošetrí a vychová odloženec/oddelek by malo začiatkom augusta/srpna dosiahnuť 40-60 dm2, vtedy je odloženec schopný v auguste zvládnuť aj prípadnú znášku , resp. je schopný rýchleho spracovania jednorázovo podaných 2x5 kg zimných zásob a včelár už zimuje riadne včelstvo. Nie všetky odložence sa však vytvárajú na budovanie nového včelstva, častejšie ide dochovanie mladej matky, ktorá sa vo včelstve pomocou odloženca vymieňa elegantne a bez problémov. Takáto výmena matky v kmeňovom včelstve sa v auguste tiež robí, ale spájať dva slabšie odložence/oddelky s cieľom získať do zimy „silnejšie včelstvo“ vôbec neodporúčam. Prečo nie ? Však chceme zimovať silné rodiny a rady včelárskych odborníkov v duchu, "ak chceš prezimovať silné včelstvá, podnecuj ich, a posilňuj prebytočným plodom, spájaj slabšie včelstvá“ sa v mnohých včelárskych knihách bežne nachádzajú. Veď v auguste/v srpnu už včelstvá svoj vývoj končia, sú dokŕmené a včasným spojením by ešte mohli využiť ponúkaný peľ prírodou. No nie je to celkom tak a opieram sa v svojom tvrdení na praktické experimenty svojho včelárskeho priateľa Tóna. V začiatkoch svojich pokusov zimovať silnejšie včelstvá, bez bližšieho poznania mechanizmu vzniku dlhovekých zimných včiel, včelstvá spájal už koncom augusta, pretože si bol istý, že spojením dvoch včelstiev v tomto období, získa aj dvojnásobnú hmotnosť prezimovaného včelstva. V čase spojenia a aj nasledujúce mesiace do zimy to tak bolo, včiel bolo v úli veľa ale prezimované včelstvá nepotvrdzovali očakávané výsledky, lebo ich hmotnosť sa prakticky nelíšila od včelstiev pripravených na zimu tradičným spôsobom. Prečo tomu tak bolo? Zrejme tvorba počtu zimných včiel v auguste ešte nie je konečná, včelstvá svoj vývoj a prípravu na zimu teda ešte neukončili a včely ktoré vyvolávajú dojem „silného včelstva“ mali veľa včiel z kategórie „letných“, tie do jesene porobia čo je treba a opotrebované odletia z úľa uhynúť. Preto nakoniec aj keby sme spojili v auguste dva odložence silnejšiu rodinu na jar mať nebudeme! Včelár by mal so spájaním rodín ešte počkať. 

O prácach v auguste/ v srpnu by sa dalo písať veľa, všetko čo urobí včelár vo včelách sa rovnako ako to čo neurobil sa prejaví v tom ako v nasledujúcom roku jeho včely dopadnú. Len stručne radšej napíšem čo by včelár nemusel v tomto čase robiť, teda okrem predčasného spájania rodín, by nemal vytočiť med do sucha, výrazne neredukovať objem úľa, nezamieňať zbytočne plásty medzi rodinami a rozhodne sa nespoliehať na zimnú likvidáciu klieštika!

…ono osudy včelárov, ktorí odo mňa dostali včely sú skutočne úplne rozdielne…už som niektorým musel dávať opakovane, u iných to bol kameň do vody, ale tiež mám jedného chlapa do ktorého by som nepovedal, má fabriku na okná a keď ma oslovil že by chcel chovať včely, veľkú šancu som tomu nedával.. ale jeho tie včely tak trochu chytli, má to ako relax, čistí si tým hlavu….a postupne tie otázky a debaty prerástli do priateľstva…dnes už to nie je o tom, “čo mám teraz robiť”, ale mi zavolá “robil som toto a toto, a ty ako…” …vtedy má človek radosť, že neplytval časom pri tých radách a telefonátoch či návštevách…

…tak AI zadaj úlohu aby zaspievala tvojim hlasom pesničku, samozrejme pripoj nejakú nahrávku s tvojim  hlasom.. sama posúdiš…

Renatka ver že AI nie je až taký “zázrak”… jej texty, obrázky i hlasy sa relatívne ľahko dajú rozpoznať…kto s ňou niečo robí ani nemusí byť špecialista a pozná to…. ale AI sa stále učí, zdokonaľuje  a bude to stále ťažšie!!!

tak dnes ráno hučali už pred šiestou včely na lipe… nekvitne ale…😉

Renatka “veríme”…😉

tak sorry, myslel som že to kto bude pri moci v ČR vás zaujíma…

mne je to jedno, len ma zaujal tento článok , kde tieňová ministerka ANO si objednala vraždu psa milenky bývalého manžela…

“Ešte v pondelok sa poslankyňa hnutia ANO Margita Balaštíková mohla tešiť na to, čo jej prinesú jesenné voľby. Pravdepodobnú obhajobu mandátu v dolnej komore českého parlamentu, Poslaneckej snemovni, kde zastupuje voličov od roku 2013, a za istých okolností dokonca ministerstvo. V tieňovej vláde ANO zastávala post ministerky poľnohospodárstva. V utorok sa jej nádeje a politický život začali rúcať a v stredu ráno bolo po všetkom. Príbeh, ktorý priviedol Margitu Balaštíkovú ku koncu jej politickej kariéry, je rovnako pozoruhodný ako bizarný. Nejde v ňom o politiku, ale o rozvod a metódy, ktoré zvolila, aby sa „vyrovnala“ s bývalým manželom. A tie boli naozaj neortodoxné. "

https://www.startitup.sk/babis-vyradil-cesku-poslankynu-z-kandidatky-udajne-si-objednala-zabitie-psa/

Tom50:

Jsem ateista, děkuju ale Bohu, že dneska zvítězil rozum nad zrůdným bláznovstvím a děkuju Bohu i za to, že jsem se toho dožil a děkuju za odklad v podobě 4 roků naděje. 

Nejsem na bublinky, jsem pivař. Světím si v lednici od léta Prazdroj z retro edice, je čas ho odzátkovat.

Tak Tome, spokojný ste aj naďalej s víťazstvom rozumu v USA?..Držím vám palce aby zdravý rozum vyhral aj v ČR, len neviem kde , na ktorej strane ho u vás očakávate…pretože ministerkou poľnohospodárstva mala byť osoba, ktorá veľmi zvieratá nemusí…asi ten zdravý rozum v ČR aj keď vyhrá, moc včelám nepomôže..😕

myslím že som to už sem písal…

môj kamarát na včelárskej škole v B.B. dal študentom označiť fixkou  na celom pláste s práve sa liahnucimi mladuškami a onedlho našli značené robotnice v cca 60% (!) úľov na včelnici …